Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Mračná nad Forksom - 11. kapitola

07.11.2013 (10:00) • VampireAlice1235 • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1095×

Sesternice sa zdržali len krátko. Pri odchode Carlisle sľúbil, že za nimi prídeme. Zaujímavé bolo, že odísť sa rozhodol aj Felix:

„Bella, dúfam, že to chápeš. Zmýlil som sa vo svojich pocitoch, no bolo to na niečo dobré. Spoznal som Tanyu,”  povedal na rozlúčku a obdaril svoju milovanú zbožným pohľadom.

„A radím ti. Poslúchni svoje srdce a otvor ho láske. Oplatí sa to. Ver mi. Viem, čo vravím,” odovzdal mi súkromný odkaz v mysli. No nanešťastie som nebola jediná, ku ktorej sa odkaz dostal. Ešte budem mať čo vysvetľovať.

Keď odišli, ako zázrakom, z ktorého som upodozrievala Edwarda, všetci okrem neho potrebovali súrne na lov. A keďže ja som bola nedávno s Felixom, ostala som s ním sama doma. Po odchode Cullenovcov som sa zvalila na gauč a začala prepínať programy.

„Čo budeme robiť?” opýtal sa ma až príliš nadšene Edward.

„S tebou nič,” povedala som bez záujmu. No v hlave mi znela jedna veta:

„Nezabudni na moje slová,” počula som Felixove slová.

„Môžeme ísť von medzi ľudí,” povedala som skôr, ako mi ústa stihli komunikovať so šedou kôrou mozgovou.

„Akože rande?” opýtal sa Edward začudovane.

„Nie!” povedala som automaticky.

„Nie? A čo to potom bude?” opýtal sa Edward a zdvihol pri tom obočie.

„Fajn. Bude to rande,” hlesla som porazenecky.

„Juhú!” skríkol Edward na celý dom.

„Skôr ako nám zbúraš dom, idem sa prezliecť,” povedala som na ceste do izby. Na schodoch som zrýchlila a o necelú sekundu som stála pred šatníkom.

„Čo si mám obliecť?” dumala som.

„Vo všetkom si krásna,” ozvalo sa zdola.

„Prestaň mi liezť do hlavy, lebo nikam nepôjdem!” skríkla som nahnevane.

„Prepáč, chcel som ti len pomôcť.”

„To dokážem aj sama, nemyslíš?”

„Nemyslím, ja to viem.”

„Dosť, lebo sa neoblečiem a nepôjdeme nikam,” snažila som sa túto nezmyselnú debatu ukončiť. No Edward sa nedal odbiť.

„Myslel som, že ako upír, a k tomu aj žena, dokážeš robiť dve veci naraz.”

Ignorovala som jeho poznámku a zo skrine som si vybrala čierne rifle a tričko s krátkym rukávom.

„Kam pôjdeme?” opýtala som sa, aby som vedela, či si mám zobrať niečo na vrch. 

„Čo tak nejaká reštaurácia?” opýtal sa.

„Áno, ak zješ aspoň jedno sústo,” odpovedala som ironicky.

„Kvôli tebe aj celú porciu, ak by si bola šťastná.”

„Radšej by som šla na prechádzku, aby sme sa mohli porozprávať,” povedala som po chvíli premýšľania.

„Tak fajn. Už si hotová? Chcel by som sa prezliecť aj ja,” povedal a prešľapoval pred dverami. Vzala som si ešte rifľovú bundičku, nazula tenisky a otvorila som mu dvere.

„Fiu fit,” zapískal obdivne Edward. „Počkaj na mňa dole, kočka.” A začal lietať po izbe. Bol taký rozkošný, že som sa rozhodla dať mu šancu.

„Máš minútu, inak ti utečiem,” zakričala som a šla som pomaly k dverám. Tam ma dobehol a otvoril mi dvere.

„Dáma prvá,” povedal a zdvorilo mi otvoril dvere. Keď sme vyšli von, opýtal sa:

„Kam to bude?”

„Rozmýšľala som. Čo tak k vodopádom?” opýtala som sa.

„To by bolo super.”

„Kto tam bude prvý,” povedala som a rozbehla som sa plnou rýchlosťou. No Edward mi bol čochvíľa za pätami. Prišlo mi to tak neskutočné, že som s ním sama v lese a k tomu na rande, že som sa rozosmiala.

„Je ti niečo smiešne?”

„Nie. Vlastne áno. Ale skôr neskutočné. Keď som ťa videla prvý raz, nemyslela som si, že s tebou budem za dobré, nieto, že pôjdeme spolu von.”

„Ja som to vedel od začiatku,” povedal a usmial sa. Ten úsmev ma zahrial pri srdci. Skôr ako by som chcela, sme došli na miesto. Sadala som si na kraj jazierka a Edward si sadol vedľa mňa. Vyzula som si tenisku a ponožku a nohou som začala čeriť vodu.

„Povieš mi niečo o tebe?” opýtala som sa po chvíli ticha.

„A čo by si chcela vedieť?”

„Napríklad, aké sú tvoje záľuby?” opýtala som sa a zahryzla si do jazyka, aby som to niečím neokorenila.

„Mám rád rýchle autá a hru na klavír.”

„Takže ten klavír je tvoj? ” opýtala som sa spomínajúc na noc, keď som ho našla a skúšala som naňho hrať.

„Môj a Rosaliin. Hrala si na ňom?” opýtal sa a cítila som, že je nervózny.

„Raz. Ale veľmi mi to nešlo. Vadí?” opýtala som zahanbene.

„Nie. Len to nevrav Emmettovi," povedal položartovne.

„Prečo?” opýtala som sa nechápavo.

„Lebo ostatní majú zákaz dotýkať sa,” povedal úplne vážne.

„To fakt?” opýtala som sa prestrašene. „Ja som to nevedela. Prepáč.”

„To je v pohode,” povedal a a nastalo medzi nami ticho. No nebolo to trápne ticho. Skôr to bolo ticho v štýle netreba nič hovoriť. Mala som naňho ešte kopec otázok, no dostala som bláznivý nápad.

„Mám chuť si zaplávať,” povedala som, postavila som sa a začala si vyzúvať druhú topánku.

„Teraz? Veď tu nemám plavky,” povedal a potom mu to došlo. Uškrnul sa a začal sa vyzliekať. Keď sme boli v spodej bielizni, skočili sme do vody. Tam sme sa bláznili tak dlho, až vyšiel mesiac. Bolo to tak čarovné, že som ho prestala špliechať a zadívala sa na mesiac. Využil to a objal ma zozadu.

„Nádhera, však?” opýtal sa ma a oprel si hlavu o moje rameno. A čuduj sa svete, nebolo mi to nepríjemne.

„Áno,” šepla som a nechcela som kaziť romantickú chvíľu slovami.

„Ľúbim ťa,” šepol mi do ucha. Otočila som sa a povedala som mu slová, ktoré mi zmenili celý svet:

„Myslím, že aj ja teba.” A potom som ho pobozkala. Bozk mi opätoval a od šťastia ma roztočil.

„To sú tie najkrajšie slová, aké som kedy počul,” povedal, keď sme sa od seba odtiahli. Na to som sa len usmiala a poznamenala som:

„Mali by sme pomaly ísť domov.”

„Ešte je skoro,” povedal a bolo vidieť, že sa mu veľmi nechce.

„Nemali by sme im tú novinu aspoň oznámiť?” opýtala som sa, keď mi začal zasypávať krk bozkami.

„Ale kedy budeme opäť sami?”

„Čo tak zajtra? Budem musieť ísť na lov,” povedala som a začala som vyliezať z vody.

„Tebe sa nedá odporovať.” A tak sme sa obliekli a ruka v ruke sme šli domov.

Tam nás čakala nadšená rodina, ktorá nešetrila s gratuláciami. Alice mala víziu, a tak to vedeli. Celú situáciu zavŕšil Emmett poznámkou:

„Ale vám to trvalo. Bella bola nedobytnejšia ako Bastila.”

Blížime sa do finále a preto vám chcem poďakovať za vernosť a komentáre.

Kapitolku by som chcela venovať vernej čitateľke BabčiS. Ďakujem.

Autor: VampireAlice1235 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Mračná nad Forksom - 11. kapitola: