Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Moje + tvoje = naše - 11. kapitola

01.04.2012 (12:00) • GCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 26× • zobrazeno 4026×

Moje + tvoje = naše

11. kapitola

Pohľad Edward:

Moje prvé kroky mierili na sever. Mal som v pláne len tak sa túlať. Zabudnúť. Po dvoch dňoch monotónnej jazdy, kedy som sa vliekol v aute ako slimák, som zaparkoval na okraji nejakého kanadského mesta a objednal si izbu v moteli. Zvalil som sa na posteľ  a premýšľal. Zistil som, že čím viac sa vzďaľujem od domova, tým viac pociťujem bolesť a prázdnotu. Ale na druhej strane, čím ďalej som od nej, tým viac som presvedčený, že robím dobre. Stále bola v mojej mysli. Stále som videl jej krásnu tvár, cítil jej dotyky a bozky.

Vstal som z postele a začal som prechádzať po izbe. Potreboval som nejako zamestnať svoju myseľ a telo. Otvoril som okno a rýchlym pohľadom skontroloval okolie. Keď som sa presvedčil, že na blízku nikto nie je, vyskočil som z okna a bežal prázdnymi ulicami. Ponoril som sa do lesa, ktorý lemoval mesto. Nechal som vyjsť na povrch netvora a zavetril. Ucítil som lahodnú vôňu. Niekde na blízku bola puma. Vydal som sa jej smerom. Vypol som všetky zmysli a oddal sa lovu.

Po pár minútach som sa už vracal späť. Nebavilo ma len tak sa preháňať lesom, pretože ani beh ma nedokázal odpútať od myšlienok na ňu. Potreboval som zabudnúť a to sa dalo jediným možným spôsobom. Skočil som do okna svojej izby. Dal som si rýchlu sprchu, prezliekol som sa do čistých šiat a kráčal som k recepcii.

„Dobrý večer,“ pozdravil som mladíka sediaceho za pultom. „Viete o nejakom podniku v meste, kde by sa dalo dobre zabaviť?“ Z vrecka som vytiahol balíček peňazí a pár bankoviek som mu položil na pult. Peniaze vždy zaberú a ľudia sú potom ochotnejší. Mladík neváhal, bankovky si schoval a s úsmevom na tvári odpovedal.

„Ale samozrejme, pane. Dve ulice odtiaľto je skvelý podnik. Nemôžete ho minúť, je to vychytený bar. Nájdete tam všetko, čo na zábavu potrebujete. Volá sa...“

„Ďakujem, to nájdem,“ prerušil som ho. Všetko podstatné som si prečítal v jeho mysli. Bolo toho dosť na to, aby som pochopil, kde ten podnik nájsť a čo ma tam čaká.

Vyšiel som z motela a sadol do svojho auta. O pár minút som už parkoval pred podnikom, kde stál zástup ľudí, ktorí sa chceli dostať dovnútra. Pri dverách som vyhadzovačovi podstrčil pár bankoviek a vošiel som dnu.

Hrala tu hlasná hudba a bolo tu pomerne dosť ľudí. Sadol som si k baru tak, aby som mal výhľad na celý podnik a objednal som si pitie. Rozhliadol som sa a hľadal vhodnú príležitosť na zábavu. Mysle všetkých boli povrchné. Len sex, peniaze a alkohol. Dnes ľudia na nič iné nemyslia. Zrazu sa mi v mysli objavili myšlienky, ktoré boli smerované na moju osobu.

„Bože, to je kus. Tá božská tvár. Tie vlasy a tá postava. Takého sexi upíra som ešte nestretla. V posteli je to určite hotový zázrak. Ten musí byť môj!“

Najprv ma to prekvapilo. Tá ženská vedela, že som upír. No keď som sa zamyslel a prehral si znova tie myšlienky, zistil som, že dotyčná musí byť tiež upírka. Ľudské myšlienky na mňa nekričia až tak intenzívne. Obzrel som sa po miestnosti a pohľadom zostal visieť na karamelových očiach. Vegetariánka.

Bola to nízka blondínka so sexi telom. Ale ktorá upírka nemá sexi telo? Všetky sú krásne a neodolateľné. Mala na sebe kratučké červené šaty, ktoré tesne obopínali jej krivky. Pomalým krokom sa vydala smerom ku mne. Keď zastala, oprela sa o mňa a pohladila ma po ramene.

