Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » My to zvládneme, Renesmee! - 3. kapitola

06.02.2012 (21:45) • van • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1659×

„Čo sa deje?" opýtala som sa Alice znova.

„Ale nič, pomýlila som sa!"

„Alice, po prvé, ja ti neverím a po druhé, ty sa nikdy nemýliš, tak už to vyklop! A v čom si sa vlastne pomýlila?" opýtala som jej.

„Nič sa nedeje a už poďme! A ešte musíme ísť do potravín! Prikázala mi to Esme a máš si vybrať, čo chceš," povedala mi Alice.

„Fajn!" Dopila som, vzala si tašku a išli sme. Zasa tá otrasná cesta. Dúfam, že E... No, že on nebude u nich doma. Mala som na krajíčku, aby som sa nerozplakala. Ešte stále som nechápala ako mi to mohol urobiť. Nemôžem plakať, len to nie. Nie pred Alice.

„Bella, je ti zima? Chceš bundu? Veľmi sa chveješ," povedala mi starostlivým hlasom Alice a vtedy som si uvedomila, že je mi naozaj zima.

„Nie, poďme!" Nastúpila som do auta a čakala, kedy dá do kufru poslednú tašku. Alice zatvorila kufor a už nastupovala, keď sa zasekla. Má víziu. O chvíľu bola znova pri zmysloch.

„Čo si videla?"

„O čom hovoríš?"

„Alice, viem, že nepatrím do vašej rodiny, ale ak sa to týkalo mňa, tak to chcem vedieť," povedala som jej. Asi by sa ľudia divili aká som pokojná, ale nechcem sa zosypať a nie pred Alice, ani pred nikým iným. Bála by som sa, že by ma nenechali odísť.

„Patríš do rodiny, a ak si to nemyslíš, tak musíš aspoň vedieť, že ťa mám rada ako svoju vlastnú sestru," povedala mi, ale neverila som jej. Keby ma mala rada, tak mi to povie. Zadržiavala som plač, ale jedna slza mi aj tak ušla a to si všimla aj Alice a náhle zabrzdila. Veľmi som sa zľakla.

„Neplač! Nezaslúži si, aby si kvôli nemu plakala!" povedala mi Alice a ja som sa naplno rozplakala. Hladila ma po chrbte a rozprávala mi asi utešujúce slová, ktoré som nepočula kvôli môjmu hlasnému plaču. Nerozumela mi. Ja ho milujem z celého srdca a viem, že už nikdy nikoho nebudem milovať tak ako jeho a vlastne sa už nikdy nechcem zamilovať. Vedela som naisto jednu vec, že ak tento týždeň odídem, tak ich už nikdy neuvidím. Ani jeho.

„Vyplač sa, Bella!" povedala mi.

„Ďa-ďa-ku-jem ti!" poďakovala som jej a objal ju. Položila som si hlavu do jej lona. Spomienkami som bola u neho. Ako sme sa spoznali a na všetko, čo sme spolu robili. Bolo to smiešne. Pred rokom a pol ma opustil a teraz opúšťam ja jeho, lenže ja som trpela a on bude šťastný z môjho odchodu. Ako mám vydržať týždeň pod jednou strechou a stále sa na nich pozerať. Znovu som sa naplno rozplakala. Stále som spomínala až som vpadla do ríše snov.

„Prosím! Bella, sľubujem, že nebudeš musieť so mnou chodiť do obchodov, a keď povieš, aby sa Emmett hral na mravca, tak ti sľubujem, že sa bude a prípadne aj ja, len neodchádzaj!" Tak toto ma dostalo, ale ja tu nechcem ostať. Ja neviem. Nechcem opustiť Alice ani Emmetta, Esme, Carlislea, ba dokonca ani Rose. A blonďatá hlava (ako ju nazýva Emmett) s ním zajtra odchádza k jej rodine, a ak nevydržím pohľad na to ako je s ňou šťastný, tak odídem. Vždy som chcela, aby bol šťastný, ale teraz si uvedomujem, že nechcem, aby bol s ňou a tým pádom by bol nešťastný. Znova som sa začala triasť, lenže Alice vykríkla a hodila sa mi okolo krku, a tak som sa vyhrabala z mojich myšlienok.

„Ďakujem! Uvidíš, že svoje rozhodnutie neoľutuješ!"

„Čože?! Ty tu ostávaš? Cs!"

„Tanya!" skríkli na ňu všetci zborovo.

„Ja súhlasím s Tanyou!" povedal on. To ma veľmi ranilo. Nikto nevedel, čo to so mnou urobilo. Skoro som sa tam pred všetkými rozplakala. Ospravedlnila som sa im a išla som do svojej izby, kde som sa rozplakala. Pustila som všetky svoje pocity na povrchu.

„Jasper!" počula som vykríknuť Alice. Rýchlo som si zotrela slzy a išla sa pozrieť, čo sa stalo. Keď som bola na schodoch, videla som Jazza ako leží na zemi ako v kŕčoch. Videla som ako sa pomaly vracal do starej podoby. Jasper sa na mňa pozrel pohľadom, v ktorom boli rôzne emócie. Vtedy som si to uvedomila, to kvôli mne sa zvíjal v kŕčoch.

„Si v poriadku?" opýtala som sa ho a on prikývol.

„Prepáč!" ospravedlnila som sa mu a vybehla som z domu. Išla som na pláž La Push. Zrazu ma niekto chytil. Poznala som toho dotyčného veľmi dobre.

„Pozri, čo si mu urobila! Vypadni z nášho domu, nikto ťa tam nechce! Moja rodina je len k tebe preto tak milá, lebo vedia, že pod srdcom nosíš svoje dieťa! Tak ti prikazujem, odíď z nášho domu!" povedal a odišiel. V hlave mi stále znelo svoje dieťa, svoje. Nie naše.

„Bella!" Niekto na mňa vylial plné vedro studenej vody.

„Konečne si vstala! Veď si spala dvanásť hodín! Hrozné, ty si ale spachtoš," povedal Emmett a už odchádzal aj s úsmevom. Vtedy som pochopila, že to bol iba zlý sen. Nahlas som si vydýchla a rozplakala sa.

„Tu..."

2. kapitola

4. kapitola 

Tak dúfam, že sa vám aspoň kúsoček kapitola páčila a zanecháte nejakého smajlíka alebo komentár pozitívny, či negatívny (aspoň viem, čo zlepšovať). :D

Autor: van (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek My to zvládneme, Renesmee! - 3. kapitola: