Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » My to zvládneme, Renesmee! - 4. kapitola

20.02.2012 (16:15) • van • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1781×

„Tu..."  Do miestnosti vošla Esme. V rukách mala veľkú tácku s kopou jedla.

„Prečo plačeš?" opýtala sa starostlivo a sadla si ku mne.

„Ja... No... Sníval sa mi zlý sen, to je všetko," povedala som jej.

„Aký, miláčik? Vieš, že v snoch sa väčšinou objavujú naše skryté túžby?" No, tak to si nemyslím. Určite by som nechcela zažiť to, čo v tom sne. Nemala som jej to povedať. Už nie som jej, a ani ostatných, rodina, tak na čo by sa mali zapodievať mojimi starosťami.

„To si nemyslím! Nehnevaj sa, ale ja to jedlo asi nebudem chcieť, nie som hladná, prepáč," povedala som jej ostro a hneď som to ľutovala, ale naozaj som nebola hladná. Iba prikývla a odišla. Chvíľu som ešte sedela na posteli, ale potom som sa išla obliecť. Dúfala som, že zamilovaný pár už odišiel. Bolel ma pohľad na nich.

Znova som sa ponorila do svojich myšlienok. Ktovie, kedy ma prestal milovať. A prečo si ma chcel vziať? A prečo mi stále hovoril ako ma miluje? Nechápem. Prečo mi to urobil? Mala som z tohto domu odísť už hneď na začiatku. Kvôli mne oni odchádzajú a Esme bude zbytočne nešťastná. Som len príťaž a aj tak ma tu nikto nechce.

„Vzchop sa, Bella! Dala si si pravdepodobne sľub, že sa pred nikým z Cullenovcov nerozplačeš, tak sa vzchop!" pomyslela som si zúrivo. Super, už nie som len obyčajná chudera, ktorá chce len plakať, ale ešte aj sklerotička. Teraz už môžem rozmýšľať, čo ma bude čakať v starobe, lebo mňa už nebude chcieť nikto premeniť na upíra. A ani by som to už nechcela. E... On ma už nechce a stratila som moju druhú rodinu. Mala by som...

„Na to ani nemysli!" vletela do zatiaľ mojej izby rozzúrená Alice.

„Ahoj! Prečo? Azda nemám pravdu?" opýtala som sa jej so sklonenou hlavou a uplakaným hlasom. Trochu som sa hanbila za svoje myšlienky. Alice je, alebo bola, moja najlepšia kamarátka.

„Prepáč, ahoj. A nie, nemáš! Ja ti to aj dosvedčím," povedala a už išla do môjho šatníka.

„Mala si si tých veci kúpiť viac, ale ty nie, lebo..." Ďalej som ju už nevnímala.

„Tu máš!" Do ruky mi dávala športové oblečenie.

„Toto je čo?" Nechápavo som sa na ňu pozrela.

„Športové oblečenie!" Alice nad mojou otázkou krútila hlavu.

„Cullenovci, no okrem dvoch členov rodiny, ťa idú naučiť hrať basketbal!" povedal Carlisle úsmevom. Mala som málo pred výbuchom mojich pocitov. Čo by v preklade znamenalo, že by som plakala minimálne hodinu. Ani mňa tak rýchlo neprijali a ju, ktorá je príčina ukončenie vzťahu mňa a mojej životnej lásky... Nemohla som to dokončiť. Nechcem byť už ďalej s touto rodinou.

„Nieee!" zakričala na celú izbu Alice. Každý sa na ňu pozrel, len ja, ona a on vedel prečo tak skríkla.

„Mám rozdvojený vlas, videla som to vo vízii!" povedala Alice a začala sa správať ako bláznivá baba, ktorá patrí na psychiatriu, ale som jej vďačná, že nepovedala pravdu. Všetci, čo tu neboli, prišli do "mojej" izby a pozerali na Alicin výstup. Musela som jej pomôcť.

„Alice, to boli moje vlasy. Ja sa chcem dať ostrihať a upíri nemôžu mať rozštiepené končeky," povedala som jej chlácholivo. Nahlas si vydýchla. Zasmiali sa tomu všetci, dokonca aj ten, ktorého meno nepoviem a jeho... No... vlastne Tanya. Len ja som sa tomu nesmiala. Nemala som dôvod. Potom znova Alice zakričala na celý dom.

„Bella, to sa musí napraviť!" povedala panovačným hlasom Alice. Nechápala som.

„Tvoje vlasy! Ideme ku kaderníkovi, ktorý ti vlasy ostrihá a potom ťa pôjdeme naučiť hádzať do koša loptu! O hodinu sme tam." Tú poslednú vetu nepovedala mne, ale Cullenovcom. Je zvláštne, že som si nepomyslela, že mojej rodine, ale vedela som, že toto by milujúca rodina nikdy nepovedala niekomu, koho berú ako člena rodiny.

„Toto si obleč a ja ťa počkám dole!" povedala Alice a s jej rodinou išli dole. Mala som chuť plakať a kričať na celý svet, ale nevedela som prečo. Nikdy som nebola výbušnej povahy, ale táto celá situáciu, a vlastne toto všetko, ma úplne dostalo. Už len päť dní to možno vydržím.

Obliekla som sa do toho, čo mi prichystala Alice, a zišla som dole k nim. Tanya a on už odchádzali. Tanya sa začala ku mne približovať. Povedala, že sa ide so mnou rozlúčiť a objala ma. Jej objatie mi bolo veľmi nepríjemné. Ale všetko má nejaký dôvod a ona nie je výnimka.

„Dúfam, a nie len ja, ale aj Edward, že keď prídeme, tak ty tu už nebudeš," pošepkala mi tá mrcha. Pri jeho mene som sa trhla. Nechápem, prečo nikto nič nepovedal, veď to počuli. Len Alice chcela niečo povedať, lenže Jasper jej to nedovolil.

„V to ani nemusíte dúfať, nebudem tu prekážať dlhšie, než by som mala," zašepkala som tak potichu, že som sa nepočula ani ja, ale vedela som, že ona to počula. Pozrela som sa na všetkých prítomných, ale nikto si to, našťastie, nevšimol.

„Tak zbohom, Bella!" Ešte chvíľu som sa pozerala na dvere, ale Alice ma už ťahala preč - ku kaderníkovi.

Keď sme boli už ďaleko od domu, náhle som na ňu vykríkla: „Prečo ma nenecháš niekedy osamote, kde nikto nie je, aby som sa mohla vyplakať? Prečo? Možno by mi to pomohlo!"

„Nemôžem!"

„Prečo?" nechápala som ju.

„Lebo..."

3. kapitola

5. kapitola 

Chcela by som poďakovať vilinke, že si prečíta kapitolku a potom mi s ňou pomáha. Naozaj ti veľmi pekne ďakujem. :D

Autor: van (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek My to zvládneme, Renesmee! - 4. kapitola: