Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Modelka - 15. kapitola

25.02.2013 (11:15) • Jessy • FanFiction na pokračování • komentováno 22× • zobrazeno 3660×

15. kapitola

Očami zaplnenými slzami som sledovala jeho pokojnú spiacu tvár a nedokázala od neho odtrhnúť pohľad. Cítila som sa byť slabá a bezmocná ako trs trávy na lúke odolávajúci náporu silného vetra. Jemne, snažiac sa ho nezobudiť, som Edwardovi prstom prešla po líci, nežne ho hladiac. Viečka som pevne stisla, v snahe nedovoliť slzám pretiecť cez okraj. Nebudem predsa plakať, zvládnem to. Márne...

Otvorila som viečka, očami opäť skĺzla naňho, a chrbtom ruky si predsa zotrela neposedné slzy, ktoré ma odmietli počúvnuť a vysušiť sa skôr, než mi stihli stiecť po lícach. Urobila som neospravedlniteľnú vec, no už nebolo cesty späť. Čo sa raz stalo, už sa, bohužiaľ, neodstane. A preto som dospela k vážnemu rozhodnutiu a napriek tomu ako veľmi mi už len to pomyslenie trhalo srdce, nehovoriac o tom, akú bolesť budem s určitosťou zažívať potom, keď príde k času zúčtovania, musela som urobiť správnu vec. Neexistovalo iné východisko okrem tohto jediného. A aj keď bude bolestivé, v konečnom dôsledku bude najsprávnejšie. Aspoň som sa o tom snažila presvedčiť samu seba. Štyri hodiny strávené premýšľaním nad tým, čo by bolo najlepšie urobiť, ma priviedlo k rozhodnutiu všetko ukončiť ešte v začiatkoch.

Dúfala som, že všetko prebehne bez väčších komplikácií, aj keď to bude jedna z najťažších vecí, s ktorými som sa musela doposiaľ vyrovnať. Edward ma proste bude musieť opustiť, či sa mu to páči alebo nie. Či sa to páči mne alebo nie. Plánovala som sa však postarať o to, aby sa ešte sám hrnul z dverí môjho domu nahnevaný, ponížený, plný nenávisti k mojej osobe. Presne tak ako by sa zachoval každý muž... Pritisla som sa k nemu bližšie, užívajúc si posledné chvíle, ktoré s ním takto trávim. Potom ma bude nenávidieť a mne ostanú iba spomienky na naše spoločné chvíle. Ostanú mi len oči pre plač. Hlavu som si opatrne položila na jeho hruď, pričom som počúvala pomalý tlkot jeho srdca a vdychovala vôňu jeho tela.

Premýšľala som o našej spoločnej noci a neubránila sa úsmevu. Celé to bolo absolútne dokonalé. Bol nežný, ale zároveň vášnivý. Venoval mi plnú pozornosť a ešte aj v tejto chvíli som na svojom tele cítila jeho pery, ktorými vybozkával celé moje telo, nevynechajúc ani jednu jeho časť. Milovali sme sa trikrát, napriek tomu, že už vtedy som si bola vedomá nesprávnosti nášho konania. Ale nemohla som prestať, túžila som po ňom... Stále po ňom túžim. Pery som mu jemne pritisla na hruď a prerývane sa nadýchla. Vedela som, že sa každú chvíľu prebudí, a preto už pre mňa nastal čas vstať. Opäť som sa rozvalila vedľa neho, nadvihla sa na lakťoch, pričom som sa naklonila k jeho tvári. Vlasy mi spadli na jeho líce, preto som ich rýchlo odhrnula.

„Prepáč mi, Edward,“ zašepkala som takmer nečujne a pobozkala ho na čelo. Vymotala som sa spod perín a pozbierala si veci pohádzané po zemi. Predtým, než som vykročila z izby, som venovala Edwardovi posledný pohľad, bojujúc s myšlienkou vykašľať sa na celý plán, zaliezť opäť do postele a pritúliť sa k nemu.  Rozhorčene som pokrútila hlavou a zatvorila za sebou dvere. V kúpeľni som veci hodila do bielizňového koša a zaliezla pod sprchu, pričom som pod prúdom horúcej vody stála bez pohybu asi desať minút. V momente, v ktorom sa mi na tele vytvorili červené škvrny, som usúdila , že je najvyšší čas sa namydliť a vyliezť von.

Keď som vyšla z izby, Edward sa v obývačke ešte nenachádzal. Do šálky s obrázkom mojej podobizne, ktorú som dostala od fanúšika minulý rok na módnej prehliadke, som si zaliala ovocný čaj. Tentokrát som si ho osladila cukrom... 

Posadila som sa na gauč a neostávalo mi nič iné, iba čakať. Hodiny tikali, sekundy neodvratne ubiehali ďalej a ďalej. Až sa konečne po neuveriteľných pätnástich minútach, za ktoré mi stihol čaj položený na konferenčnom stolíku vychladnúť, ozvalo: „Dobré ránko.“ Následne som jeho pery pocítila na temene hlavy. Pobozkal ma. Stuhla som. Mozog mi povedal dovidenia. 

Nie, Bella, nevymýšľaj! Bude to tak, ako si aj naplánovala, žiadne zmeny sa nekonajú. Bude to tak, ako to musí byť.

„Dobré,“ odsekla som, postavila sa zo sedačky a bez toho, aby som naňho čo i len letmo pozrela, som odkráčala do kuchyne. V rýchlosti ma nenapadlo, čo by som v nej mohla robiť, tak som sa chopila vykladania umývačky, čo má vždy na starosti Annie. Aspoň si to, pre zmenu, vyskúšam aj ja.

„Stalo sa niečo?“ zamračil sa Edward, keď prišiel za mnou. Pokrútila som hlavou a pokračovala vo svojej významnej práci.

„Nie, všetko je v absolútnom poriadku.“ Otvorila som skrinku a začala do nej vkladať umyté poháre. Edward si povzdychol. „Urobil som niečo? Pokiaľ sa to týka dnešnej noci–“

„Máš výpoveď, Edward,“ skočila som mu rýchlo do reči. Načo zbytočne naťahovať neodkladnú vec? Stálo ma obrovské množstvo úsilia vysloviť tieto tri slová, ktoré znamenali koniec. Koniec všetkého, aj keď ešte aj toho nezačatého. 

„Čože?“ vydýchol prekvapene, chytil ma pod lakťom a stočil si ma tvárou k sebe. Obočie a čelo mal nechápavosťou stiahnuté. Pohľadu do jeho očí som sa však pre istotu vyvarovala. 

„Máš výpoveď,“ zopakovala som rovnakým tónom hlasu ako prvýkrát a pozorne sledovala jeho reakciu. Šokovala som ho. „A-a... to akože začo?“ vykoktal po chvíli. Zhlboka som sa nadýchla a snažila sa upokojiť zrýchlený tep svojho srdca, ktoré na mňa hučalo, aby som sklapla a nechala všetko tak ako je teraz. Presviedčalo ma, aby som nepokračovala, lebo sama budem trpieť ako týrané zviera. Nad srdcom však vyhral rozum. „Pretože si porušil pravidlá, ktoré sme si stanovili.“

„O čom to, preboha, rozprávaš? Aké pravidlá zase?“ prskal. Vedela som, že sme sa práve dostali na rozhranie dvoch ciest, ktoré rozhodovali o našej budúcnosti. Stále som mala šancu vycúvať, ospravedlniť sa a všetko mu vysvetliť. V mysli sa mi objavil obraz mňa a Edwarda, ako sa držíme za ruky a smejeme sa. Bola to však len predstava, a predstavy sa nerovnajú vždy skutočnosti. Druhá možnosť bola pokračovať v rozpracovanom pláne a nechať Edwarda odísť. S touto myšlienkou sa dostavila aj bolesť, ktorej som sa tak veľmi obávala. Bolesť z jeho bolesti, ktorú mu spôsobím a bolesť z jeho odchodu. Teraz som už vedela, čo k nemu cítim, čo pre mňa znamená. Nemožné sa stalo možným a Edward Cullen sa mi dostal hlboko pod kožu, vlial sa do krvi v mojich žilách, ktorých konečná sídlila v srdci, kde sa rozhodol tvrdohlavo, bez opýtania usídliť.

„Pravidlá, že sa ma nebudeš dotýkať, keď si to nebudem želať... a že nebudeš nosiť šiltovky,“ vychrlila som v rýchlosti. Bože, tie šiltovky som si teda mohla odpustiť. Ale boli hneď druhou vecou, ktorá mi prišla na um. „No, v každom prípade, to, čo sa medzi nami stalo dnes v noci, bola posledná kvapka, Edward.“

„Neviem ako ty, ale ja som nemal pocit, že by sme v noci robili niečo, čo by si si neželala,“ podotkol a zdvihol obočie.

„Bola som opitá, je všeobecne známe, že človek s vyššou dávkou alkoholu v krvi robí veci, ktoré by za normálnych okolností nespravil. A ty si tú situáciu iba podlo využil!“ soptila som.

„Bella,“ povzdychol si podráždene a ja som vedela, že odteraz to už všetko pôjde hladko. O chvíľu sa naštvane otočí a pôjde si zbaliť veci. Posmutnela som, no nemohla som to na sebe dať vedieť. Bola som si vedomá faktu, že za všetko môžem ja, že ja som si vybrala túto zložitú, tŕňmi posiatu cestu. Musela som hrať svoju rolu presvedčivo, musela som byť takou mrchou, akou som naňho bola v čase nášho zoznámenia. Možno som naňho takáto mala byť furt a dnes by som nemusela riešiť takúto ošemetnú situáciu.

„Ja by som nikdy nebol schopný ťa využiť, rozumieš?! Nikdy by som neurobil niečo, čím by som ti ublížil. Mal som pocit, že to už medzi nami začínalo byť lepšie, že sme sa posunuli na... vyšší level,“ bezmocne rozhodil rukami.

„Edward, ale my nie sme v žiadnej sprostej hre, kde postupujeme na vyššie levely! Tu sme v realite. Ešte k tomu si môj zamestnanec a s nimi nespím, pretože ich potom už viac nemôžem a ani nechcem zamestnávať. Také je moje súkromné rozhodnutie, ktoré som učinila ešte na začiatku svojej kariéry a nehodlám na tom nič meniť,“ povedala som rozhodne.

„Ale ja ani nemusím byť tvoj zamestnanec, pokojne mi daj tú výpoveď, ale daj mi, prosím, šancu a ja ti dokážem, že mi na tebe skutočne záleží,“ zašepkal a jemne sa dotkol môjho ramena. Dotyk jeho ruky na pokožke mi spôsoboval chvenie a cítila som ho na celom tele. Slová, ktoré vypustil z úst, pre mňa však neznamenali nič nové, nič, čo by som už v živote nebola počula. Sľubovali hory – doly, ale v konečnom dôsledku sa za nimi skrývalo iba jedno. To, o čo ide mužom. Nehľadajú trvalý vzťah a tobôž nie lásku. Z veľavravných rečí sa ako mávnutím čarovného prútika stanú plané slová. David bol tiež na začiatku továrňou na sladké rečičky, božteky a úsmevy.

Prišiel jeden krásny deň a všetko pominulo. Bolo po bozkoch, objatiach, úsmevoch, sladkých odrhovačkách a v neposlednom rade po láske. A Edward je presne taký istý. No ja som nechcela byť tou, ktorú sklame, zvnútra podupe a zradí. Ja som nechcela pocit bezmocnosti a zúfalstva zažiť znova, a možno áno, bol čas sa konečne posunúť ďalej a dať šancu niekomu ďalšiemu, ale ja som sa bála, že sa opäť popálim. Radšej si užívať, ako sa na niekoho naviazať. Niekto si môže pomyslieť, že som úplne sprostá, ak si to myslím, no keď ste slávny, musíte si dávať dvakrát taký pozor. Nikdy neviete, čo z toho, čo poviete, môže niekto vykecať bulváru. A pri láske je veľmi ľahké zabudnúť na veci, ktoré hovoríte a potom, keď sa aj vaše najväčšie tajomstvá stanú celosvetovým trendom časopisov, je už neskoro na ľútosť a búchanie hlavy o stenu...

„Zabudni na všetko, čo sa medzi nami stalo a choď za tou ženou, ktorú ľúbiš. Ty nevieš, čo teraz hovoríš. Ale neboj sa, zajtra si na mňa už ani nespomenieš. S mužmi je to tak. Jedna odíde, príde druhá a tá, čo bola prvá, je hneď a zaraz zabudnutá.“ Fíha, ja už aj rýmy skladám. Nakoniec zo mňa bude spisovateľka. To by bola teda kariéra. Cez modelku k písaniu básní a románov. O mne by mali natočiť film, stal by sa z neho ihneď trhák. 

Edward vytrvalo krútil hlavou až som sa obávala, že mu ju budem musieť sama zastaviť, lebo mu o chvíľu odpadne a  ešte sa mi tu odkrúti pod stôl... „Ako môžeš vedieť, žeby som na teba zabudol? Myslíš si, že si tak ľahko nahraditeľná? Pre niekoho možno hej, ale pre mňa teda nie.“ Zhlboka som sa nadýchla, v hrdle som pociťovala suchoty. Najhoršie na tom bol fakt, že som pomaly začínala veriť tomu, čo hovorí. Preto som musela povedať niečo, čo bolo najväčším klamstvom v mojom doterajšom živote. (A že som sa teda už naklamala.)

„Ale ty pre mňa áno,“ vydýchla som a mala pocit, že moje vnútro sa začalo rozpadať. „Prečo nedokážeš pochopiť, že si len jedným z tých desiatok mužov, s ktorými som spala? Prečo si myslíš, že práve ty by si mi mohol byť niečím viac?“ Konečne som sa mu zapozerala do očí, no nehľadala som v nich odpoveď. Moja otázka bola rečnícka, nechcela som, aby mi na ňu odpovedal. No Edward mi odpoveď napriek tomu bez obalu poskytol: „Pretože ťa ľúbim.“  

„Edward, prosím ťa,“ zaúpela som. „Včera si ľúbil tú tvoju dievčinu, dnes ľúbiš mňa... A kto to bude zajtra? Moja suseda?“ No neviem, či by Angelina opustila Brada kvôli Edwardovi, ale v Hollywoode je možné naozaj všetko. Ale keby sa Edward ukázal ruka v ruke s Angelinou Jolie, asi by som nahá tancovala na námestí.

„Aj včera si to bola ty, stále si to bola len ty. Bella, počúvaj ma, prosím ťa,“ naliehal a s prosbou v očiach na mňa hľadel, „nikdy neexistovala žiadna iná žena, ktorú by som tak ľúbil ako teba. Možno sa ti to zdá čudné – mne občas tiež –, ale je to pravda. Obľúbil som si ťa už v Paríži, keď som ťa spoznal bližšie a zistil som-“

„Buď ticho,“ skočila som mu do reči. „Choď si zbaliť veci, prosím. Do večera máš čas odísť,“ zašepkala som, nakoľko som v hlase cítila, že nemám ďaleko od plaču. Táto situácia bola horšia než katastrofálna.  

Baby, opäť sa vám musím ospravedlniť za dlhšie čakanie, ale viete ako to je s časom a v neposlednom rade aj s chuťou na písanie. Keď mám čas, nemám chuť. Keď mám chuť, nemám čas. Zostáva mi však len dúfať, že táto kapitola nebola až taký prepadák. :) Pôvodne mala byť o dosť dlhšia, ale to by ste aj vy čakali minimálne o týždeň dlhšie, čiže som to rozdelila. Samozrejme, ako vždy ďakujem za vaše komentíky.

Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Modelka - 15. kapitola: