Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Moja Rosalie - 1. časť

17.08.2011 (17:00) • JaNkA261199 • FanFiction na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 2983×

Moja Rosalie - 1. časť

Čo k tomu povedať. Rosalie má hrozne rada Nessie. Neviem prečo, ale začala sa k nej správať tak materinsky, tak, no proste... ako matka.
To možno preto, lebo nemôžeme mať deti. Snažil som sa ju upokojiť, že si niekoho adoptujeme, ale ona nechce nikoho urobiť tým, čím sa stala ona.

Bola úplne namäkko, keď pred dvoma rokmi, po tom ako sa Alice, Bella a Edward vrátili z Volterry, zistila, že Bella chce zahodiť svoj ľudský život. To ju vzalo. Preto ju nenávidela, ak sa takýto spôsob dá nazývať nenávisť.

Keď však zistili, že je tehotná, dosť ju to vzalo. No a stala sa jej oporou.

Moja Rosalie. Ona je niekedy ako anjel, ale niekedy - a podotýkam, že iba niekedy - je ako čertica. Toho dôkazom sú stovky zbúraných domov.

Ach! Moja malá.
....

Po bitke, keď prišli z Volterry až do Forks, sme sa stiahli oslavovať.
Odprevadili sme všetkých, a potom som aj s Rosalie išiel na lúku. Ako majú Edward s Bellou svoju lúku, my máme svoju.
Cestou sme si ulovili dvoch jeleňov. Je taká úchvatná, keď skáče na jeleňa.

Keď sme si sadli na lúčku, nečakala a spustila.

„Emmett, musím ti niečo povedať,“ vravela trochu vážne a dívala sa do zeme.

„Prosím, ty moja princezná,“ povedal som trochu napnutý.

„Vieš ako si hovorila o tom, že by sme si mohli niekoho adoptovať...“ Vedel som, kam tým mieri.

„Iste, a chceš dievčatko alebo chlapca?“ spýtal som sa a vravel som to dosť vážne.

„No ja by som chcela chlapca, ak ti to nevadí?“ spýtala sa a pozrela sa mi prosebným pohľadom do očí.

„Ale no tak, Rosalie, prečo by mi to malo vadiť. Len je tu jedna vec. Myslím si, že by bol ten chlapec trochu sám a no, nemohli by sme si adoptovať aj dievčatko?“ spýtal som sa a myslím, že ma prekukla.

„Tak dobre,“ povedala a už bola na nohách.

Na druhý deň sme tam boli. Rosalie si vybrala malého päť ročného chlapca. Vlasy mal hnedé, oči zelené a tváričku ako anjelik. Ja som si vybral dievčatko. Blond vlasy, modré oči a tváričku mala
peknú, no nie ako Rosalie. Keď sme prišli domov, všetci vedeli o čo sa jedná, len Nessie nie.

„Ahoj! Ja som Nessie. A ty si?“ spýtala sa dievčatka. Ja som chytil Rosalie pevnejšie a ona sa usmievala od ucha k uchu.

„Nessie, to je Katy a Alex. To je tvoj bratranec a sesternica,“ vysvetlila jej Rosalie.

„Rosalie. A mohla by som vedieť, či to vedia, alebo nie? Lebo keď to vedia, tak sa s nimi môžem o tom rozprávať a keď nie, tak si musím dať pozor na ústa,“ rapotala Nessie a ja som iba videl, ako
Alex a Katy na ňu pozerajú, ako keby spadla z mesiaca.

„Ocko, o čom to hovorí?“ obrátila sa na mňa Katy.

„Tak ja asi pôjdem,“ povedala Nessie a ja som jej nebránil.

„Nessie, ostaň tu. Prosím.“ Obrátila sa na ňu Katy a ja som civel, ako vtedy Katy s Alexom.

„Ale ja som toho povedala už dosť a... no, idem s mamkou a ockom do lesa,“ povedala Nessie a vybehla hore po schodoch.

Za chvíľku bola späť v cvičkách a teplákoch rúžovej farby. Na sebe mala tričko s motýlikmi.

„Mami, môžeme?“ spýtala sa Ness Belly a tá len prikývla.

„Nessie. Bež s mamou napred, ja vás doženiem, ale ja sa musím porozprávať s Emmettom a Rosalie. Ale nezabudni, bežte až v lese,“ povedal prísne Edward a Bella s Nessie sa vydali k lesu.

„Emm, prosím, povedz, že im to vysvetlíš, až keď...“ Nedopovedal, lebo blízko stáli Katy a Alex.

„Mám to v úmysle,“ povedal som rázne a Rosalie iba prikývla.

„Máme deti a nenecháme ich na takom mieste, ako je detský domov. Budú s nami. Vždy som chcela mať deti a teraz budú naveky s nami,“ povedala Rosalie trochu povýšenecky.

Vzali sme ich do izby. Bola tam iba manželská posteľ a dali sme ich späť. Keď zaspali, vyskočili sme oknom a za hodinu sme boli späť. Vrátili sme sa predným vchodom. Keď sme vošli dnu, čakali nás tam všetci, okrem Katy a Alexa.

„Spia?“ spýtal som sa neveriacky, keď som uvidel Nessie v pyžamku s medvedíkom v ruke.

„Nie! Videli vás skočiť z okna... a ako by som to povedal, chceli byť ako vy,“ povedal Edward podráždene.

„Kde sú?“ vykríkla Rosalie podráždene a keby mohla, tak tu urobí aj more zo sĺz.

„Sú hore na poschodí. Ale sú v poriadku. Neboj sa. Ležia na posteli a za dva dni, ak to bude tak ako u Belly, budú úplne fit,“ povedal Carlise a mne spadla sánka.

„A ako vedeli, kto sme?“ spýtala sa Rosalie, lebo ja som zo seba nevedel vydať ani hlásku. Vražedným pohľadom prebodávala Nessie.

„Rosalie, nechaj ju! Ona s nimi včera nebola a boli ste s nimi iba vy. Ja, Nessie a Edward sme boli na love a tvoje deti si mysleli, že aj im sa nič nestane, keď skočia z okna,“ vyštekla na Rosalie Bella.

Autor: JaNkA261199 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Moja Rosalie - 1. časť: