Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Moje + tvoje = naše - prológ

04.02.2012 (15:15) • GCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 21× • zobrazeno 5671×

Moje + tvoje = naše

Prológ

Niekde na okraji Londýna, dom Cullenovcov, pohľad nikoho:

„Deti, rodinná porada!“ skríkol Carlisle, otec zvláštnej rodinky. Povolaním lekár. Vysoký elegantný muž – upír, s blond vlasmi a očami farby tekutého karamelu. Na to sa začali zliezať všetci obyvatelia domu. Prvý sa k nemu na pohovku posadil Jasper - upír, blondín so strnulým výrazom. Začínajúci vegetarián, ktorého veľkým vzorom bol práve Carlisle. Po chvíľke prišla Rosalie. Prekrásna poloupírska bohyňa s blond vlasmi po pás a krásnymi blankytnými očami. Čakalo sa už len na posledného člena rodiny.

„Bella, čakáme už len na teba!“

„Veď už som tam!“ ozval sa posledný člen a pri tom schádzal zo schodov.

Bella - Isabella Cullenová, dvojča Rosalie, kráska s hnedými vlasmi vlniacimi sa jej až k pásu a s hlbokými očami čokoládovej farby.

„Tak, už sme tu všetci. Môžeme začať!“ preriekol otec rodiny. „Téma dnešnej porady je sťahovanie.“

„Nie, už zasa?“

„Prečo sa musíme sťahovať? Ja nechcem isť nikam.“

„A kam?“

Prekrikovali sa deti jeden cez druhého.

„Áno, už zasa. Kvôli tomu, že sme tu už pridlho. Je mi jedno, čo chceš. Kam? No, na tom sa dohodneme práve teraz.“ Postupne odpovedal Carlisle na otázky všetkých svojich detí.

„Má niekto nejaký návrh?“ spýtal sa Jasper.

Dievčatá sa okolo seba obzerali a tvárili sa akoby tam ani nesedeli. Očividne sa im vôbec nechcelo sťahovať z tohto miesta. Mali tu k dispozícii obchody rôznych značiek, ktoré ich zásobovali nespočetným množstvom oblečenia. Nachádzali sa tu super kluby, kam sa po nociach chodili baviť. Kde nájdu takéto podmienky?

„Nikto nemá žiadny návrh? Alebo aspoň podmienky podľa ktorých vyberieme nové miesto?“

„Obchody! Oblečenie.“ Rosalie.

„Kluby! Zábava.“ Bella.

„Les! Potrava.“ Jasper.

„Fuu! No, ani nie ste nároční. Môj návrh, Amerika. Sever. A takisto preferujem les,“ poznamenal Carlisle.  „Takže pozrieme sa na to.“ Vybral mapu a začal putovať prstom pomedzi štátmi.

„Čo takto New York? Je tam veľa obchodov. Tam by sa nám páčilo. Že, Bells?“ poznamenala Rosalie a ťapla si s Bellou do dlane.

„Príliš veľké mesto s nedostatkom potravy,“ okomentoval to Jasper. Carlisle len na znak súhlasu s Jasperom prikývol.

„Miami! Kluby, zábava a sexi opálení svalnáči!“ zasnívala sa Bella.

„Príliš slnečné mesto, nechceme sa zahrabať a chodiť von len po nociach. Berte ohľad na všetkých,“ zamietol ďalší návrh Carlisle.

„A čo takto štát Washington. Les v blízkosti, na skok do Kanady a nájdu sa tam aj nejaké kluby a obchodné centrá,“ navrhol Jasper.

„To by šlo. Veľmi dobrý nápad,“ pochválil Carlisle svojho adoptívneho syna a potľapkal ho po ramene. „Ešte tam nájsť nejaké vhodné mesto. Niečo menšie, blízko lesa.“ Dievčatá len ohrnuli nosom a zatvárili sa kyselo.

„Mám to! Forks. Malé mestečko, väčšinu roka zatiahnuté, počet slnečných dní maximálne dvadsať do roka. Ideálne miesto pre nás. Čo vy na to, dcérenky?“

„Zapadákov!“ vyjadrili jednohlasne svoj názor dievčatá.

„Takže je rozhodnuté. Sťahujeme sa! Bežte všetci baliť! O dva dni odchádzame!“

Vo Forks o dva dni, dom Eversonovcov, pohľad nikoho:

„Mami! Už sme doma!“ skríkol vysoký čiernovlasý na pohľad veľmi pôsobivý chalan – upír so svalnatou postavou, pripomínajúcou medveďa.

„Emmett! Musíš vrieskať na celý dom? Myslíš, že som si to ešte nestačila všimnúť?“ okríkla Esme svojho mladšieho adoptívneho syna. Esme – krásna žena s vlasmi medovej farby, zaoberajúca sa reštaurovaním starých budov. Prisvojila si troch upírov v pubertálnom veku, čo ju stojí kopec nervov. Ak by sama nebola upírkou, izbu na psychiatrickom oddelení má zaistenú.

„Už si si na to mohla zvyknúť, mami. Emmett sa nikdy nezmení,“ okomentoval to Edward, Esmein najstarší syn, mladík vypracovanej postavy s rysujúcimi sa svalmi pod tričkom, charakteristická črta – ležérny rozcuch bronzovej farby, na ktorý letia všetky ženy. Čo on vie, samozrejme, spolu so svojou schopnosťou čítať myšlienky, perfektne využiť.

„Lebo ty sa niekedy zmeníš? Akoby to bolo možné!“ nedal sa Emmett.

„Chlapci, aký má toto všetko zmysel?“ zapojila sa aj Alice – jediná adoptívna dcéra Esme, nízka čiernovláska, s milým výrazom pripomínajúcim elfa.

„Oni si skrátka musia do seba rypnúť. Bez toho by to ani nebol deň. Že, chlapci?“ pokarhala ich s úsmevom Esme. Obidvaja nahodili pokorný pohľad a tiež sa usmiali.

„Mám novinku!“ vykríkla Alice. Edward na ňu hodil prekvapený výraz. „Kedy?“ spýtal sa.

„Zajtra. A budú to moje najlepšie kamošky.“ Poskakovala Alice.

„Môže nám niekto z vás vysvetliť, o čo tu zasa ide? Tie vaše vnútorné rozhovory ma už vážne prestávajú baviť,“ namrzene sa ozval Emmett.

„Nové spolužiačky. Nastúpia k nám do školy a budú chodiť s nami do triedy. Už sa teším, konečne niekto na nákupy!“ dávala stále najavo svoju radosť Alice.

„A aké budú? Dúfam, že nejaké kočky! Nové mäsko tu už dávno nebolo.“ Zazubil sa Emmett.

„Emmett Everson, chovaj sa slušne! Vážne mám dosť tých vašich výstrelkov! Už ste narobili po meste dosť hanby. Človek už ani do obchodu nemôže zájsť, aby si naňho neukazovali prstom. Máme byť nenápadní a nie zbytočne vytŕčať z davu! A to patrí pre všetkých!“ nahnevane sa na nich osopila Esme a odišla z miestnosti.

„Neboj, Emm, sú to len obyčajné ľudské babenky. Trošku sa pohráme a...“

„Ja ťa počujem, Edward!“ prerušila ho matka. Otočil sa na brata a mrkol.

„Nie! Toto vám nedovolím! Chcem konečne nejaké kamarátky a videla som, že s týmito dvomi kamarátka byť môžem. Prečo mi musíte všetko pokaziť?“ trucovito sa pred chlapcov postavila Alice a pri tom dupla nôžkou.

„Prečo mi musíte všetko pokaziť?“ napodobnil jej tón Emmett.

„Neboj sa, Alice. My sa len pohráme. Neublížime im,“ zahlásil Edward so smiechom.

„Edward, varujem ťa! Od týchto ruky preč!“

„A prečo?“ spýtali sa bratia naraz.

„Preto, že som to povedala! A už sa o tom nemienim baviť. Idem na lov.“ Alice sa otočila a zmizla vo dverách na verandu.

„Tak?“ spýtal sa Emmett.

„Čo?“

„Ja len či počúvneme varovanie alebo...?“

„Kedy sme to urobili?“ Zaškeril sa naňho Edward.

1. kapitola

Tak čo vy na to? Chcete vedieť ako to bude ďalej? Vyjadrite svoj názor a potom uvidím, či budeme pokračovať. Ďakujem. GCullen

Autor: GCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Moje + tvoje = naše - prológ: