Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Môj verný vlk - 14. kapitola

22.05.2010 (21:15) • mimi79 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1301×

Voltera, kde je Nessie?!

IceLady - Lost my soul

Jack:

Nebolo veľa času a tak len čo mi Cullenovci vybavili pas a kúpili letenky, vydali sme sa na cestu. Bol som hrozne nervózny, neustále som musel myslieť na moju Nessie. Na to keď som ju naposledy videl. Našiel som ju zranenú v lese a odniesol do jej izby, bola tak slabá a tak veľmi som sa o ňu bál. Bolo to kvôli mne, kvôli mne sa so všetkými pohádala, kvôli mne sa potom zranila v lese. Preto som sa rozhodol, že od nej odídem. V tú noc, keď som sa rozhodol, že odídem, som sa s ňou bol rozlúčiť. Bola taká krásna, keď spala. Pohladkal som ju po jej žiarivých bronzových vlasoch a naposledy som spojil naše pery. Myslel som, že ju opúšťam navždy, ale nedokázal som bez nej existovať. Keby som nebol odišiel nebola by ma išla hľadať a nebola by teraz vo Voltere.

„Jack, prosím prestaň sa už mučiť myšlienkami, že za všetko môžeš ty. Ona sa rozhodla ťa ísť hľadať, pretože ťa miluje a chýbal si jej. Neboj, privedieme ju z Voltery späť!“ povedal Edward.

Mali by sme letieť do New Yorku a potom do Voltery.

Zvláštne, ale spomenul som si na to, ako Bella odchádzala do Voltery zachrániť Edwarda a ako som ju chcel zastaviť. Vtedy som miloval Bellu a ani som netušil, že bude mať dcéru, ktorú budem milovať viac ako vlastný život.

„Jack, ty budeš musieť zostať mimo sídla Volturiovcov,“ oznámil mi Carlisle.

„Ja musím zachrániť Nessie,“ oponoval som mu.

„Nessie ťa bude ešte potrebovať, a preto musíš prežiť,“ povedal vážnym hlasom Carlisle.

„Počkáš nás vo Voltere v jednom hostinci, keď dostaneme Nessie prídeme za tebou,“ vysvetľoval mi Carlisle.

Vyrazili sme teda na letisko. Let do New Yorku sa mi zdal strašne dlhý, nemohol som sa dočkať kedy už konečne pristaneme. Let do Voltery nebol o nič kratší.

Ani som sa nestihol poriadne rozhliadnuť po letisku a už som nastupoval do auta. Išli sme dvoma autami. Jedno šoféroval Emmett a druhé Edward. Ja som šiel v aute, ktoré šoféroval Edward. S nami išli ešte Carlisle, Esme a Bella. Asi po pätnástich  minútach sme zabočili do veľmi úzkej uličky. Zastavili sme pred malým hostincom.

„Tu nás počkáš Jack, prosím nikde nechoď len čakaj,“ pozrel na mňa prísnym pohľadom Edward.

Hostinec síce už pamätal nejaké tie roky, ale bol dosť zachovalý. Vo vnútri nebolo moc ľudí. Objednal som si pivo a čakal. Už po piatich minútach som mal pocit, že tam sedím už celú večnosť. Bolo to hrozné len tak bezmocne čakať, mal som sto chutí sa rozbehnúť za ostatnými. Ale za prvé ani som nevedel kam by som bežal a za druhé naozaj by som im moc nepomohol, keďže pijavice mali riadnu prevahu.

Edward:

Dúfam, že Jack to pochopil a naozaj zostane na mieste. Musel som teraz myslieť na svoje dievčatko, dúfam, že sa jej nič nestalo. Hmm, no vlastne som si bol istý, že sa jej nič nestalo, pretože bola poloupír a tým bola pre Ara výnimočná, takže ak aj je vo Voltere bude na žive.

Prešli sme dlhou tmavou chodbou až k výťahu. Výťah nás vyviezol na recepciu, odtiaľ sme šli širokou vyzdobenou chodbou až sme prešli popri dverách obložených zlatom. Odokryli sme kus obloženia, za ktorým boli drevené dvere. Prešli sme cez ne do miestnosti, v ktorej boli tri masívne drevené stoličky. Na nich sedeli naši „starí známi“ Aro , Caius a Marcus.

„Pozrime sa, rodina Cullenovcov nás prišla navštíviť,“ povedal so sarkastickým úsmevom na perách Aro.

„Čomu vďačíme za vašu návštevu drahí priatelia?“ dodal a ešte stále sa usmieval.

„Hľadáme našu Nessie. Nevidel si ju alebo nepočul si o nej náhodou?“ odpovedal mu Carlisle.

„No to vás musím sklamať drahý priateľu, ale vaša Nessie tu nie je a ani nebola. Ja sám by som ju veľmi rád videl, určite už vyrástla,“ odpovedal mu Aro.

„No budeme musieť ísť teda ďalej a hľadať Nessie inde. Určite si o nej nič nepočul?“ spýtal sa Carlisle.

„Ale drahý priateľu, vieš, že keby som vedel, kde vaša Nessie je určite by som ti dal vedieť. Sme predsa starí priatelia.“

„Nezostanete, aspoň na chvíľu s nami?“ opýtal sa Aro.

„Nie ďakujeme, ale musíme ísť ďalej. Rád som vás všetkých videl,“ dodal Carlisle a kývol na nás na znak odchodu.

Keď sme vyšli von, bol som zmätený. Nessie tu nie je.

„Hovoril Aro pravdu?“ pozrel Carlisle na mňa a čakal na odpoveď.

„Áno aj nie. O Nessie má záujem a niekoho po ňu poslal, ale momentálne nevie, kde Nessie je,“ odpovedal som.

„Koho po ňu poslal?“ opýtal sa Carlisle.

„Toma,“ odpovedal som.

„Poznáš ho Carlisle?“ opýtal som sa.

„Tom je upír, ktorý má schopnosť každého očariť. Hlavne teda ženy, ktoré sa doňho bezhlavo zamilujú,“ odpovedal mi.

„No nič musíme ísť za Jackom a povedať mu, čo sme zistili,“ povedal som s povzdychom.

„Edward, veľmi sa bojím o našu Nessie, čo ak sa jej niečo stalo,“ zašepkala Bella a pozrela na mňa nešťastným pohľadom.

„Neboj sa bude v poriadku,“ utešoval som ju, ale sám som sa veľmi o Nessie bál.

V tom Alice zmeravela. To znamenalo jediné a to že, niečo videla.

„Nessie je v poriadku. Je blízko Forks a je s nejakým mladým mužom,“ povedala Alice.

„To bude určite Tom,“ dodal Carlisle.

„Takže, Nessie je blízko Forks. A je s Tomom, ktorý ju už určite očaril, no to bude ešte zaujímavé,“ pomyslel som si.

„Vyzdvihneme Jacka a letíme domov,“ povedala Bella a tvárila sa stále rovnako nešťastne.

Jack bol rád, že nás vidí. Už ho menej potešilo to, že Nessie nie je s nami. Ale, keď mu Alice povedala, že videla Nessie blízko Forks hneď sa mu zlepšila nálada. Len mu nepovedala, že Nessie nie je sama.

„Hmm, no to bude ešte zaujímavé, keď sa Jack dozvie o Tomovi,“ pomyslel som a vyrazili sme smerom na letisko.

Autor: mimi79 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj verný vlk - 14. kapitola :