„Ahoj,“ šepla vzrušene. Omámený jej hlasom, som otvoril ústa, ale hlas sa mi zadrhol. Odkašľal som si a pozdravil ju.

„Ahoj.“ Jej myšlienky na mňa doslova kričali. Chcem ťa! Musím ťa mať! Prekvapil ma ten majetnícky podtón, ale jej oči to potvrdzovali. Boli čierne ako uhoľ. A myslím, že aj tie moje naberali podobnú farbu.

„Bývam odtiaľto kúsok, v hoteli. Nechceš ísť ku mne?“ Nahla sa a ukázala mi tak jej preplnený dekolt. Vstal som zo stoličky, chytil ju okolo ramien a nechal som sa viesť. Pred klubom sme nasadli do môjho auta a potom, čo mi prezradila kam ísť, sme sa odviezli k jej hotelu.

„Som Tanya,“ predstavila sa, keď sme vošli do izby.

„Ja Edward, ale meno nie je to, čo ma na tebe zaujíma,“ usmial som sa na a pomalým krokom šelmy som sa k nej približoval. Keď som sa prisal na jej krk a okusoval jej mramorovú kožu, izbou sa rozľahol jej zvonivý smiech.

***

„Kam ideš?“ spýtala sa ma Tanya ublížene.

„Neďaleko odtiaľto som ubytovaný v moteli. Prenesiem si sem svoje veci. Nemá zmysel, aby som ich tam mal, keď všetko, čo potrebujem, je tu.“ Nahol som sa k nej a vášnivo ju pobozkal.

Už štyri dni sme boli zavretí v tejto izbe a oddávali sa vášni. Tanya bola skvelá milenka a dokázala zázraky. Sex s upírkou je vždy zaujímavý. Žiadne zábrany, divoký a vášnivý. Ale aj tak tomu niečo chýbalo. Skôr niekto – Bella. Sex s ňou bol iný. Bola v ňom vášeň, pochopenie, city,  všetko. Tie chvíľky, ktoré som prežil s ňou, mi nie je schopná poskytnúť ani Tanya, hoci v tom, čo robí, je skvelá.

„Nenechaj ma tu dlho samu.“

„Za chvíľu som späť.“

V moteli som si dal sprchu a pomaly sa obliekal. Premýšľal som o tom, či to, čo robím, je správne. Tanya si ma pomaly, ale isto privlastňovala. Nemilovala ma, len si brala to, po čom túžila. Tak ako ja. Využívali sme sa navzájom. Nemohol som jej nič vyčítať.

„Chýbal si mi, miláčik.“ Hodila sa mi okolo krku, len čo som sa vrátil.

„Áno?“ Usmial som sa na ňu a dlaňou som jej prešiel po nahom chrbte. „A čo konkrétne ti chýbalo?“

„Tvoje dotyky a dlane hladiace každý kúsok môjho tela. Tvoje pery a vášnivé bozky, ktoré mi dávaš. Tvoje telo tisnúce sa na to moje,“ vzrušene šepkala. Vedela, ako ma dohnať do nepríčetnosti. Pri nej bolo tak ľahké zabudnúť.

„Tak by som ti to mal vynahradiť,“ vzdychol som do jamky na jej krku a potom som sa už len venoval jej telu.

„Čo vlastne robíš v tomto meste?“ spýtal som sa jej, keď sme ukojili svoju túžbu a ležali nahí vedľa seba v posteli.

„Nič konkrétne. Chcela som si len povyraziť. Oddýchnuť si od rodiny,“ odpovedala a hladila ma na hrudi. „A ty?“ Ja? Utiekol som od lásky. Prišiel som zabudnúť. Znovu sa mi pred očami zjavila Bella a moje vnútro sa stiahlo bolesťou.

„Asi to isté. Tiež som potreboval oddych,“ zaklamal som.

„A pomohlo?“

„Áno. Ty si pomohla.“ Venoval som jej jeden zo svojich zvodných úsmevov.

„Je možné, že ho chcem viac a viac? Nedokážem sa ho nabažiť.“ To bola presne tá reakcia, ktorú som čakal.

„A kam sa chystáš?“

„Nemám jasný cieľ. Len sa tak túlam.“ Utekám! To je ten správny výraz.

„A nechcel by si zájsť ku mne? Teda myslím k mojej rodine.“ V myšlienkach mi ukázala všetkých jej členov. Musím uznať, že má pekné sestry, ktoré by tiež stáli za to, ale asi by som to neurobil. Neublížil by som jej tým. Do kelu! Kedy som takto zmäkol?

„Nie je to zlý nápad. Spoznať niekoho nového. A kedy by si chcela ísť?“

„Tak... Ešte tu pár dní môžeme pobudnúť a užiť si samoty. No a potom...“ Ale to už nestihla dopovedať, pretože jej myseľ mi ukázala, ako chce prežiť tých pár dní, čo ma dostatočne vyburcovalo k tomu, aby sme začali hneď.

***

„Takže Aljaška. Páni, tu som už nebol dobre dlho. Ako dlho tu bývaš?“ spýtal som sa jej, keď sme vchádzali do mesta, kde bývala aj s rodinou.

„Sme tu už tridsať rokov. Na samote. A zatiaľ sa ani nechystáme odsťahovať. Neviem, ale toto je asi jediné miesto, kde sú ľudia takí nevšímaví. Vôbec im to nepríde, že sa nemeníme a tak.“ Zamyslela sa nad naivitou miestnych ľudí a musel som jej dať za pravdu. My sa sťahujeme každých štyri-päť rokov a to všetko len kvôli utajeniu našej existencie.

„Čo na to povie tvoja rodina, keď tam spolu prídeme?“ zaujímal som sa o to, čo môžem očakávať. Nemal som chuť niekomu vysvetľovať, že nie som žiadny druh, či partner na existenciu. S Tanyou som to na dlho neplánoval.

„Nič. Čo by mali povedať. Sme priatelia, to je všetko. No a že si to spolu občas rozdáme...“

„Občas? Tanya za posledný týždeň sme nevyšli z postele. To nie je občas.“ Zasmial som sa nad jej postojom, ale bol som rád, že to takto berie. Naozaj som nemal náladu na vzťah.

„Ty s tým narobíš!“ ohradila sa, no úsmev mi vrátila. „Medzi nami nič nie je. A ani nebude. Neber to zle, Edward, ale ja ťa nemilujem. Skrátka si len užívam večnosť.“

„Aby sme sa pochopili. Ja ťa tiež nemilujem a myslím, že k tomu ani nikdy nepríde, aby som sa do teba zamiloval. Nie som ten typ.“ Moje srdce je už zabrané. Už dávno patrí len jednej a tú z neho nevyženiem. A ani nechcem.

„Som rada, že sme si to vysvetlili. Vieš, ja nie som príliš verný typ, takže... Skrátka si rada povyrazím a nemienim sa na nikoho viazať.“

„To som chcel počuť. Takže mi nebudeš robiť žiarlivé scény, keď ma nájdeš v posteli s inou? Trebárs s tvojou sestrou?“ opáčil som.

„Prosím ťa. Za čo ma máš? Ale nemyslím, že s tebou niektorá z mojich sestier pôjde.“ V mysli si predstavovala rozhovor so sestrami, kde jej vraveli, že skôr uprednostňujú ľudských chlapov, pretože sú na dotyk teplí a mäkkí. O tom mi niečo hovorte!

„To je jedno, aj tak nemám v pláne zvádzať ich. Ty mi stačíš.“ Dúfal som, že som ju tým ubezpečil, že nemienim v rodine robiť nejaké rozbroje. Tanya ako milenka je dostačujúca a nemám v pláne začínať si momentálne s niekým iným.

„Tam je náš dom.“ Ukázala na vilu, skrývajúcu sa za stromami. Zatiahol som autom až k domu a vystúpili sme. Bola to vila podobná tej našej. Určite poskytovala to najväčšie pohodlie, aké si môže rodina upírov priať. Tanya ma vzala za ruku a ťahala ma dovnútra.

„Ahojte, už som doma!“ skríkla v dome. Na poschodí som zaznamenal pohyb a už o pár sekúnd pred nami stála celá Tanyina rodina.

„Rodina, toto je Edward. Edward toto je Eleazar a Carmen, moji rodičia. A toto sú moje sestry Kate a Irina,“ predstavila mi všetkých členov a pritom na každého z nich ukázala rukou.

„Teší ma. Dobrý deň,“ pozdravil som sa s nimi a potriasol si s nimi rukou. Tanyini rodičia boli milí, no myšlienky jej sestier už také príjemné neboli. Nepáčil som sa im. Nie ako chlap, z mojej krásy boli unesené. Skôr sa im nepáčilo, že si Tanya domov dotiahla milenca. Hneď totižto vedeli odkiaľ vietor fúka, ako sa hovorí.

„Vitaj u nás, Edward, a cíť sa tu ako doma.“ Eleazar vyzeral byť naozaj skvelý chlap. Taká typická hlava rodiny.

„Ďakujem. Som rád, že mi dovolíte nejaký čas tu zostať. A nemusíte sa báť, dlho sa tu nezdržím, len prechádzam.“

Ubezpečil som tým hlavne Tanyine sestry, ktoré by ma najradšej vyhodili už teraz. Tanya sa na mňa prekvapene pozrela. V myšlienkach si opakovala, že to, dúfa, nemyslím vážne. No ja som to tak myslel. Neviem, ako dlho to vydržím.

„Poď, ukážem ti tvoju izbu,“ ťahala ma Tanya do schodov. Vošli sme do miestnosti, kde to celé bolo cítiť Tanyiným pachom. Hneď mi bolo jasné, že ma ubytovala u seba.

„To je tvoja izba. Chceš, aby som tu bol s tebou?“

„Hej! Veď si povedal, že tu nebudeš dlho, tak si ťa chcem poriadne užiť.“ V jej hlase bol cítiť smútok a sklamanie.

„Tanya, veď sme si to vysvetlili. Nemôžem tu zostať navždy,“ ohradil som sa.

„Ja viem, ale nepovedal si, že to bude len na krátko. Ako dlho sa zdržíš?“ spýtala sa, pristúpila ku mne a objala ma.

„Mesiac.“

„Tak to aby sme začali už hneď.“ Prisala sa na moje pery a vášnivo sa s nimi maznala. Len s námahou som sa od nej odtiahol.

„Tanya, sme v dome, ktorý je plný upírov.“ Narážal som na to, že tu nie je žiadne súkromie. Nemal som chuť oddávať sa pôžitkom s pár upírmi za chrbtom.

„A čo? Myslíš, že oni to nerobia?“ spýtala sa a dobíjala sa do mojich nohavíc. Keď si začala predstavovať, čo má v pláne robiť s mojou pýchou, už som sa nebránil. Nechal som ju, nech sa pohrá.

***

Ten mesiac v Tanyinom dome prešiel rýchlo. Prvý týždeň sme strávili v jej veľkej posteli. Až na dlhé naliehanie si dala konečne povedať a pustila ma na lov. Samozrejme, že sme šli spolu a využili príležitosť užiť si Aljaškú prírodu. Tanyi bolo jedno, kde sa oddáva slasti, či posteľ, či lúka. Vedela si to užiť všade a za hocijakých podmienok. To sa mi na nej páčilo, tá náruživosť. Lenže aj to časom omrzí a mňa to omrzelo príliš skoro.

Tanyu som už poznal dokonale. Prispelo k tomu aj moje čítanie myšlienok, ale za ten čas som presne vedel, čo očakávať. Postupne ma to prestalo baviť. Až to dospelo k tomu, že som sa po dvoch týždňoch u nich presťahoval do hosťovskej izby.

Posledný týždeň som sa Tanyi skôr vyhýbal. Po tom, čo som zistil, že si to v meste bola užiť, pretože ja som dal prednosť rozhovoru s jej otcom, ma už vôbec nelákala. Nebola v tom žiarlivosť, to ani náhodou. Skôr sa mi zdala opotrebovaná.

Čím ďalej viac a viac som premýšľal nad tým, čo sa asi deje doma. Čo robí Bella, či si niekoho našla, či je spokojná a šťastná. Zistil som, že som riadny slaboch. Stále viac som túžil vrátiť sa domov a aspoň ju vídať. Premýšľal som nad tým, ako by som sa k nej mal správať.

Mám ju ignorovať? Neprejavovať o ňu záujem? Vydržím vôbec také niečo? Ako je možné, že ma stále neomrzela? Ona, obyčajný človek, sa dokáže držať v mojej hlave takú dobu. Dokážem prahnúť po jej tele a túžiť po nej stále viac a viac. A taká upírka ako Tanya, náruživá a sexuchtivá, ochotná splniť mi všetko, o čo si zažiadam, tá ma prestane baviť po chvíľke. 

A potom som prišiel k záveru. Hoci som si s Tanyou užíval, nedokázala ma plne uspokojiť, stále mi niečo chýbalo. A to niečo bola láska. Láska, ktorú som pociťoval k Belle, mi bránila oddať sa tomu naplno. Začal som si nadávať za to, čo som urobil. Že som tak nehorázne podviedol Bellu a zradil tú lásku, ktorú som k nej cítil. Už nikdy viac to neurobím. Nikdy ju nepodvediem, nikdy ju nezradím. Aj keby som mal do konca svojej existencie zostať sám. Radšej sám, ako s niekým, kto mi za to nestojí. Vrátim sa domov, budem Bellu pozorovať z diaľky a chrániť ju. Nedovolím nikomu, aby jej ublížil. A keď si niekoho nájde, budem jej to len priať. Dozriem na to, aby to bol muž, ktorý je jej hoden.

Behom pár minút som bol zbalený. Narýchlo som sa rozlúčil s Tanyinou rodinou a oznámil im, že ich radi uvítame u nás, keď budú mať cestu okolo. Nasadol som do svojho auta a hnal sa za svojou láskou. O tri dni som už parkoval v našej garáži. Podľa myšlienok som vedel, že dom je prázdny. Asi si vyšli na lov.

Vybehol som do svojej izby, zhodil tašky na zem a zostal som prekvapene stáť. To, čo som cítil, bola Bellina vôňa. Taká čistá a intenzívna. Moja izba ňou bola doslova nasiaknutá. Akoby len pred pár sekundami stála na tomto mieste a zanechala tu svoj odór. Netušil som, ako je to možné, ale hneď po tom, čo sa rodina vráti, som to hodlal zistiť.

Vbehol som do sprchy, aby som zo seba zmyl špinu z trojdňovej cesty. Nezastavoval som nikde, chcel som byť čím skôr pri svojej láske. Po chvíli som už vyšiel z kúpeľne. Za oknom sa už stmievalo. Len tak, ako som bol, v uteráku, som si ľahol na posteľ a začítal som sa do knižky, ktorú som vzal zo stolíka. 

Za pol hodinu sa domom rozľahli hlasy. Moja rodina sa vrátila domov, ale neboli sami. Z myšlienok som zachytil, že je s nimi pár ďalších ľudí. Dvaja upíri. Tí, ktorí tu boli vyjednať s mamou podmienky lovu a... Moja Bella so sestrou. Ale čo tu hľadajú?

Nikto z rodiny nezachytil, že som doma. Preto som ticho ležal a počúval ich rozhovor. Bavili sa o nejakom filme, z ktorého sa práve vrátili. Vraj bol lepší ako ten naposledy. Vyzerá to tak, že moja rodina s nimi strávila celý ten mesiac, čo som bol preč. Veľa vecí som nechápal a hodlal si ich zistiť, keď som zachytil, že Bella sa zdvíha k odchodu z obývačky.

„Dobre, ja si už idem ľahnúť, aby som bola oddýchnutá na ten zajtrajší nákupný maratón.“ Usmiala sa na moju sestru a objala sa s ňou.

„Ani nevieš, akú si mi urobila radosť,“ odpovedala jej Alice.

„Čo by pre teba človek neurobil, že?“ dodala ironicky, ale úprimne. „Tak sa majte, dobrú noc.“  Premýšľal som, kam asi pôjde.

Príde do mojej izby? Trávila tu celý ten čas? Preto tu všetko cítiť jej vôňou? Preto sú po nej nasiaknuté vankúše? Spáva v mojej posteli? S napätím som ležal na posteli a očakával, čo príde. Na chodbe som počul tiché kroky. Zastavili pred mojou izbou. Dvere sa otvorili. Bella vstúpila dnu.

Nezažala svetlo, len zavrela za sebou dvere. Nemohla ma v prítmí izby zazrieť. Nehýbal som sa a dokonca som ani nedýchal. Prešla k šatníku, vyzliekla si veci a vzala z neho moje tričko. Len nahá prechádzala okolo postele a mierila si to ku kúpeľni. To už som ale nevydržal.

„Si nádherná,“ šepol som do ticha izby.

10. kapitola - 12. kapitola

Takže Edward sa nám vrátil. Dúfam, že som aspoň pár ľudí jeho návratom potešila. Aj keď nám stváral rôzne kúsky, dá sa to ospravedlniť, že? No, aspoň ja som mu to prepáčila. Ale ako to vezme Bella?

Ďakujem za komentáre, ktoré ste zanechali pod poslednou kapitolou. Veľmi ma potešili a presvedčili o tom, že túto poviedku aspoň niekto číta. Takže ešte raz ďakujem, vaša GCullen. 

Autor: GCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Moje + tvoje = naše - 11. kapitola: