Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Modelka - 13. kapitola

05.02.2013 (07:15) • Jessy • FanFiction na pokračování • komentováno 19× • zobrazeno 3510×

13. kapitola

Mierne som sa pomrvila a pomaly rozlepila viečka. Bola som dezorientovaná, keď som pohľad uprela na strop vanilkovej farby a snažila sa rozpomenúť si, čo, preboha, robím v tejto izbe. Na boku som odrazu pocítila niečí dotyk, ktorý mi na holej pokožke spôsoboval príjemné teplo. Na holej pokožke?! Urýchlene som pohľadom kmitla dolu a zhlboka si vydýchla, keď som zistila, že sa mi len mierne vyhrnulo bavlnené tielko. Tá obrovská laba, stále spočívajúca na mojom boku, patrila iste Edwardovi. Prečo ma obchytkáva?! V tom momente sa mi všetky mozgové závity konečne prebudili a poslali mi spomienku na včerajšok. Teda vlastne dnešok v noci. Pošepky som zaúpela, keď sa mi v mysli opäť ako video zobrazil obraz mňa samej, ako cupitám za Edwardom. Dokelu, ako sa z tejto šlamastiky vymotám bez toho, aby som sa úplne nestrápnila? Odpoveď bola jednoduchá, jasná ako obloha za slnečného dňa – ťažko!

Jedno som však priznať musela – spinkala som ako novorodeniatko. V noci som takmer ihneď zalomila a mám pocit, že v polohe, v ktorej som zabuvinkala, som sa aj prebrala. Pomaly som hlavu, ktorej pohyb zašušťal na vankúši, otočila k Edwardovi, ktorý ešte stále sladko spal. Jeho ruku, ktorou ma objímal, som jemnučko – nechcela som ho prebudiť –  odsotila a posadila sa, aby som mohla skontrolovať na budíku, ktorý sa nachádzal na nočnom stolíku vedľa Edwarda, koľko je hodín. Deväť tridsaťosem, hlásali červené číslice. Zhlboka som sa nadýchla a rukou si prehrabla to hnedé vrabčie hniezdo, ktoré nazývam vlasy.

Pod paplónom mi bolo veľmi príjemne, takže som nemala chuť vyliezť. Potichu ako myšička som si opäť ľahla a našla som si úžasnú zábavu, ktorá spočívala v sledovaní spiaceho Edwarda. Poriadne som si ho prezrela a až v tejto chvíli si uvedomila, že je na ňom niečo... zvláštne. Neviem, nedokázala som nájsť dosť adekvátne slovo, ktoré by ho presne vedelo opísať. S bledou pokožkou kontrastovali vlasy ešte divnejšej farby. Ryšavé alebo možno skôr bronzové, pretože medzi hrdzavými prameňmi sa nachádzali aj pramene hnedej. A spoločne vytvorili niečo naozaj nevídané. Rozhodne to ale nebolo nič škaredé, skôr naopak, bola to úžasná farba, ktorú by kaderník však nemohol len tak ľahko namiešať.

Z vlasov som prešla na viečka olemované dlhými čiernymi riasami a bola som rada, že spí, pretože ak by som sa mu  mala pozerať do tých zeleno-zlatých kukadiel, asi by som nedokázala putovať aj inam. Áno, jeho oči boli rozhodne najzvláštnejšie. Doslova vás priklincovali a neboli ste schopní uhnúť pohľadom na niečo iné, pretože ony znamenali vec, ktorá vás v istej chvíli zaujímala zo všetkého najväčšmi a dokázali ste zabudnúť na všetko. Bol to moment, keď existovali len ony. Odprisahala by som, že som sa s takouto silou pohľadu stretla prvýkrát vo svojom živote. Presne si pamätám chvíľu, kedy ma takto Edward odzbrojil prvý raz. Bolo to pred týždňom, v bazéne, keď ma vhodil do vody. A vtedy, keď som sa s kašľom vynorila nad hladinu, sa nado mnou skláňal a pýtal si či som v poriadku, či mi nič nie je, vraj mi nechcel ublížiť. A keď som sa mu pozrela do očí, stratila sa chuť vynadať mu do imbecilov. Videla som v jeho pohľade skutočný osteň strachu.

A možno ani nie, možno to nie je v očiach, ale v niečom úplne inom, len ja som ešte celkom presne nevedela v čom.  Zrakom som ďalej putovala cez rovný nos, ktorý ozdobovali takmer neviditeľné drobunké pehy, k plným bledoružovým perám. Horná však bola o niečo plnšia než dolná. To si však všimnete až keď sa nachádzate príliš blízko. Vybavila som si pocit, ktorý som cítila, keď ma bozkávali. Keď sa nežne pritláčali na moje.  Pri tejto spomienke som sa neubránila hlbokému povzdychu. Pristihla som sa dokonca pri myšlienke, že by som aj vlastne bola rada, ak by sa ten moment ešte niekedy zopakoval. Swanová, prijeb si jednu po papuli. Aj by som to urobila, ale nechcela som riskovať, že sa Edward preberie a uvidí, ako dávam facku sama sebe.

Veď na obed by tu už postávali tí sympatickí páni v bielych rúchach a odvádzali ma do cvokhousu. Posledný normálny človek, ktorého by som videla, by bol Edward, ktorý by mi od dvier kýval na rozlúčku. Nie, to si môžem odpustiť. V každom prípade však najlepší nápad, aký mohol vzplanúť v mojej mysli, bolo vyšuchtanie sa z postele a príchod na iné myšlienky okrem tých na Edwarda. Na toho sexi chlapa sladučko spiaceho vedľa mňa. Stačil by len malý pohyb, iba také nepatrné kmitnutie ručičky a už by sa nachádzala pod jeho tričkom...  Žiadne také! Čo sa to so mnou, doparoma, udialo? Nikdy som ešte nebola z niekoho takáto nervózna. Nedokázala som vysvetliť, čo sa so mnou porobilo. Iba som sa obávala, že práve táto noc, napriek tomu, že medzi nami nič nebolo, zmenila veľa...

Rýchlo som vstala, dobre, že som ešte neustlala moju rozhádzanú polovičku postele, a už som si to radšej štrádovala do kuchyne, kde som dala variť vodu na kávu. Pustila som si rádio a začala tancovať do rytmu práve hrajúcej pesničky. Cestou ku chladničke som sa zahrala na speváčku a kuchyňou sa rozoznel môj ľúbezný hlas.

„Nobody’s business, ain’t nobody’s business, but mine, and my baby...“  škriekala som, vrtela bokmi a pritom z chladničky vyťahovala vajíčka, slaninu a všetko ostatné, čo mi prišlo pod ruku. Môj plán bol totiž taký, že uvarím Edwardovi raňajky, z čoho zostane v takom šoku a prekvapení, že sa ma aj zabudne spýtať na moje nočné buntošenie. A kým si na to do poobedia spomenie, vymyslím niečo úžasné, čo použijem ako argument, veď som predsa nejaká herečka. A okrem toho som z Hollywoodu, čo znamená, že mi musí vyjsť absolútne všetko. Vytiahla som panvicu, vyliala na ňu trochu oleja a kým sa rozpaľoval, krájala som cibuľu na malé, skoro mikroskopické kocky. Och, do riti, už nikdy viac! Asi mi od toľkého štípania vytečú oči. Na čo som sa to zas, preboha, dala?

Nakoniec som z mojich ingrediencií alias čo špajza dá,  predsa len niečo vykúzlila. Ochutnala som len úplnú trošku, pretože ja také mastné veci jesť nesmiem, ale podľa môjho uváženia môj pokus o raňajky nedopadol až tak veľmi katastroficky. Ďalším plusom bolo, že som ani nepoužila internet, aby som sa uistila či všetko robím správne. Ha, možno mám nábeh na sľubne vyvíjajúcu sa kariéru kuchárky, keby som sa rozhodla s modelingom skončiť.  Od dnešného dňa budem spať určite spokojnejšie. Aj Edward na mňa bude určite pyšný.

„Dobré ránko,“ ozval sa za mnou Edwardov hlas. Prečo sa mi srdce pri ňom tak divoko rozbúchalo?

„Ahoj,“ zašomrala som a odkašľala si, aby som našla hlas, stratený niekde v útrobách môjho hrdla. „Uvarila som ti raňajky,“ vyhŕkla som, stočila sa na päte tvárou k nemu a zoširoka som sa zazubila. Panebože, to som skutočne celú noc spala vedľa tohto muža a o nič som sa nepokúsila?! Môj pohľad skenoval celé jeho telo. Na sebe mal len rozťahané bledé tričko a boxerky. Nie je tu odrazu strašné teplo?

Môj úsmev sa ešte rozšíril. Chcela som vyzerať ako tie baby z reklamy na zubnú pastu, ktoré svojim žiariacim úsmevom oslepia všetkých naokolo. Neviem či som bola taká presvedčivá alebo či Edward dostal kŕč do celého tela, kvôli čomu sa zasekol v pohybe, ale skutočne zostal len nemo stáť a díval sa na mňa s vypúlenými očami. No, Swanová, to nebude tvoj úsmev ani jeho kŕč, ale tvoje vlasy, ktoré sa už dnes ráno mohli zoznámiť s hrebeňom, avšak ty si sa na ne zvysoka vieš čo... vykašľala. Ihneď však pokrútil hlavou a na tvári sa mu zračil milý úsmev.

„Páni, to je skvelé. Za čo som si to vyslúžil?“

Iba som pokrčila plecami. „To len tak.“

„Aha,“ povzdychol si naoko smutným hlasom. „A ja som si už v hĺbke svojej skromnej duše myslel, že to má väčší význam.“

„Napríklad aký?“ vyzvedala som a oprela sa o kuchynskú linku, pričom som z neho stále nespúšťala pohľad. Pohyby môjho tela boli automatické a až neskoro som si uvedomila, že s ním vlastne koketujem. Edward mi pohľad po celý čas, čo sa ku mne približoval, opätoval. Cítila som vo vzduchu podivné chvenie. Každým krokom, ktorým sa ku mne dostával bližšie a bližšie, som sa cítila zvláštnejšie. Vlastné telo ma zrádzalo. „Čo ja viem. Možno máš za lubom zabiť ma a tak ti napadlo, že mi dáš do jedla cyankáli,“ odvetil s hranou hrôzou a zastal len niekoľko centimetrov odo mňa. Zaškerila som sa a naklonila sa k nemu ešte bližšie. Asi nespal najlepšie, pretože pod očami mu pohrávali bledofialové kruhy. V kontraste s jeho bledou pokožkou to vyzeralo možno trochu strašidelne. Naše telá sa takmer dotýkali a chvenie sa ešte zdvojnásobilo. Zdvihla som sa na špičky a načiahla sa k jeho uchu. „Keby som ťa chcela zabiť, nešpinila by som si s tým ruky sama, ale niekoho by som si najala,“ šepla som.

„A naozaj by si ma chcela zabiť?“ zašepkal mi späť, jeho pery sa mi obtreli o ucho. Swanová, korčuľuješ na extra tenkom ľade! Odkašľala som si, mierne mu zatlačila do hrude a odstúpila od neho.

„No, to sa ešte uvidí,“ zašomrala som a sklopila pohľad k zemi. So srdcom v krku som sa prestrčila popri ňom a rýchlym šprintom uháňala do kúpeľne, ktorá sa stala mojim útočiskom. Ihneď, ako som rozrazila dvere, podišla som k umývadlu a tvár si ovlažila studenou vodou. Náhodne namočené pramienky vlasov sa mi nalepili na čelo. Zamračila som sa na seba v zrkadle. Čo to malo v kuchyni znamenať? Ja nie som normálna. Najhoršie na tom všetkom však bolo zistenie, že sa mi páčilo byť v jeho blízkosti. Keby som sa mu nebola uhla, ktovie, ako by to bolo dopadlo. Zaúpela som a chopila sa zubnej kefky. Zuby som si drhla takou silou až sa mi rozkrvácali ďasná. Schladila som ich ľadovou vodou.

Usúdila som, že je najvyšší čas sa dať do poriadku, tak som šla do izby a zo skrine si vytiahla obtiahnuté čierne džínsy a k tomu biele tričko s čiernymi pásmi. Vlasy som si rozčesala a zopla ich do klasického drdolu. Donútila som sa trikrát zhlboka nadýchnuť a vydýchnuť predtým, než zídem dolu za Edwardom. Nádych, výdych, nádych, výdych, nádych, výdych. Som pripravená. A vlastne ani nemám byť na čo, preboha, je to len jeden obyčajný chlap, nechápem, prečo tu buntoším. Správam sa akoby bol Edward prvým mužom na zemi. A čo ja viem, možno vážne nebol prvým mužom Adam, ale Edward. Bože, Swanová... A nebola žiadna Eva, ale Isabella, čo?  Pokrútila som hlavou nad mojimi nemožnými myšlienkami a zišla dolu. Edward podľa rinčania vidličky na tanieri jedol. Bez toho, aby som mu venovala jediný pohľad, som šla ku chladničke, z ktorej som vytiahla pomarančový džús. Keď som postupovala k linke, cítila som na svojom tele jeho pohľad.

„Dáš si?“ ponúkla som mu, keď som sa načahovala po pohár.

„Trošku.“

S pohárom džúsu som pristupovala k nemu. Ruka sa mi triasla a ja som vyvalila oči. So mnou je to už horšie ako vážne, mala by som vyhľadať odbornú pomoc. Potrebujem doktora. Neviem či sa Edward iba robil, že nevidí, že som skoro rozliala obsah pohára na zem alebo bol slepý, avšak jediné, čo povedal, bolo vyslovenie vďaky. Len som prikývla a vrátila sa späť na svoje miesto – k linke, o ktorú som sa oprela, tentokrát som však pohľad od neho neodtrhla.

„Ozaj, dnes ideme na party,“ spustila som po dvoch minútach zízania na jeho telo, keď som si spomenula na náš dnešný program. Páni, veď ja som naň skoro zabudla.

„Party? Na akú? A nevedel som, že hviezdy potrebujú sprievod svojho bodyguarda aj na party,“ čudoval sa.

„Ale ty tam nemusíš ísť ako môj bodyguard, ale ako môj kamarát.“ Pozorne som sledovala jeho výraz, ktorý sa zmenil zo začudovaného na mierne prekvapený. „A tú party organizuje Katy Perry, tak som si myslela, že by si bol možno rád, keby si vedel, ako to na pravých hollywoodskych ožran party chodí,“ pokračovala som. Chcela som, aby na tú party šiel Edward so mnou. V podstate som mu neklamala. Toto bol ale druhý dôvod, tým prvým bolo niečo trošku odlišné. Necítila by som sa dobre, ak by som ho mala nechať doma. Ktovie, koho by si sem mohol doniesť. Aké ženské a čo by tu spolu robili. Na mojej sedačke, možno kuchynskej linke... Ble, fuj...   

„A vy ste také dobré kamošky?“ Z rozjímania nad Edwardom a nejakej pipinke vrtiacej zadkom ma vyrušil jeho hlas.

„Čo ja viem,“ pokrčila som ramenami. „V Hollywoode sme všetci priatelia. Ale s Katy sa poznáme už dlhšie, preto ma pozvala.“

„A kto tam ešte bude?“ vyzvedal a oprel sa o stoličku, pričom si ruky prekrížil na hrudi.

„Netuším, ale asi nejakí známi ľudia.“ Nie je mu jedno, kto tam bude? Veď sa aspoň s niekým novým zoznámi. Edward vážne prikývol a obočie sa mu stiahlo k sebe. Zdalo sa, že premýšľa, preto som zotrvala v tichosti.

„Tak dobre,“ povzdychol si nakoniec, „pôjdem s tebou. Kedy to začína?“

„O ôsmej.“

„To by som mohol stihnúť,“ prstom si poklepal po brade a potom sa na mňa pozrel vážnym pohľadom. „Budem sa snažiť prísť na čas, ale nesľubujem, pretože si dnes musím ísť vybaviť niečo neodkladné.“

◘◘◘

„Ahoj, Bells,“ zdravila ma Katy s otvorenou náručou ihneď, ako som sa po boku Edwarda zjavila vo dverách jej rozľahlej vily, ktorú si kúpila ihneď po rozvode s exmanželom.

Edward nakoniec svoju neodkladnú vec, ktorou sa mi nepodarilo zistiť, čo bolo, stihol vybaviť za poobedie a od siedmej už stepoval v obývačke, takže som sa sem nemusela trmácať sama. Kým som sa pripravovala, pozeral niečo v telke, pretože som ho varovala, že moja príprava bude trvať trošku dlhšie. Obliekla som sa do čiernych kokteilových šiat na jedno rameno a nohy som nazula do čiernych lodičiek. Samozrejme, všetky ostatné doplnky sa niesli v odtieňoch červenej, nemala som totiž v úmysle vyzerať jak Morticia z Addams Family.

Očné tiene som zvolila dymovej farby a oči si obtiahla ceruzkou. Celé to zavŕšil krvavo červený rúž. Vlasy som mala čerstvo umyté, vyfúkané a spúšťali sa v dlhých lokniach po odhalenom chrbte. Potešilo ma, keď som si všimla, že Edward mal na sebe červenú košeľu a priliehavé čierne nohavice, pretože to znamenalo, že sme spolu úžasne ladili. Napriek tomu, že sme nemuseli...

„Ahoj, moja,“ oplatila som jej úsmev a priateľsky sme sa objali. Síce sme neboli najväčšie kamošky pod slnkom, ale mala som ju rada. Bola s ňou sranda, vždy dokonale vedela zachrániť aj tú najhoršiu situáciu. 

„A kto je tento fešák?“ zasmiala sa a poukázala na Edwarda, ktorý mal na tvári tak strojený úsmev, že by ho bol prekukol hádam aj človek s desiatkami dioptriami na každom oku stojaci na druhom konci tejto obrovskej miestnosti.

„Katy, dovoľ, aby som ti predstavila môjho bodyguarda Edwarda Cullena. Takže, Katy – Edward, Edward – Katy.“ Banality by boli vybavené...

„Veľmi ma teší,“ povedal Edward a s Katy si potriasli rukami. Neunikol mi jej intenzívny pohľad, ktorým ho častovala. Mala som nutkanie ju odohnať citoslovcami: „Kuš, kuš.“

„To aj mňa, teda,“ obdivne pokývala hlavou. Nato natočila hlavu smerom na mňa a nenápadne na mňa mrkla. Katy takto označovala dobrý výber partnera. Lenže Edward nebol môj partner, hej! Nestihla som jej však tieto veci poriadne vysvetliť, pretože začala mlieť dve na tri a my s Edwardom sme sa takmer vôbec nedostali k slovu. Stačilo, ak sme občas prikývli a nasilu sa zasmiali. Naše poslanie bolo tým pádom vybavené.

„Bells, na chvíľu si požičiam tvojho Edwarda, hádam ti to nebude prekážať. Neboj sa, žiadne nekalé veci sa tu diať nebudú aj keď...“ pozrela naňho a nemiestne sa zachichotala. „No, v každom prípade ho len chcem ísť predstaviť aj ostatným. Ale ak by si veľmi chcela, môžeš ísť s nami.“

„Nie, len choďte. Ja tu počkám,“ odvetila som veselým hlasom. Alebo aspoň teda dúfam, že bol milý. Katy však neriešila frekvenciu môjho hlasu, nakoľko bola plne zamestnaná Edwardom, ktorému okamžite položila ruku na chrbát a rozišli sa preč odo mňa. Sledovala som ich až kým nezašli za roh, myslím, že to bolo do obývačky.  Povzdychla som si a upravila som si šaty. Prešla som k baru a načiahla sa po jednom z pohárikov vodky, ktoré sa nachádzali na drevenej tácke. Na ex som ju do seba hodila, kvôli čomu som tvár skrivila do kyslej grimasy. Pfuj, ale silná bola dostatočne. Napriek tomu som sa chopila ďalšieho pohárika. Nepopíjala som však sama, medzitým som sa rozprávala s barmanom, ktorého si Kat na dnes najala, a Rihannou, ktorá ma informovala o svojom novom klipe a o tom ako sa má...

„Dobre, ja pádim na parket,“ vyhŕkla odrazu Riri a zosunula sa z barovej stoličky. Teatrálne som jej zakývala – to spôsoboval ten alkohol v mojom krvnom obehu. Započúvala som sa do sladkej pesničky, ktorá sa práve rinula z reprákov. Ach jo, už keď prišiel slaďák, je to vážne.

„Smiem prosiť?“ ozval sa za mnou Edwardov hlas a mne zabehol obsah pohárika v hrdle. Rozkašľala som sa, načo ma Edward slabo pobúchal po chrbte. „Prepáč, si v pohode?“ strachoval sa.

„Čoby som nebola,“ odfrkla som si, otočila som sa zadkom na stoličke k nemu a koketne si prekrížila nohu cez nohu. „A samozrejme, že môžeš, poď,“ načiahla som k nemu ruku, ktorú okamžite prijal a pomohol mi zísť dolu zo stoličky. Mierne som sa zapotácala a keby ma Edward nebol zachytil, skončila by som rozčapená na parketách. Rozosmiala som sa.

„Koľko si toho vypila?“ zaujímal sa Edward, keď sa uistil, že pevne stojím na oboch nohách a nič mi nehrozí. Pokrčila som ramenami. „Iba pár pohárikov, nič hrozné.“ Neklamala som, presne som vedela, čo sa okolo mňa deje, iba mi bolo trošku viac do smiechu a opúšťal ma balans. Ale Swanová si vie predsa všetko zariadiť a aj teraz tu mala svojho „big bossa,“ ktorý sa o ňu s radosťou staral a podopieral. Edward ma odvliekol do stredu parketu a chytil ma za boky. Ešte stále hral predsa ten slaďáčik. Ja som si ruky položila na jeho ramená a usmievala som sa ako slniečko na hnoji. Ale keď ja som sa nedokázala ovládať!

„Ako si sa bavil s Katy?“ spýtala som sa počas nášho tanca. Ehm, to bolo silné pomenovanie. My sme sa skôr iba točili dokola. Ale aspoň bola sranda.

„Dalo sa, zoznámila ma napríklad s Pattinsonom a Stewartovou. Vedela si, že sú zase spolu?“ zvedavo sa na mňa zahľadel. „Nevedela,“ pokrútila som hlavou. „Ale trošku sa mu čudujem, že jej dal ešte druhú šancu.“ Preboha, však keď už sa rozhodnem podjebať, tak aspoň poriadne a hlavne nenápadne! To dievča sa má ešte čo učiť. Keby bola povedala skôr, dám jej školenie. Žiadny problém, ja sa v týchto vodách pohybujem. Alebo som sa teda pohybovala. Lenže je pravda, že ja som vlastne ani nikdy nepodvádzala. Vždy to robili iba muži, s ktorými som mala románik. Vlastne len kvôli nim sme sa museli skrývať. Ja som bola nezadaná, čo znamenalo, že som si nemusela robiť stresy či niekde z rohu nevykukne môj partner.

A keby to náhodou celé prasklo a niekto nás odfotil, mohla som sa zahrať na sprostú a povedať, že ten chumaj mi povedal, že nikoho nemá. Aj tak by skôr verili mne.

„Možno ju fakt ľúbi,“ pokrčil Edward ramenami a ja som sa naňho pochybovačne zahľadela. To určite. Pomyseľne som nad tým však pohodila rukou a opýtala sa niečo, čo ma zaujímalo oveľa viac než vzťah Roberta a Kristen. „Neskúšala na teba Katy niečo?“

„Ale nie,“ zasmial sa, „a má aj priateľa, takže...“

„Ver mi, že Katy nerobí problém baliť chlapov aj keď je zadaná,“ skočila som mu do reči podráždene.

„Aj tak by som ju nechcel.“

„Tak to si asi prvý chlap na svete,“ podotkla som, ale v srdci ma to zahrialo. Pomyslenie na to, že ho neohúrila natoľko ako tisíc iných chlapov na svete, bola príjemná. Avšak moja radosť sa o malú chvíľu vytratila ako para nad hrncom, keď som si uvedomila, prečo to tak je.

„Ale vlastne áno, ty už máš svoju... vyvolenú,“ povzdychla som si. Takmer som sa neubránila pretočeniu očí. Edward sa na mňa milo usmial. „Máš pravdu a ver mi, že je oveľa lepšia a úžasnejšia než nejaká Katy.“ Bože, kiežby aj o mne takto hovoril nejaký chlap. Neurazila by som sa, keby mal meter deväťdesiat, zlato-zelené oči a bronzové vlasy... A volal sa Edward Cullen, zakričalo moje podvedomie. Nechaj si zájsť chuť, Bella. Teba čaká iný osud.

Zostali sme v tichosti, nechali sme sa unášať atmosférou, ktorá tu panovala. Tu, v Edwardovom náručí, som si uvedomila, ako mi vlastne chýba láska. Ten pocit, keď vás niekto ľúbi takého, aký ste. Alebo keď sa môžete k niekomu pritúliť a viete, že ste v bezpečí. Naposledy som to zažila s Davidom, aj keď len ja som milovala jeho. On mňa nie... Predsa sa však aspoň pretvaroval a ja som si skutočne myslela, ako veľmi ma ľúbi. Pritisla som sa na Edwardove telo ešte väčšmi až som sa nosom dotýkala jeho košele.

Vdychovala som jeho nádhernú vôňu. Viečka sa mi mimovoľne privreli. Edwardove ruky sa posunuli z mojich bokov na chrbát. Objímal ma a bolo mi to viac než príjemné. Priala som si, aby tento moment trval večne... alebo aspoň ešte mesiac. Lenže, priania sa, bohužiaľ, plnia len málokedy a málokomu a nakoľko som ja medzi tých šťastlivcov nepatrila, musela som sa zmieriť s tým, že sa pesnička skončila. Čo v preklade znamenalo – Swanová, stiahni svoje pazúry z Edwardovej košele a odstúp minimálne meter dozadu. Keby to bolo také jednoduché, však? A Edward mi to taktiež neuľahčoval, pretože napriek koncu piesne ma nepúšťal.

„Čo...“ začala som, avšak pri pohľade do jeho očí som stratila reč. Hrdlo mi vyschlo. Intenzívne ma pozoroval a opäť som nebola schopná pozrieť inam. Hypnotizoval ma a ja som sa cítila ako handrová bábika, ktorá so sebou nechá robiť všetko, čo chcú ostatní. Bola som stratená. Rozum sa akoby oddelil od môjho tela, ktoré prebralo vládu nad celým mojim zmýšľaním. A keďže mi rozum odišiel zase na dovolenku, znamenalo to, že som konala bez rozmyslu. Očami som zablúdila k Edwardovým perám. Vlastne ani neviem, ako a kedy sa to odohralo, ale v jednom momente sme si pozerali do očí a v tom druhom som ho silno objímala okolo krku a vášnivo bozkávala. Edward neotáľal, silno ma objímal a tlačil na seba.

„Nie, pusť...“ zaúpela som mu do pier, keď ma pohladil po chrbte. „Pusť ma... Ja nemôžem...“ Vytrhla som sa mu z objatia a rozutekala sa rýchlo ku dverám. Nevnímala som nikoho ani nič okolo, sústredila som sa iba na podlahu a na to, aby som sa v týchto šteklách nezrúbala. Potrebovala som sa odtiaľto dostať čo najskôr preč. Preč od neho...

Srdiečka moje najkrajšie, na úvod musím ešte raz vyjadriť poďakovanie za vaše hlasy v Naj poviedke.  Strašne som sa tešila, keď som zistila, že sa poviedka umiestnila.  Som rada, že má svojich čitateľov, ktorých aj stále baví. Ďakujem! Snáď sa vám bude páčiť aj naďalej. Ak by ste však našli niečo, čo sa vám v poviedke nepáči, nebojte sa ohlásiť. 

Druhá vec, veľmi ma mrzí, že ste museli na túto kapitolu čakať dlhšie ako obvykle. 24 hodín z dňa je však pre mňa ohromne málo a preto nestíham. Chápete, škola, kamaráti... Niekedy sa to proste nedá všetko skĺbiť aj s písaním, napriek tomu, že ma baví.  Budem sa však snažiť pravidelne pridávať, hádam mi už teraz aj písanie pôjde ľahšie, pretože tri posledné kapitoly boli nutné zlo, a asi zázrakom sa mi podarilo niečo z nich vykúzliť. 

V každom prípade, konečne sa začíname nachádzať v deji na tom správnom mieste.

Ešte by som sa chcela opýtať, či by tu mal niekto aj záujem o pohľad nášho bodyguarda. ♥ 

  Jessy.

Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Modelka - 13. kapitola: