Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Malý chlapček - 2. kapitola

09.06.2011 (17:45) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 35× • zobrazeno 5037×

2. kapitola

Bella:

„Hotovo!“ zakričal Emmett zhora, keď konečne dokončili izbu pre malého. Začali tak pred dvomi hodinami, keď priviezli nábytok. Alice ich, samozrejme, celú dobu dirigovala a ja som bola s Edwardom a Esme v mojej izbe.

„Bude to nádherný chlapec,“ šepla Esme, keď ho pohladila po vláskoch. Obe sme ležali na posteli a Edward medzi nami. Mal otvorené očičká a rozkošne hýbal perami, akoby mľaskal. Očividne bol spokojný, keď bol napapkaný. Presne ako sa hovorí, chlap je najspokojnejší, keď je najedený.

„Nerozumiem, ako ho mohla opustiť matka,“ šepla som a prstom mu obkrúžila červenkastné pery. Vtom otvoril pusinku a perami sa mi prisal na prst. Nežne som sa zachichotala a pobozkala som ho na čelíčko.

„Možno mala vážne dôvody k tomu, ale teraz je už v dobrých rukách,“ uistila ma Esme a pousmiala sa. Znova som sa pozrela na maličkého, pri pohľade naňho som sa musela vždy usmievať. Bože, on bol taký rozkošný. Dokázala by som naňho pozerať v jednom kuse.

„Héj, vy sa nejdete pozrieť?“ spýtal sa Emmett vo dverách. Podišiel k nám a zoširoka sa usmial na Edwarda. Čakala som, že bude plakať pri pohľade na takého svalovca, ale Edward si ho len prehliadal. S Esme sme sa postavili, a vtom si išiel Emmett zobrať maličkého. Chcela som si ho zobrať späť, ale Emmett sa na mňa škaredo pozrel.

„Dáš tie ruky preč! Chlap musí držať chlapa,“ povedal rázne a vybral sa s ním von z izby. Prekvapene som sa pozrela na Esme, ktorá zadržovala smiech. Radšej som len pokrútila hlavou a išla rýchlo za nimi. U Emmetta človek, teda upír, nikdy nevie. Edwardova izba bola hneď vedľa tej mojej, ale myslím, že tam budem častejšie než v tej svojej. Nedokážem byť teraz bez neho ani len sekundu.

Vošla som do Edwardovej novej izby a ostala som ohúrene stáť. Na stenách boli modro-zelené tapety, naľavo bola krásna modrá postieľka s hrkálkami, všade okolo bolo plno hračiek, vankúše, taká malá ohrádka na hranie, no proste to bolo krásne. Hotový raj pre deti.

Emmett práve sedel s maličkým v strede izby a ukazoval mu plyšového medvedíka, ale Edward sa stále otáčal, akoby niečo hľadal. A vtom sa nahlas rozplakal. Upírskou rýchlosťou som podišla k nemu a vytrhla ho Emmettovi z náručía. A zrazu prestal plakať.

„No je vidieť, že to je chlap, chce byť len s babami,“ odfrkol si Emmett, škaredo sa pozrel na Edwarda a odišiel z izby. Všetci sa začali smiať a ja som zbožne pozerala na Edwarda. Úplne ma ohúrilo, že prestal plakať, keď som si zobrala do náručia.

„Chce len teba, Bells. Berie ťa ako svoju ochrankyňu,“ vysvetlil mi Jasper a ja som sa ešte nežnejšie pozrela na Edwarda.

„Aj ja ťa mám rada, miláčik,“ šepla som mu a pohladila jeho maličkú tváričku.

„Nemali by sme ho ísť okúpať, už je dosť hodín,“ pripomenula Alice. Mala pravdu.

„Dobre, ale ja neviem ako,“ šepla som zahanbene.

„Neboj, okúpeme ho všetky,“ uistila ma Alice. Vošli sme do malej kúpeľne, ktorú mal Edward napravo v izbe. Už tam bola prichystaná vanička a všetky potrebné veci. Vedľa umývadla bol pult, kde som položila Edwarda.

„Tak, teraz ho vyzlečieme.“ Esme k nemu podišla a ja som sledovala, ako ho vyzlieka. Zdal sa strašne krehučký a maličký, ale vlastne aj bol. Mal krásne, bledučké telíčko a rozkošne hýbal nožičkami a ručičkami. Esme mu ešte dala dole plienky, hodila ju do koša a zobrala ho na ruky. Edward asi nevedel, čo ideme robiť, lebo keď ho Esme položila do vaničky, vystrašne vykúlil oči.

„Neboj sa, anjelik, to je len vodička,“ povedala som mu nežne a jemne mu na telíčko prskla vodu. Zamyslene sa pozrel na svoje bruško, kde mal vodu a potom na mňa. Znova sa pozrel na vodu a začal ju rukami všade špliechať. S Esme sme sa začali nahlas smiať, bol nádherný.

„Anjelik, už stačí, veď sme celé mokré,“ povedala som mu a utrela si z tváre vodu. Teda, sily mal dosť na svoj vek. Zatiaľ čo ho Esme držala, zobrala som si malú hubku a začala ho umývať. Tváril sa dokonalo spokojne, očividne sa mu to páčilo.

„Už nesiem oblečenie,“ ozvala sa Alice a prišla za nami. Aspoň má teraz ešte viac dôvodov, aby mohla nakupovať.

Keď sme umyli maličkého, Esme ho vytiahla z vaničky a položila ho znova na detský pultík. Tam som ho zabalila do osušky tak, že mu bola vidieť len hlavička. Obe sme sa zasmiali, aký bol krásnučký a rozkošný.

„Tak, a teraz ťa oblečieme. Bella, vyskúšaj to.“ Esme mi podala plienku, aby som ho zabalila. Opatrne som mu chytila jednou rukou nožičky a druhou som mu dala na malý zadoček plienky, zalepila som ju opatrne a víťazne sa usmiala na Edwarda, ktorý na mňa upieral svoje zelené očičká.

„A teraz ťa oblečieme, miláčik,“ šepla som mu a jemučko ho pobozkala na bruško, mal dokonalo hebkú pokožku. Esme mi podala roztomilé modré dupačky so zajačikmi a ja som mu ich opatrne obliekla, aby som mu neublížila.

„Ja ho zoberiem do postielky,“ vyhŕkol pri dverách Emmett a vzal si malého na ruky. Ja som sa k nemu ešte sklonila a dala mu malý božtek na čelo.

„Dobrú noc, anjelik,“ šepla som. Emmett s ním hrdo vykráčal z kúpeľne.

„Emmett, o stovku, že sa znova rozplače,“ povedal mu Jasper znudene a pritúlil sa k Alice. Všetci sme pozorne počúvali, keď sa zrazu ozval plač. V sekunde som bola tam a brala si Edwarda do náručia.

„Cecoš,“ odfrkol si Emmett a urazene odišiel z izby. Rosalie sa rozlúčila ešte s Edwardom a išla radšej za Emmettom. Ale videla som na nej, že by bola radšej s maličkým. Presne ako ja, aj ona túžila po dieťatku, teraz sa nám to vlastne splnilo obom.

Edward sa v mojej náručí upokojil. „Tak čo? Ideme do postieľky?“ spýtala som sa ho nežne a išla ho tam položiť, ale znova išiel plakať. Rýchlo som si ho pritiahla na prsia.

„Asi nechceš spať sám v postieľlke, však?“ Vyšla som z jeho izby a išla do svojej, kde som ho položila na svoju posteľ. Ľahla som si vedľa neho a jemnučko ho hladila po vláskoch. Vtom sa otvorili dvere a dnu vstúpila Esme, ktorá mala v ruke deku pre maličkého. Jemne ho do nej zabalila, dala mu bozk na líce a odišla.

Ja som celú dobu hľadela na toho maličkého anjelika vedľa mňa, ktorý stále kopal nožičkami a prezeral si izbu.

„Tebe sa asi veľmi spať nechce, však?“ spýtala som sa ho pobavene.

„Už viem, zaspievam ti.“ Ľahla som si nabok a hladila som Edwarda po líčku. Spievala som tichú melódiu vymyslenej piesne. Jeho zelené očičká začali o chvíľu klipkať, až sa mu úplne zatvorili. Bolo úžasné na to pozerať. Jeho srdiečko tíško bilo a počúvala som jeho pravidelné dýchanie.

Edward bol hotový zázrak. Je vôbec možné, aby v tomto svete plného klamstiev, zla, ale aj lásky a šťastia existoval taký rozkošný, krásnučný, úchvatný tvor? Očividne áno, keďže vedľa mňa práve spinkal. Bol to taký malý-veľký zázrak, ktorý už teraz úplne zmenil moju existenciu.

Pritisla som sa k nemu ešte bližšie, jednou rukou som jemnučko objala jeho telíčko a privrela som oči, no stále som mala pred sebou jeho krásnu tvár. Bol ako môj anjel...

1. kapitola - 3. kapitola

Veľmi vám ďakujem za komenty pri minulej kapitole, dúfam, že sa vám páčila aj táto kapitolka. :)

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Malý chlapček - 2. kapitola: