Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Minulosť si nás nájde - 14. kapitola

08.01.2012 (17:15) • Ariana • FanFiction na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 2233×

„Bella, poď, ideme,“ povedal Edward a už ma zdvíhal zo zeme. Keď sme sa otočili, tak som sa od strachu schovala za Edwarda. Pred nami stáli štyria vlkolaci v obrannej pozícii. Edward vrčal a mňa si zozadu pritisol na chrbát.

„Nechajte nás v pokoji odísť,“ zavrčal Edward. Chytila som sa ho a odmietala som ho pustiť. Nebolo to zo strachu o mňa, ale zo strachu, že sa mu niečo stane. Jeden z vlkolakov zašiel za strom a o chvíľu sa vrátil vo svojej ľudskej podobe. Našťastie sa obliekol.

„Ty odporná pijavica, čo si chcel spraviť s tým úbohým dievčaťom?“ spýtal sa Edwarda a v hlase mu znelo znechutenie.

„Nič som jej spraviť nechcel a čo je teba vlastne do toho?“ spýtal sa ho a mieri si ho vražedným pohľadom.

„Daj mi to dievča a možno to prežiješ.“ Pomaly sa k nám priblížil a Edward výhražne zavrčal.

„To dievča pôjde so mnou,“ povedal. Ostatní vlci nás zatiaľ obkľúčili.

„Edward, ja sa bojím,“ pošepkala som mu do ucha a ešte pevnejšie som sa k nemu pritisla.

„Máš sa prečo báť, tento tu ťa chcel zabiť,“ povedal mi ten debil. Tak a už mám toho dosť. Vyšla som spoza Edwardovho chrbta a postavila som sa oproti tomu tupcovi.

„Čo si o sebe vôbec myslíš?“ spýtala som sa ho a štuchla som do neho prstom.

„Bella, poď sem.“ Prikázal mi Edward.

„Práve som ti zachránil život,“ povedal zmätene ten vlkolak.

„Prosil ťa niekto o pomoc, ty kopa chlpov?“ spýtala som sa ho. Už ma vážne štval. On sa len zarazene na mňa pozeral, neschopný nič povedať.

„Nikto, takže teraz si vezmeš tých tvojich poskokov a vypadnite, je ti to jasné?“ spýtala som sa ho. On sa konečne prebral a začal sa triasť. Vedela som, že je zle, ale nezaujímalo ma to.

„Ešte si tu?“ spýtala som sa ho. Jeho tras sa ešte zväčšil a tak ma Edward schoval za seba.

„Odíď a daj nám pokoj, nič jej nespravím,“ povedal mu Edward. Vlkolak sa otočil a odišiel. Chvíľu po ňom aj jeho poskoci.

„Zbláznila si sa?“ začal na mňa kričať Edward. Šokovane som sa na neho pozrela.

„Mohol ťa zabiť, ak by sa premenil,“ kričal na mňa ďalej a mne sa do očí tlačili slzy.

„Čo si tým chcela dosiahnuť?“ Nahnevane na mňa pozeral a čakal na odpoveď.

„Ja... Ja...“ Nebola som schopná poskladať súvislú vetu a namiesto toho som sa rozplakala. Edward sa zatváril ospravedlňujúco a objal ma.

„Zlatíčko, prepáč, nechcel som na teba kričať, ale pochop ma, mal som o teba strach,“ zašepkal mi do vlasov a pobozkal ma do nich. Ja som sa k nemu ešte viac pritisla. On ma hladkal po chrbte a bozkával ma do vlasov. Odrazu ma malé koplo. Edward sa odo mňa odtiahol a kľakol si predo mňa.

„Ahoj, drobček, dlho si sa neozval,“ zašepkal k môjmu brušku a následne ho pobozkal. Usmiala som sa a pohladila som ho po vlasoch. On zdvihol ku mne hlavu a usmial sa na mňa.

„V poriadku?“ spýtal sa ma a chytil moju ruku do svojej. Usmiala som sa a prikývla som.

„Nemáš náhodou vreckovku?“ spýtala som sa ho a cítila som, ako sa červenám. Edward z vrecka bundy vybral balíček papierových vreckoviek a jednu mi podal.

„Nech sa páči.“

„Ďakujem.“ Vysmrkala som sa a utrela som si oči.

„Mali by sme už ísť,“ povedal a zdvihol sa. Chytila som ho za ruku a pritiahla som si ho k sebe, pričom som ho pobozkala.

Keď sa odtiahol, tak si ma vyzdvihol do náručia a rozbehol sa. Keď sme prišli, tak pred domom stáli dve neznáme autá, teda neznáme pre mňa. Pred dverami ma Edward položil ma zem a otvoril mi dvere. Usmiala som sa na neho a vošla som dnu. V obývačke sedeli Cullenovci a ešte štyria upíri. Podľa farby očí som usúdila, že sú to upíri z Denali.

„Edward, rada ťa vidím,“ povedala mu jedna upírka a objala ho.

„Aj ja teba, Irina,“ povedal jej, a keď sa od neho odtiahla, tak ma chytil okolo pásu.

„A kde je Tanya?“ spýtala sa žena s hnedými vlasmi. Myslím, že sa volala Carmen.

„Tanya je mŕtva,“ povedal jej Edward bez okolkov. Naši hostia na neho ostali nemo hľadieť.

„Ako to, že je mŕtva? Kto ju zabil?“ spýtala sa Katie, teda aspoň myslím, že sa tak volá.

„Ja som ju zabil,“ povedal Edward a ešte pevnejšie si ma k sebe pritiahol. Keď to povedal, tak v miestnosti nastalo hrobové ticho. Neviem ani, ako sa to stalo, ale Edward pri mne nebol. Bol pri stene a Irina ho držala pod krkom.

„Ty hajzel, ako si mohol,“ kričala na neho.

„Chcela zabiť Bellu,“ povedal jej a pozrel sa na mňa. Ja som tam stála a so strachom v očiach som sa pozerala na Edwarda.

„Ty si zabil náš druh kvôli človeku?“ spýtal sa ho jediný muž z ich rodiny, Eleazar.

„Áno a spravil by som to znovu,“ povedal.

„Carlisle, toto bude mať ešte dohru,“ povedal Eleazar a odišiel aj so svojou rodinou. Edward prišiel ku mne a zobral ma do náručia.

„Čo spravia?“ spýtala sa Rosalie.

„Neviem, ale nebude to nič dobré,“ odpovedal jej Edward, otočil sa aj so mnou v náručí a išiel do našej izby.

15. kapitola

Autor: Ariana (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Minulosť si nás nájde - 14. kapitola: