Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Môj verný vlk - 9. kapitola

27.03.2010 (10:15) • mimi79 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2749×

Odišiel...?!

On ma chránil, on bol pri mne, on sa o mňa staral, bál sa o mňa, bol mojím kamarátom, to on ma rozosmieval a robil mi naprotiveň. To on bol môj verný vlk...

Po tvári sa mi kotúľali slzy, v hrudi som cítila strašnú bolesť, akoby ma malo roztrhnúť napoly. Cítila som sa zmätená a oklamaná. Postavila som sa a šla som lesom. Cez slzy som už poriadne ani nevidela. Zrazu sa mi zamotali nohy a ja som spadla na zem. Cítila som ako mi niečo teplé steká po čele, cítila som pach krvi. Bola som zrazu taká slabá a nevládala som vstať. Moje nohy a ruky ma neposlúchali, moje viečka boli ťažké, premáhal ma spánok. Tak som prestala bojovať so spánkom a zatvorila oči. Neviem ako dlho som tam ležala, ale stále som bola slabá a nevládala som sa ani pohnúť. Všade bola tma, nikde ani lúč svetla.

„Zrejme už je noc“, pomyslela som si.

Zazdalo sa mi, že počujem niekoho kričať svoje meno. Chcela som zakričať, ale z hrdla mi vyšiel len šepot.

V tom ku mne niekto pribehol a vzal ma do náručia.

„Bože Nessie, čo sa ti stalo?“, bol to Jack.

„Ja neviem, myslím, že som spadla“, zašepkala som.

„Neboj sa zlatko, vezmem ťa domov“, povedal ustarosteným hlasom.

Teplo, ktoré z neho sálalo bolo ako balzám pre moje slabé telo a ubolenú dušu.  Zatvorila som oči a vychutnávala si tento pocit bezpečia. Môj verný vlk zase nesklamal, prišiel ma zachrániť.

„O chvíľku budeme doma Nessie, budeš v poriadku," utešoval ma.

Ani to nestihol dopovedať, už som videla svetlá nášho domu.

„Kde si ju našiel Jack? Čo to má na čele?“, pýtala sa mama.

„Ležala uprostred lesa“, odpovedal Jack.

„Mami ja som spadla“, zašepkala som.

„Neboj sa dievčatko moje, všetko bude zase v poriadku“, odpovedala mi a pohladkala ma po tvári.

Jack ma vyniesol hore do mojej izby a položil ma na posteľ. Potom prišiel Carlisle, aby sa pozrel na moju hlavu.

„No nie je to také strašné ako to vyzerá, zašijem ranu a o pár dní bude zase v poriadku“, povedal pokojným hlasom.

Odišiel a o chvíľu sa vrátil aj so svojim lekárskym kufríkom. Niečím mi potrel čelo, potom som cítila malé pravidelné šklbnutia, ako mi to zašíval ale nebolelo to. Nakoniec mi na ranu dal fáč a prelepil ju leukoplastom.

„Tak a hotovo, hlava je zase ako nová“, povedal s úsmevom na perách Carlisle.

Mama mi doniesla deku a starostlivo ma do nej zabalila. Pobozkala ma na čelo.

„Prepáč Nessie, nikto ti nechcel ublížiť," povedala smutným hlasom.

„Ľúbim ťa dievčatko moje, nedala by som ťa za celý svet“, smutne sa na mňa usmiala.

„Aj ja ťa ľúbim mami“, odpovedala som.

„Dobre, tak teraz spi, porozprávame sa neskôr“, len čo to povedala už stála pri dverách, žmurkla na mňa a už jej nebolo.

Zatvorila som oči a ocitla sa v ríši snov. Mala som jeden čudný sen. Snívalo sa mi o Jackovi. Objavil sa pri mojej posteli, pohladkal ma po vlasoch, pobozkal nežne na ústa.

„Milujem ťa Nessie, nezabudni na to! Ale takto to bude lepšie.“, povedal a už ho nebolo.

Na to som sa zobudila. Bolo už ráno. Posadila som sa na posteli, ale tak ma príšerne ma rozbolela hlava, že som si znovu ľahla.

Hmm asi predsa len ešte chvíľu potrvá, kým bude ako nová, pomyslela som si.

V tom sa vo dverách objavila mama aj s raňajkami.

„Tak čo dievčatko moje, ako si sa vyspala?“ zaštebotala svojim spevavým hlasom.

„Áále mami, veď ja už som veľká, žiadne dievčatko“, pozrela som na ňu zlostne.

„Ja viem Nessie, ale pre mňa budeš vždy moje dievčatko“, odpovedala mi a pozrela na mňa nežným pohľadom.

„Vieš Nessie, nikto ti nechcel ublížiť. Všetci ťa veľmi ľúbime a nepochybuj o tom, že si naša. Veľmi sme sa o teba báli“, vysvetľovala mi pokojne.

„Mala som pocit, že ste ma všetci zradili. Všetci ste vedeli, čo sa deje, len ja nie. Mám už osemnásť rokov mami, nemôžete sa takto zahrávať s mojim životom“, snažila som sa aj ja hovoriť pokojne.

„Máš pravdu Renesmee bola to chyba, veľká chyba“, povedala smutne.

„My len dúfame, že nám raz odpustíš. Ak potrebuješ čas, môžeš ísť k svojmu starkému Charliemu, určite ťa rád uvidí. Aspoň sa nebudem o teba báť“, povedala a pozerala na mňa skúmavým pohľadom.

„Hmm, no to nie je zlý nápad, porozmýšľam o tom“, odpovedala som, ale stále som sa tvárila nahnevane.

Prerušilo nás klopanie na dvere. Dvere sa otvorili a vošiel otec.

„Tak ako sa darí nášmu pacientovi?“ povedal a žmurkol na mňa.

„Veď ty to vieš, čítaš mi predsa myšlienky, tak prečo sa pýtaš“, odpovedala som nazlostene.

„Mala by si oddychovať Ness, inak ťa tá hlava naozaj neprestane bolieť“, povedal a tváril sa ustarostene.

„Pôjdem na chvíľu ku starkému Charliemu, tam si oddýchnem. A okrem toho potrebujem rozmýšľať bez toho, aby mi niekto čítal myšlienky“, hodila som zlostný pohľad na oca.

„To je dobrý nápad Nessie“, povedal tichým hlasom otec.

„Ozaj, keď uvidíte Jacka, poďakujte mu za mňa, predsa len ma zachránil, aj keď sa na neho hnevám“.

Oco s mamou si vymenili zvláštny pohľad. Niečo tu nebolo v poriadku.

Mama na mňa pozrela: „On odišiel Nessie“.

„Odišiel? A kam odišiel?“ pozerala som raz na mamu raz na oca.

„To nikto nevie Nessie“, odpovedala mi mama.

A v tom mi to došlo. To nebol sen. To bola skutočnosť, on sa so mnou prišiel rozlúčiť a potom odišiel. Odišiel a mňa tu nechal. Znova sa objavila tá bolesť v hrudi a po líci sa mi kotúľali slzy.

„Tak teda odišiel...“, zašepkala som.

Uspávanka

Mimi79

RoseDublest

Autor: mimi79 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj verný vlk - 9. kapitola: