Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Malý chlapček - 15. kapitola

10.08.2011 (17:45) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 30× • zobrazeno 4021×

15. kapitola

Bella:

„Ešte pár metrov a sme tam,“ oznámil mi Steven s úsmevom. Po celú dobu ma držal v náručí, a ja som sa snažila pozerať inam než do jeho očí. Ale pri tom jeho božskom pohľade to bolo nemožné. Spod privreté viečka som na neho nakúkala, pozorovala tú krásu.

„Myslím, že by si ma už mohol položiť na zem,“ šepla som a pousmiala sa, keď sa na mňa pozrel.

„Mne nevadí, že ťa držím, je to príjemné,“ odvetil, pravda jeho slov bola dostatočne citeľná.

„Myslím, že tých pár krokov už urobím,“ šepla som znova a čakala, kedy ma dá dole. Steven stiahol tvár, no položil ma na zem. Upravila som si nohavice a pozrela som sa na neho s červenými lícami. Potichu sa zasmial, natiahol ku mne ruku. Natešene som ju chytila a išli sme dopredu. Už zdiaľky som začula žblnkot vody, príjemná vôňa mi oviala tvár, tak som trochu zrýchlila na kroku, čo ho dosť pobavilo. Pevne ma držal a palcom mi robil príjemné krúžky na vrchu dlane.

A vtom sa pred nami zjavila tá krása. Bolo tam malé jazierko, do ktorého padala voda z obrovskej skaly. Okolo bola malá lúka plná kvetín, ešte tu chýbali farebné motýle, ktoré by tu poletovali. Ale aj tak to bolo úžasné miesto.

„Dokonalé,“ šepla som užasnuto.

Steven sa na mňa sladko usmial. „Ale nie tak, ako ty,“ povedal s takou úprimnosťou, až sa mi roztriasli kolená. Opatrne mi pustil ruku zo svojej a chytil ma okolo pásu, sklonil sa ku mne a hľadel mi do očí. Zdalo sa mi, že prešlo strašne veľa hodín. Oči mal ako hlboké studánky plné nežnosti, ktorými pozeral do tých mojich. Trochu nepatrne som sa ošila, keď na mňa len pozeral, uvedomovala som si každý jeho dotyk, ale túžila som po jeho perách.

Ale konečne sa sklonil ešte nižšie, bola som pri ňom úplne maličká a jemným pohybom spodnej pery sa otrel o tie moje. Dokonalosť. Očarovane som privrela viečka a pootvorila samovoľne ústa, vtedy jeho ruky stúpali vyššie, až mi chytil tvár do dlaní. Na jazyku som ucítila jeho sladký dych, ešte viac som túžila po jeho bozkoch. Natlačila som sa na jeho telo a a doslova mu nastavila svoje ústa. Začula som tichý chichot, ale znova sa dotkol mojich pier, srdce mi poskočilo a dych sa nám obom zrýchlil. Doslova sa hral s mojimi perami, najskôr ich len ochutnával tým najnežnejším spôsobom, ale keď sa naše pery zaklienili do seba, zatočila sa mi hlava a zopakovala som ten krásny pohyb úst. Mal úžasne plné pery a vedel s nimi narábať úžasne. No po chvíli som mala pocit, že nedokážem dýchať. Pomaly sa odtiahol a čelom sa oprel o to moje.

„Si tak sladká, Bella,“ šepol a rukami mi nežne hladil vzadu po vlasoch.

„Myslím, že odpadnem.“ Povzdychla som si, keď sa mi stále točila hlava. Steven ma zrazu chytil do náručia, privrela som viečka, ale cítila som, ako si sadá a mňa si posadil na seba. Pevne ma objímal a stále nežne hladil. Chcela som si vyzuť tie strašné topánky, ktoré ma tlačili. Čo sa stalo, že Alice neodhadla moju veľkosť? Ale keď som sa od neho odťahovala, zatváril sa trochu... vystrašene.

„Prepáč, ak ti to je nepríjemné...“ začal mrmlať, ale ja som mu dala prst na pery. Bol taký zlatý.

„Len si chcem vyzuť topánky, ak ti to nevadí, tlačia ma,“ vysvetlila som mu. Zatváril sa trochu zahanbene a pustil ma zo svojho náručia.

Rýchlo som si ich vyzula a znova som sa oprela o jeho svalnatú hruď, objal ma okolo pásu a ja som zasnene pozerala na ten malý vodopád. Bola to dokonalá chvíľa.

„Ďakujem, že si ma sem zobral, je tu neskutočne krásne,“ šepla som pravdivo a zdvihla hlavu, aby som mu videla do tváre. Zoširoka sa usmieval.

„Nebolo by tu tak krásne, keby si tu so mnou nebola.“ Sklonil sa ku mne a dal mi malý božtek na nos. Zasmiala som sa nad tým gestom, ovinula som mu ruky okolo pásu a natlačila sa na jeho hruď. Úžasne voňal.

„Takže spolu teraz oficiálne... chodíme?“ spýtala som sa ho trochu hanblivo. „Je to divné slovo.“

Steven sa zasmial a nežne mi prešiel prstami po tvári. „Myslím, že áno.“

„Emmett ťa prizabije,“ šepla som trochu vystrašene, keď som si spomenula na svojho veľkého brata. Stačilo mi raz, keď ma balil, či ako to dá nazvať, jeden chalan a Emmett mu dal prednášku na dve hodiny a vyhrožoval mu.

Ale Steven sa zasmial. „Už ma dostatočne poučil,“ povedal a ja som na neho hľadela s vyvalenými očami. Ja toho Emmetta prizabijem.

„Čo ti povedal?“ spýtala som sa nahnevane, ale jeho to dosť bavilo.

„Nič, len ti nemám nijako ublížiť, lebo ma zabije a ešte pár vecí,“ odvetil a mne sa z hrude ozvalo vrčanie, aj keď len tiché.

„Ja ho zabijem. Čo ti ešte povedal?“ pýtala som sa namosúrene.

„Nič,“ odvetil rýchlo, ale zamračila som sa ešte viac. „Tak fajn, len mi povedal, že si nikdy nemala žiadneho chlapca.“

„Panebože!“ Skryla som si tvár do dlaní, lebo som sa červenala ako paprika, len teraz neviem, či od hnevu, alebo od tej hanby. Ale Steven ma chytil za ruky a prinútil ma, aby som sa na neho pozrela.

„Za to sa nemusíš hanbiť,“ povedal nežne.

„Ty si mal asi veľa priateľok, však?“ spýtala som sa ho opatrne. Nechcela som síce byť ako všetky tie dievčatá, ktoré spovedajú svojich priateľoch o ich frajerkách z minulosti, ale ono to tie ústa vypustili samé.

„Nenazval by som to priateľkami. Nerád o tom hovorím, ale nemám príliš čistú minulosť. Nechcel som ti to hovoriť, ale úprimnosť je dôležitá. Mal som veľa žien, ale len kvôli sexu. No to už je moja minulosť.“ Skrivil tvár.

Trochu ma to vyviedlo z miery, ale keď hovorí, že to bola minulosť, tak očividne hovorí pravdu. Pohladila som ho po dokonalej tvári.

„Každý má svoju minulosť a môže byť hocijaká,“ šepla som úprimne, aby som ho uistila, že to je v poriadku.

„Ty si ako anjel, Bella.“ Sklonil sa znova ku mne a perami mi prešiel po spánkoch až k brade. Bože, bol neuveriteľný a tak sladký! Toto musí byť sen a ja sa nikdy nechcem zobudiť.

„Kde si sa vlastne narodil?“ spýtala som sa ho. Túžila som vedieť o ňom viac.

Zamračil sa. „To by som aj ja rád vedel, ale neviem. Bol som premenený asi v šestnástom storočí. Ani neviem, kto ma premenil. Len som sa prebral na ulici už premený, no našiel ma jeden upír, ktorý sa o mňa viac-menej staral, aby som si zvykol na tento život. Ale o pár rokov neskôr ho zabili neznámi upíri, pátral som po nich, ale neviem, kto to bol. Odvtedy som lietal po celom svete...“ začal mi rozprávať všetky svoje zážitky a ja som ho len s úžasom počúvala. Tiež som túžila cestovať po celom svete, ale nechcem raniť Esme, chce ma mať doma.

Uvelebila som sa v jeho náručí a celú dobu pozorne počúvala, prípadne sa pýtala na rôzne otázky. Mal krásny hlas, sledovala som jeho tvár, kochala sa tou krásou. Stále som myslela na to, že mám vlastne prvého chlapca, aj keď Steven sa tak nazvať nedal, on je niečo úžasnejšie.

„Bella, už by si mala ísť domov, rodina ťa určite čaká,“ povedal mi, keď sa začalo stmievať, ale ja som ešte nechcela ísť nikam.

„Ešte nie, je tu krásne,“ šepla som a vyskočila z jeho náručia. Tváril sa dosť prekvapene. Len som sa zasmiala, napla som nohy a vyskočila na skalu. Takto som stála nad tým malým vodopádom alebo ako to nazvať. Steven sedel dole a ohromene na mňa pozeral.

„Poď hore! Je tu krásny výhľad!“ zakričala som na neho. Zoširoka sa usmial a ladne vyskočil hore za mnou. Zozadu ma oblapil okolo pásu a bradu si položil na moje rameno. Obloha začala postupne tmavnúť, stromy vyzerali temnejšie, ale s týmto mužom som sa nedokázala báť ničoho.

„Mám skvelý nápad,“ šepol mi zrazu do ucha laškovným tónom.

„Aký?“ spýtala som sa opatrne. No zrazu si vyzliekol košeľu, oblapil ma okolo pásu a skočil dole. Čo?!

„Nie!“ skríkla som a privrela viečka. Voda sa nebezpečne blížíla, až sme do nej obaja spadli, ale ja som cítila len jeho telo, pevne ma držal. Rýchlo som začala kopať nohami, aby som vyplávala hore. Prudko som sa nadýchla a rýchlo plávala k brehu. Vyskočila som hore a znechutene sa pozrela na svoje veci, ktoré sa na mňa lepili. Vtom sa Steven vynoril a usmieval sa ako slniečko na hnoji. Urazene som sa otočila a posadila sa na lúku, všade bola tma, ale videla som dobre, predsa len mám v sebe trochu upíra.

„Hneváš sa?“ ozval sa zrazu za mnou smutným hláskom. Neodpovedala som mu, len som si odlepovala tričko od pokožky, bolo to strašne nepríjemné.

„Hneváš,“ skonštatoval po chvíli a sadol si ku mne. „Prepáč, bol to len taký hlúpy vtip.“

Pozrela som sa na neho so širokým úsmevom. „Bolo to super, musíme to niekedy znova vyskúšať, len si zoberiem nabudúce veci na prezlečenie,“ povedala som mu so smiechom. Tak teraz na mňa pozeral pekne zmätene.

„Nehneváš sa?“

„Nie, len skúšam svoje herecké schopnosti.“

Laškovne sa usmial, skočil na mňa a ja som ostala ležal pod jeho telom. Až teraz som si všimla, že je od pol pása nahý. Panebože, mal dokonalú hruď, ako by tam mal oceľové kocky! Mala som strašnú chuť sa ho dotknúť, ale radšej som nechala ruku na svojom mieste. Sklonil sa k mojim perám, ale nepobozkal ma. Už som mala privreté viečka a on stále nič.

„Baví ťa to?“ spýtala som sa ho mierne ironicky.

„Nechaj ma, nech sa môžem kochať tvojou krásou,“ šepol nežne a mne sa znova zatočila hlava. Myslím, že by som ho nazvala novodobým Rómeom, až na to, že Rómeo by asi nemohol robiť modela, na čo by bol Steven perfektný.

„Fajn, teraz sa môžeme prihlásiť do súťaže Miss mokré tričko,“ povedala som po chvíli sarkasticky, keď mi začínala byť zima.

Zasmial sa. „Určite by si ju vyhrala.“

Len som pokrútila hlavou.

„Už by sme mali naozaj ísť, lebo prechladneš.“ Prikývla som, Steven sa postavil, v ruke si držal košeľu.

„Daj si moju košeľu.“ Podal mi ju a ja som sa hanblivo otočila, vyzliekla som si tú svoju a rýchlo obliekla jeho, ihneď som ucítila jeho vôňu a slastne som privrela viečka. Úžasné niečo.

„Tak poďme, princezná.“ Chytil ma do náručia a pritisol na svoje telo, už som sa, našťastie, tak nehanbila, ale jeho nahá hruď pred mojou tvárou robila teda divy.

O pár minút sme boli pred domom. Postavil ma na zem a natlačil sa na moje telo.

„Ďakujem, bolo to krásne rande,“ šepla som pravdivo.

„Len vďaka tebe,“ šepol mi do pier a nežne ma pobozkal. „Zajtra po teba prídem.“

Takto nejako si predstavujem Stevena. :)

14. kapitola - 16. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Malý chlapček - 15. kapitola: