Táto kapitola je tak trochu o ničom. Edward a Bella oznámia Cullenovcom, že sa budú brať. Príjemné čítanie vám praje Ariana.
03.01.2012 (07:00) • Ariana • FanFiction na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 2076×
Ráno som sa zobudila s príjemným pocitom. Otočila som sa na druhú stranu a s úsmevom som otvorila oči. Lenže Edward vedľa mňa nebol a nebol ani v izbe. Dostala som strach, že ma znovu opustil. Nestihla som ho ani zavolať a on už otváral dvere s plným podnosom jedla. Šťastne sa na mňa usmieval, ale keď zbadal môj vystrašený pohľad, hneď sa prestal usmievať. Podnos položil na nočný stolík a objal ma.
„Belli, čo sa stalo?“ spýtal sa ma a bozkával ma do vlasov. Ja som sa k nemu pritisla ešte pevnejšie a začala som plakať.
„Pšššt, no tak, Belli, čo sa ti stalo? Prečo plačeš?“ Hojdal sa so mnou a tíšil ma ako malé dieťa.
„Keď ja som si myslela, že si znovu odišiel,“ zašepkala som a ešte viac som sa rozplakala. Edward sa len zasmial a pobozkal ma na pery.
„Ty hlupáčik, ja ťa už nikdy neopustím, to ti sľubujem,“ povedal a pobozkal ma na pootvorené pery.
„Aj predtým si sľuboval a nakoniec si aj tak odišiel,“ zašepkala som a pozrela som sa mu priamo do očí. On sa na mňa len smutne pozrel.
„Ty mi neveríš, však?“ spýtal sa ma so smútkom v hlase.
„Tebe verím, ale neverím tvojmu úsudku,“ povedala som mu a pohladkala som ho po tvári.
„Ako to myslíš?“ Nechápal.
„Ty ma nebudeš chcieť opustiť, ale zase sa niečo stane a odídeš pre moje dobro.“ Nový nával sĺz sa mi kotúľal po tvári.
„Sľubujem ti, že už ťa nikdy neopustím. Teba a ani naše dieťatko,“ povedal, pobozkal ma a pohladkal mi bruško.
„Milujem ťa,“ zašepkala som mu do pier. On sa len usmial a bozk mi nenásytne opätoval.
Odtiahla som sa od neho, lebo som sa potrebovala nadýchnuť, a hlasno mi zaškvŕkalo v bruchu. Edward sa len usmial a ja som zahanbene sklonila hlavu. Načiahol sa po podnos a dal mi ho na kolená.
„Dobrú chuť,“ poprial mi a s úsmevom sa na mňa pozeral. Ja som sa do toho pustila akoby som nejedla dva mesiace.
„Musíš sa na mňa pozerať?“ spýtala som sa ho s plnými ústami.
„Prečo?“ spýtal sa ma a ďalej sa na mňa pozeral. Naštvane som sa mu otočila chrbtom. Keď som dojedla, tak sa na mňa uprene pozeral.
„Čo je?“ spýtala som sa ho.
„Nič, len to, že si krásna,“ usmial sa a pobozkal ma. Bozkávali sme sa až sme spadli z postele.
„Si v poriadku?“ strachoval sa a hneď ma skenoval pohľadom.
„Neboj, som v úplnom poriadku a aj náš cvrček,“ povedala som mu a pohladkala som si bruško.
„Bell, prišla rodina, povieme im to?“ spýtal sa ma a pomohol mi postaviť sa.
„Dobre,“ usmiala som sa na neho a pobozkala som ho.
„Tak poď, ty moja dračica,“ zasmial sa a už mi otváral dvere.
„Ďakujem,“ povedala som mu a už som schádzala zo schodov. Myslela som si, že všetci budú stáť pod schodmi, ale nikto tam nebol.
„Rodina, poďte na chvíľu sem,“ zakričal, aj keď vôbec nemusel, a objal ma okolo pása. Hneď, ako to dopovedal, boli všetci pri nás.
„Čo sa stalo?“ spýtala sa nás Esme.
„Chceme vám niečo povedať,“ povedala som a ešte pevnejšie som sa primkla ku Edwardovi. Edward sa na mňa pozrel a potom sa pozrel na rodinu.
„Požiadal som Bellu o ruku a ona súhlasila,“ povedal s úsmevom a dal mi pusu do vlasov.
„Gratulujem.“ Alice ma objala a potom aj Edwarda a takto nám gratulovali všetci.
„Edward, nepôjdeme sa prejsť?“ spýtala som sa ho a nasadila som šteňací pohľad.
„Dobre, ale musíš sa poriadne obliecť, dobre?“ Nestihol ani dorozprávať a ja som už bola v polovici schodov. Hneď, ako som sa obliekla, tak som rýchlo zbehla schody a išla som ku vchodovým dverám.
„Edward, poď už!“ zakričala som a začala som tam stepovať.
„No poď, ty snehuliak,“ povedal s úsmevom a ja som ho za to oslovenie štuchla do hrude. Išli sme pomaly, až sme sa dostali na lúku, ktorá sa podobala na tú, čo je vo Forks. Edward si dal dole bundu a rozprestrel ju na zem.
„Nech sa páči,“ povedal a uklonil sa. Ja som sa len zasmiala a sadla som si. Edward si sadol za mňa a oprel si ma o hruď. Takto sme ostali ešte päť minút, než sa Edward napäl a ja som začula vrčanie.
14. kapitola
Dúfam, že sa vám kapitola páčila a zanecháte mi tu aj komentáre. Píšem spoluautorskú poviedku "Ja a slúžka? Pche!", ak by mam niekto záujem si ju prečítať, tak vám budem vďačná.
Autor: Ariana (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Minulosť si nás nájde - 13. kapitola:
krásne!!!- krásne, ty moja spoluautorka :D
-o-ou.....asi prichádzajú problémy... ale ty sa ich pekne rýchlo zbavíš, že?? musíš
-milujem tú lásku medzi nimi dvomi.... kráása!!!
-stepovala pri dverách....nepripomína ti to niečo??? Ja a slúžka? Pche§ - Otec už netrpezlivo stepoval pri dverách...hm,?? nič??
- Arianka, zlatko, prosím napíš čo najrýchlejsie dalsiu....lebo ma trkne s toho
-fíha, Bella bola nejaká rozcitlivená ráno začala plakať... hm...to tehotné ženy tak, nie?
-dúfam, že to nevrčí Jacob- te n šipnavý pes..... (sorry TEAM JACOB)
. ja viem, ja viem, ja viem....kecám....sorry
dalsiu kapitolu chcem!!!
Jééééééééééj... Už sa teším na pokračovanie... Som zvedavá kto to je... Dokonalé!!!
Úžasná kapitola dúfam, že ďalšia bude čo najskôr
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!