Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Môj verný vlk - Prolog

09.02.2010 (18:45) • mimi79 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 3253×

Prolog

Ležala som v posteli a nemohla som zaspať. Tak som pozerala von oknom a sledovala hviezdy na oblohe. Ani som sa nenazdala a zrazu prišiel sen. Snívalo sa mi, že som na krásnej lúke, ktorá je plná kvetov, ktoré krásne voňajú. A v tom sa na tej lúke objavil nejaký chalan. Bol krásny, mal tmavú pleť a tmavé uhrančivé oči. Dotkla som sa ho a v mysli som sa ho opýtala : „Ako sa voláš?“ Videla som ako sa ma tiež dotkol a chcel mi odpovedať. No v tom som namiesto odpovede začula čudný zvuk. Ako, keď niekde vrčí motorová píla. Bol to nepríjemný zvuk a prebudil ma.  No ten zvuk stále pokračoval aj keď ja som už očividne nespala. Posadila som sa na posteli a snažila sa zistiť, čo to je. A v tom so ho zbadala.

„Mňa snáď porazí!“

Zišla som z postele a podišla k tej chrápajúcej hore pred mojou posteľou. Na zemi pred posteľou ležal do klbka stočený Jacob a neznesiteľne chrápal. Zatriasla som s ním, no on nič.

„Jake, zobuď sa“, no on stále nič. „Dokelu, to snáď nie je pravda. Prečo nemôžem mať pokoj aspoň v noci?“

V tom ma niečo napadlo a tak som si obula papuče a zišla dolu do kuchyne. Zobral som z chladničky hrniec s mäsom, čo som robila na obed a išla som späť do mojej izby. Jacob stále chrápal. Tresla som dvermi a on nič. Tak som postavila hrniec s mäsom k jeho tvári a čakala, čo bude. Dobrému jedlu nikdy nevie odolať a na to som sa spoliehala. A mala som pravdu, už po pár minútach otvoril oči. Pozrel na mňa a zašepkal:

„Nessie, čo tu robíš, prečo nespíš?“

Zlostne som sa na neho pozrela a odvrkla :

„ Ja by som veľmi rada, ale pred posteľou mám chrápajúceho vlkolaka.“ Pozrel na mňa ospravedlňujúcim pohľadom.

„ Prepáč, ak som Ťa zobudil.“

„Jake, čo tu vlastne robíš teraz v noci?“ pýtala som sa a ešte stále vo mne vrela zlosť, že ma zobudil z tak krásneho sna. „No... dávam na Teba pozor“, odpovedal.

„Jake, moji príbuzní sú upíry. Nemyslím, že sa mám čoho v tomto dome báť. A okrem toho som poloupírka, dokonca už skoro dospelá poloupírka. Tak ma prosím nechaj, potrebujem sa vyspať.“ Vyskočil na rovné nohy aj s hrncom v ruke, otočil sa a už ho nebolo.

„Hm no, tuším som prišla o zajtrajší obed“, zašomrala som. Vrátila som sa znova do postele, síce som zaspala, ale už sa mi nič nesnívalo.

Ráno som vstala s nie práve najlepšou náladou. Niet sa, čo čudovať, po takej noci. Zišla som dolu, v kuchyni som už počula mojich rodičov, ktorí sa práve vrátili z lovu.

„Ahoj Renesmee, ako si sa vyspala?“ pýtala sa ma s úsmevom na tvári mama.

„Ani sa nepýtaj. Zobudila som sa v noci na to, ako mi Jacob chrápe pred posteľou. Prečo ma musí strážiť ešte aj v noci?“

„On Ťa jednoducho zbožňuje Renesmee, preto je k Tebe taký pozorný“, odpovedala mi mama.

„Pozorný? Mami on je dotieravý, správa sa ku mne akoby som mala mať päť rokov a nie osemnásť, už mi to lezie na nervy“, posťažovala som sa.

„On to naozaj nemyslí zle“, snažila sa ma upokojiť.

Radšej som to teda vzdala. Ona to jednoducho nechápe. Zobrala som si desiatu a tašku do školy a otvorila dvere, teda chcela som ich otvoriť, ale Jake bol rýchlejší. Už na mňa totiž čakal, aby ma odprevadil do školy. Hodila som na neho vražedný pohľad, ale on sa len na mňa usmial a ukázal mi rukou, aby som prešla.

V škole bolo všetko ako vždy, len ja som stále rozmýšľala nad tým mojim snom, bol tak skutočný. Teda až kým ma nezobudilo Jakeovo chrápanie. Len čo som si na to spomenula, znova som pocítila hnev. Vedela som, že ma bude čakať pred školou, aby ma odprevadil domov. Neznášala som to. Keď som bola s Jakeom, nikto sa ku mne nepriblížil. Teda nikto z chalanov a to ma hnevalo, veď budem mať osemnásť a ešte som nebola na žiadnom rande! Rozmýšľala som nad tým akoby som sa ho zbavila, aby som nemusela ísť domov s ním. A v tom ma niečo napadlo.

Nicol bola moja najlepšie kamarátka a Jacob sa jej veľmi páčil. Tak som ju požiadala, aby išla za ním a povedala mu, že musím ostať po škole a nech ma spolu počkajú v cukrárni oproti škole.

Nevedela som, či to Jake „zožerie“ a uverí jej. Ale mala som šťastie a podarilo sa. Ja som vyšla zo školy druhým východom. Pred ním stála skupina chalanov a obzerali si ma.  Zrazu začali na mňa pokrikovať ...

„Hej kočka, kam máš tak naponáhlo?“

Nemala som príjemný pocit a tak som sa snažila si ich nevšímať a kráčala som ďalej. Pozerala som sa pred seba a nestihla som si všimnúť a zrazu stál jeden z tých chalanov predo mnou.

„Ahoj, ja som Matt, nešla by si so mnou na zmrku?“

„Uhádol si, nešla.“ Snažila som sa ho obísť, ale on sa znova postavil predo mňa a chytil ma za ruku.

„Ale no tááák, hádam mi nedáš košom. Veď ja ťa neuhryznem“, smial sa.

„Ale ja teba hej, ak ma hneď nepustíš“, a ukázala som mu pomocou myšlienok, čo myslím.

Zľakol sa a hneď ma pustil. No v tom sa prirútil ani neviem odkiaľ Jacob a začal na neho kričať, nech ma nechá na pokoji. Sotil do neho, tak že to chlapec neustál a spadol. Bohužiaľ ja som stála hneď za ním tak, že sme spadli obaja a rovno do veľkej kaluže.

„Dokelu Jake, čo ti preskočilo“, kričala som. „Pozri ako vyzerám“, hodila som po ňom zabijáckym pohľadom.

„Prepáč Nessie. Ale ja som počul ako sa s tebou rozpráva a tak som ti chcel pomôcť“, ospravedlňoval sa.

„Tak, že ma hodíš do kaluže, no tak to ti pekne ďakujem“, odvrkla som.

Otočila som sa a šla som domov a Jacob šiel samozrejme za mnou. Bola som nielen špinavá ale aj mokrá a tak mi začala byť zima. Jake sa na mňa pozrel spýtavým pohľadom.

„Ani o tom neuvažuj, nechcem aby si sa ma teraz dotýkal, aj keď viem, žeby mi bolo pri Tebe teplo. Ešte stále sa na Teba hnevám."

„Ok, Nessie ako myslíš, ale môžeš ochorieť."

„No a čo. Ja budem chorá nie Ty!“ No len čo som to dopovedala mi došlo, že keď budem chorá, bude sa o mňa chcieť starať a v tom mu nebudem moc zabrániť.

„No dobre teda, tak ma môžeš objať. Ale aj tak sa na Teba ešte stále hnevám."

Jake ma len bez slov objal a ja som pocítila ako z neho sála príjemné teplo .

A takto sme spolu kráčali domov. Pred domom ma Jake pustil a on zostal tam. Ja som vošla dnu napustila si vaňu a vyzliekla sa a vliezla si do nej. Snažila som sa upokojiť, ale nejako mi to nešlo.

Tá Jakeova starostlivosť ma dostane do hrobu. Musela som sa zasmiať nad vlastnou hlúposťou. No do hrobu ma asi nedostane, keďže som poloupír. Skôr ma pripraví o rozum.

Hmm... Budem mu musieť tú jeho starostlivosť asi nejako osladiť, aby ho to prestalo baviť...

1. kapitola

Autor: mimi79 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj verný vlk - Prolog: