Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Memento Mori - 17. diel

05.03.2013 (10:15) • PrincessCaroline • FanFiction na pokračování • komentováno 13× • zobrazeno 1287×

„To je čo?“ spýtal sa vyjavene Paul, keď som mu do rúk natlačila tašky.

„Neviem, chcela som ti spraviť radosť.“ Neveriaco pozeral na tašky a vytiahol z nich veci.

„Tebe sa nepáči, ako chodím oblečený?“ spýtal sa naštvane. Šokovane som a neho pozrela. Kto by si myslel, že to bude brať z tej stránky?

„Nie, len mám aj iných kamarátov a chcem ťa im predstaviť. Neber to tak, že sa za teba hanbím, len som si myslela, že by sa ti to mohlo páčiť,“ zahovárala som rýchlo a Charlie zvedavo strčil hlavu do obývačky. Keď uvidel značky, uznanlivo zapískal.

„To muselo stáť celý majetok,“ povedal uznanlivo a s úškrnom odišiel. Mala som pocit, že to vôbec nezlepšil. Paul sedel na sedačke a so zaťatými zubami pozeral na oblečenie. Teraz som sa cítila naozaj ako debil.

„Naozaj to bolo drahé?“ spýtal sa potichu. Odprosujúco som na neho pozrela. Ani neprehovoril. Chcela som niečo povedať, no zdalo sa, že ďalšie slová by tomu mohli len ublížiť. Začal sa prehrabávať vo veciach.

„Je to fakt pekné.“ Zdalo sa, že sám so sebou bojuje. Nechápala som prečo si to vykladá práve tak.

„Naozaj som nemala žiadny úmysel, ponížiť ťa. Len som si predstavovala, že by to na tebe vyzeralo tak... sexi,“ zatiahla som potichu. Už už sa usmieval, keď vytiahol tašku od Huga a úsmev mu zamrzol.

„Toto sako stojí viac ako moje výdavky na štyri mesiace,“ povedal pridusene a položil ho späť do tašky. Mala som chuť si otrieskať hlavu o stenu. Zabudla som skontrolovať či tam neostala nejaká cenovka. Teraz som mala chuť od hanby naozaj utiecť.

„Ty poznáš značku od Huga?“ vykĺzlo mi z úst skôr než som si stihla premyslieť, čo poviem. Nie, teraz som mala chuť sa nechať roztrhať, pokojne aj vlkmi. Pozrel na mňa dosť ponížene.

„Nie som žiadny Ken ani chudák, čo sa nevie ako sa obliekajú nohavice. Myslím, že hodnoty tvojich kamarátov sú mojim dosť vzdialené. Som indián, vlk a nie zasraný teenager,“ zavrčal a triasol sa tak neuveriteľne, že musel vybehnúť oknom, inak hrozilo, že roztrieska celú obývačku. Stlačila som si koreň nosa a zhlboka dýchala, keď sa do mňa valil hnev a lomcoval mi až končekmi prstov. Zasraní chlapi a to ich ego. Charlie znovu nakukol do obývačky a zvedavo na mňa pozrel, keď nevidel Paula.

„Čo sa stalo?“ spýtal sa zaujato.

„To ste všetci takí urážliví, keď vám žena kúpi niečo pekné z radosti?“ vyštekla som na neho a kopla do tašiek. Zobrala som si kľúče od auta a naštartovala. Stromy sa mi rozplývali až kým som sa nedostala pred sídlo. Prečo som prišla práve sem? Žeby kultivovanosť? Hnev ma však neopúšťal , no vedela som, že keď Edward bude počuť moje myšlienky, Emmett ma vysmeje na celej čiare. Chvíľu som sedela za volantom a rozmýšľala, že to rovno otočím a radšej pôjdem rovno na oslavu a opijem sa, no to už som videla vyškereného Edwarda za presklenou stenou. Už ma to neminie. Vystúpila som z auta a nakráčala rovno do domu. Emmett našťastie nebol v dosahu.

„To myslíš úplne vážne?“ vybuchla Alice a cupitala dole po schodoch. „Čo to šteňa urobilo, že tie veci dávaš na charitu?“ Len som sa so zafunením zviezla do sedačky.

„Že vraj ho považujem za chudáka, keď som mu musela nakúpiť toľko oblečenia, teda to som z toho celého pochopila ja,“ zaškrípala som zubami.

„A nie je to tak?“ spýtala sa s úškrnom Alice. Edward sa len potichu smial.

„Bolo to len z radosti, doriti!“ zavrčala som. Prečo sa mi zdalo tak dobrý nápad sem ísť? Spomenula som si na tie nové šaty, čo ma dnes čakali v šatníku.

„Kde je Bella?“ spýtala som sa neprítomne. Ak by mi všetko vyšlo podľa plánu...

„Pripravuje sa hore. Tvoja spolužiačka má dnes oslavu, je to Angelinina sestra a tiež je to jej spolužiak, čiže ide tam,“ povedal sucho Edward. Zjavne sa mu to veľmi nepozdávalo.

„A bez teba,“ rýpla som si škodoradostne do neho. Len zavrčal a neodpovedal.

„Tak ďakujem, že ste ma pohostili, idem sa pripraviť,“ povedala som s narastajúcou radosťou. Bella ide tiež, takže...

„Kedy sa mám pre teba zastaviť?“ spýtal sa rezignovane Eddie.

„Netreba, prídem autom.“

Jedna sms mame, ako ju ľúbim, jeden odkaz pre Charlieho, že spím u Alice. Pozrela som na mobil. Paul stále tvrdohlavo trucuje. Nemala som na to náladu. Obliekla som sa do tých šiat a vlasy som si vyčesala do vysokého chvostu. Môj odraz sa na mňa zaškeril.

„Zmizni, chcem sa namaľovať,“ zavrčala som. Hodila som si veci do auta, vyložila ich u Cullenovcov. Oni aj tak nespia. Môžem niekomu obsadiť posteľ. Čakala som vonku pri aute v čiernom kabáte. Konečne vyšla Bella aj so svojim milovaným. Mala na sebe nové rifle a pekný kabát. Netvárila sa nadšene. Dospela som k názoru, že ju do toho musela natlačiť Alice. Zabávala som sa na nej. Myslím, že si nezvykla na, podľa jej vkusu, „promiskuitne“ oblečenú sesternicu. Edward sa na mojej úvahe dosť bavil.

„Tak, čo si myslí, keď nie to?“ vyhlásila som, keď sme sadli do auta. Bella udivene pozrela na mňa.

„Ja neviem, do jej hlavy nevidím. Musíš sa jej opýtať.“

„Sakra, ty máš ale šťastie, Bells. Ty by si ho mohla podvádzať a on by si to nikdy nezistil,“ povedala som ironicky.

„Prestaň s kravinami,“ odbila ma Bella a pozrela von z okna. „Počula som, že si sa chytila s Paulom.“ Zamračila som sa.

„Nekaz mi náladu, dobre? Nemôžem za to, že má veľké ego.“

„Ja som to len počula od Jacoba.“

„Super, zas to bude vedieť celý útulok,“ zavrčala som naštvane. Edward sa rozosmial.

„Ej, dnes je tu niekomu do smiechu,“ zamrmlala som sarkasticky, čo však jeho ušiam nemohlo uniknúť.

„Ty si len dnes príliš pochmúrna,“ odbil ma a už sme vchádzali do Port Angeles. Len, čo nás vyložil a odišiel, pomyslela som si, že toto bude noc, na ktorú nezabudne ani Bella.

Mala som pravdu. Držala som jej vlasy kým vracala. Stúpla som si za ňu, aby mi neogrcala nové topánky. Ako som do nej dostala sotva tri tie mini „panáky“ aké majú v Amerike, po pol hodine došla sťatá ako prasa. Nie mojou vinou. Angela sa s Jessicou tiež odviazala.

„Neviem, koľko si toho vypila, ale myslím, že ty by si v Európe hodila KO. Tam totiž máme poldecáky a nie tieto štvrťdecáky či ako sa to u vás nazýva,“ mrmlala som kým som začula ďalší dáviaci zvuk. Potom sa zodvihla a ja som jej utrela ústa.

„Šikovné dievča, poď ideme dovnútra, dáš si vodu s ľadom,“ povedala som jej a tlačila do vnútra. Claire sa zabudla zmieniť, že Marco objednal jeden celý oddiel boxov v najväčšom klube, ktorý je na okolí. Musela som uznať, že to musel otvoriť niekto z iného štátu. Malo to grády.

Odovzdala som sesternicu do triezvych rúk a ja som si šla objednať ďalšiu rundu. Používala som len svoje malé osobitné čaro na to, aby mi uverili vek. Tu v Amerike to brali s tým vekom tak vážne. Kopla som do seba trojitú dávku tequily a utiekla na parket. Bolo mi fajn. Bolo mi skvele. Hudba, spotené telá a jeden rytmus, do ktorého sme všetci zapadli. Pár nevinných tanečných kreácií a samí chlapci na okolo. Bolo mi to jedno, len tanec, ktorým som sa snažila vybiť svoj hnev, bolesť aj radosť, ktorá práve zo mňa sršala. Veľa si toho nepamätám. Bola som opitá. Pamätám si bolestné ráno, stále pípajúci telefón a tiež zmes naštvaných hlasov. No pred očami som mala len červenú hrivu, oheň a smrť. Otvorila som oči. Ticho. Žiadny telefón, žiadne hlasy, žiadny oheň. Neisto som sa postavila na nohy a cez presklenú stenu sledovala, ako zapadá slnko. Nejako som si spočítala, že je už sobota večer. Hlava sa mi stále točila. Nebolo to možné. Určite nekvalitný alkohol.

„Alebo si sa spila do nemoty,“ povedal Edward od dverí a pobavene ma sledoval.

„Ticho, nehuč,“ zahriakla som ho a načiahla som sa k vode. Na dva glgy som ju vypila. Keď som odkladala pohár, na mobile sa mi zjavila sms od mamy. Tá teda na mňa má toľko času.

„Charliemu už volala Alice, že si s tebou robí domáce úlohy a že možno ostaneš ešte na jednu noc. Ten je spokojný, no menej spokojné je to tvoje šteňa. Obieha hranicu a len málo chýba k tomu, aby ju prekročil. Nezabudni, že kvôli takej kravine by ho to mohlo stáť hlavu. Emmett čaká na hranici len na tú príležitosť,“ upozornil ma a odišiel.

„Keď myslíš, že som kravina,“ zamrmlala som a vošla do kúpeľne. Bola som v hosťovskej izbe. Neskutočné. Strčila som sa pod ľadovú vodu a po chvíli som sa cítila ako znovuzrodená. Obliekla som sa do náhradného oblečenia a vlasy som si vypla do chvostu.

„Tu máme našu párty ženu,“ povedala som pobavene, keď som našla Bellu ako leží pod dekou pri telke. Vyzerala horšie ako sa mi zdalo. V tvári bledá, zrejme ju ešte stále napínalo. Len sa na mňa zamračila a pozerala ďalej.

„Čo ty si trsala ako hotová dračica,“ zaštebotala Alice a napodobnila ma. Tie pohyby si pamätám.

„Ty si tam bola?“ spýtala som sa pobavene.

„Musela som to skontrolovať, vieš, že cez teba nevidím a Eddie ten šalel jedna radosť.“ So smiechom som opúšťala upírske sídlo a nasadla do auta. Rútila som sa do rezervácie. Snáď Paulovi neušli nervy a nedal možnosť Emmettovi aby ho pochrámal. To by som musela riešiť ja. Ale ako? Kým som však prišla, pred Jacobovym domom stálo Carlisleovo auto. Čo sa tu deje? Z domu vyšiel naštvaný Jacob a keď ma zbadal, došla mu farba. Vystúpila som z auta a kráčala rovno k nemu. Chvíľu so mnou lomcoval strach.

„Emmett?“ spýtala som sa pretože som v momente vedela, že sa jedná o Paula. Jacob zavrtel hlavou no nedal mi vydýchnuť.

„Nie, Emmett by ho ani tak nedostal ako tá skupina upírov, ktorí sa tam zjavili,“ vydal zo seba zlostne a triasol sa. Zamrela som od strachu a tak ma len ťahal len k jednému zo zašitých domčekov. Z diaľky som počula rev. Srdce mi splašene tĺklo. Bol to jeho hlas. Žije. Vrazila som do vnútra a tam ma niekto chytil. Zbadala som ustarosteného Carlislea.

„Jeho gény mu umožňujú, že sa mu zranenia zahoja čo najrýchlejšie.“

„Nechce aby ho takto kto ktokoľvek videl, Sophie,“ začula som Samov hlas. Vytrhla som sa mu a mierila k dverám odkiaľ vychádzali stony.

„Sophie!“ Načiahla sa ku mne nejaká ruka. Zvrtla som sa na päte.

„Nedotýkaj sa ma,“ zahrmela som až Jacob cúvol. Cítila som hriatie v končekoch prstov. Rýchlo som otvorila dvere a vkĺzla do pološera. Kým si moje oči zvykli, zacítila som samú dezinfekciu a krv. Žalúdok mi urobil premet a ja som zočila Paula. Nohy sa mi roztriasli a ledva som sa k nemu dostala. Bol zakrytý do pol pása a všade boli pohádzané krvavé uteráky. Oči mu horúčkovito behali po izbe, akoby blúznil a nevidel ma. Celé jeho telo bolo posiate tmavo červenými jazvami. Vyzeral, akoby ho Carlisle zošíval dohromady. Brada sa mi roztriasla a natiahla som sa mu po ruke, ktorú nemal poranenú. Pri dotyku sa strhol a začal vrčať.

„Paul, Paul, zlatíčko, to som len ja,“ hovorila som mu láskavo so stiahnutým hrdlom. Kto mu to, pre boha, urobil? Jeho oči sa upokojili, zdalo sa mi, že na môj hlas reaguje veľmi dobre. No nezahľadel sa na mňa. Snažila som sa mu nejako dostať do zorného poľa no nedalo sa. Zamrazilo ma. Preboha.. Slzy sa mi preliali a dopadli na jeho ruku. Zamrkal.

„Sophie? Ty plačeš?“ spýtal sa a zavrel oči.

„Kto ti, preboha, toto urobil?“ spýtala som sa šeptom a bozkávala na dlani.

„Tie zasrané pijavice, kto mal vedieť, že to malé dievča a jej brat sú takí nebezpeční,“ zamrmlal pred tým, ako upadol do spánku. Ja som mala pocit, že ma niekto udrel do hlavy. Že umriem. V sekunde, stotine, hneď. Triasla som sa po celom tele a pred očami sa mi zatmievalo. Nemala som ďaleko od kolapsu. Volturiovci boli tu.

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Memento Mori - 17. diel: