Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Lucy Volturi 1. kapitola

01.10.2011 (20:30) • VampireAlice • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 2454×

O päť rokov

Lucy:

Mala by som sa vám predstaviť. Volám sa Lucy Volturi a som Arova dcéra. Samozrejme adoptovaná. Mám dvoch nevlastných súrodencov - Jane a Aleca. S Jane milujeme nakupovanie. Vo Volterre majú nevyčerpateľné konto, veď koľko peňazí sa dá získať za tri tisíc rokov? Myslím, že veľa. A ešte jedna maličkosť. Som upír. Na svoj ľudský život si nepamätám. A vidím do budúcnosti. Kvôli tomu mám medzi Volturiovcami dosť vysoké postavenie. Jasné, že aj vďaka môjmu otcovi Arovi.

Aj Jane a Alec majú super schopnosti. Jane ti dokáže vyrobiť v hlave ilúziu tej najhoršej bolesti. Alec ťa zase dokáže úplne ochromiť. Nič nevidíš, nepočuješ, necítiš. Som rada, že som s nimi za dobre. Dokonca som raz počula, že Aro tvrdí, že ja, Jane a Alec budeme nástupcovia Ara, Marca a Caia, keď pôjdu do dôchodku. Chcela by som ich vidieť. Upír na dôchodku! Asi si budeme musieť pár stoviek, možno tisíc, rokov počkať. Nevadí. Mne to takto vyhovuje.

Práve čakám vo svojej izbe na Matta. Celým menom sa volá Matteo, ale tak ho smie oslovovať len hlavná trojka. Je to môj najlepší kamoš. Mám ho fakt rada. Ak si myslíte, že k nemu cítim čosi viac, ste na veľkom omyle.

„Ahoj, Lucy. Tak čo, si pripravená si ísť zaplávať?“ Matt mi práve vtrhol do izby. Vzdychla som si.

„Ja som chcela ísť s Jane nakupovať. Ale môžeš ísť s nami aj ty,“ usmievala som sa naňho. Keď som však uvidela jeho zhrozený výraz, rozosmiala som sa.

„Robím si srandu! Tak ideme na tú plaváreň?“ opýtala som sa ho. S úľavou si vydýchol.

„Jasné, idem po Jane a Aleca. Za pol hodinu na recepcii, dobre?“ spýtal sa. Len som prikývla.

Pol hodina?! Musím si vybrať plavky! Za pätnásť minút som si vybrala dvoje. Ale ktoré si dám? Tie bodkované alebo tie s nápismi Roxy? Musím zavolať Jane. Zobrala som mobil a za chvíľu sa v telefóne ozval jej hlas.

„Ahoj, Lucy. Čo sa deje?“

„Ahoj, Jane. Neviem, ktoré plavky si mám dať! Tie s bodkami z minulého týždňa alebo s nápismi zpredvčera?“ povedala som do telefónu.

„Hmm. Daj si tie s nápismi. Tie s bodkami sú už týždeň staré a dokonca si ich už raz mala,“ povedala, akoby to bola úplná samozrejmosť. Už som ju videla, ako prevracia očami.

„Dík, ségra.“

„Nie je za čo, Lucy. Ponáhľaj sa.“ Hodila som mobil na posteľ a obliekla si plavky. Na ne som si dala fialové šaty bez ramienok a obula si žabky. O minútku som bola na recepcii. Bol tu už Matt s Alecom. Čakali sme už len na Jane.

„Ahoj, Gianna,“ pozdravila som našu recepčnú. Pracuje u nás len rok. Závistlivo a na mňa pozrela. Ona totiž túži byť upírom.

„Ahoj. Prosím, mohla by si sa pozrieť?“ S nádejou sa na mňa pozrela. Zasmiala som sa. Vždy, keď sa stretnem s Giannou, pýta sa ma stále tú istú otázku. Či už vidím, ako sa stane upírkou. Zvyčajne ju vidím ako človeka, sedieť na recepcii. Teraz som však dostala inú víziu. Musela som vyzerať naozaj vystrašene, lebo všetci sa na mňa zdesene pozerali. Najmä Gianna.

„Tak ideme? Čo... Čo sa stalo?“ Jane, ktorá práve prišla, sa na mňa spýtavo pozrela.

„No, ja... Gianna, mrzí ma to... musím to povedať Arovi! Poďme!“ Schytila som Giannu do náručia a za pár sekúnd sme boli v trónnej sále. O chvíľu tu boli Jane, Alec a Matt. Aro sa na mňa karhavo pozrel. Zrejme boli uprostred porady. No keď uvidel naše výrazy, postavil sa a privolal ma k sebe. Opatrne som položila na zem Giannu, ktorá vyzerala, že už-už omdlie. Našťastie, práve vtedy došiel do sály Felix, ktorý ju okamžite podoprel. V zlomku sekundy som bola pri Arovi a podala mu ruku. Hneď uvidel moju víziu. Zatváril sa zhrozene.

„Čo sa deje?“ vyprskol strýko Caius. Marcus sa tváril znudene ako vždy. Ja som bola príliš omámená, aby som mu odpovedala. Nakoniec sa vysvetlenia ujal Aro.

„Rumuni na nás zaútočia. Teda, nie priamo na nás, ale na Giannu. Budeme bojovať, Rumuni prehrajú. Ale ak Giannu nepremeníme, zomrie.“ Felix zavrčal. Miloval Giannu, ale nechcel, aby vola upír.

„Prečo?“ opatrne sa spýtala Gianna, „Prečo ma chcú zabiť?“ Než jej Aro stihol odpovedať, ozvala som sa ja.

„Felix kedysi zabil Stefanovi družku, Katrinu. Chcú sa pomstiť Felixovi tak, že zabijú Giannu. Družku za družku.“

„Ako to vieš?“ Zamračil sa na mňa Felix.

„Vízia mi našepkala,“ odpovedala som mu.

„Nemôžeme ju schovať? Alebo ju budeme brániť. Zmení sa tým niečo? Pozri sa do budúcnosti, Lucy!“ Felix takmer vrčal. Nahodila som prázdny výraz.

„Áno,  to by mohlo vyjsť. Rumuni prídu o týždeň. Gianna, ty sa schováš vo Felixovej a tvojej izbe. Celý čas nebudeš môcť vyjsť, aby nezachytili tvoju vôňu. A ak vy všetci chcete Giannu ochrániť, budete po tej chodbe chodiť čo najviac a Giannine veci z recepcie tam presťahujeme tiež. Stolička musí ísť preč a recepciu a chodbu musí niekto poriadne vyumývať. Všetko musí nasiaknuť upírskym pachom. Nesmú zachytiť vôňu Gianny. A ak sa vám to zdá príliš zložité, tak ju proste premeňte. Viac možností neexistuje. Bodka,“ dokončila som svoj monológ a zhlboka som sa nadýchla vzduchu, ktorý nepotrebujem. Pozrela som sa na Felixa. Viem, že sa už rozhodol.

„Tak na čo čakáme? Felix, okamžite odnes Giannu do vašej izby. Matt, Alec - jeden z vás poumýva recepciu a chodbu, na ktorej je ich izba. Druhý zlikviduje stoličku a odnesie Giannine veci z recepcie. Gianna, ty sa zbav svojho oblečenia, Felix ho sem prinesie. Ja a Jane ti nakúpime nové. Pohnite si!“ skríkla som a ťahala Jane preč. Aro sa posadil späť na trón a o niečom sa potichu rozprával s bratmi. Matt a Alec zrejme chceli hrať kameň, papier, nožnice, pretože sa ani jednému nechcelo hrať na upratovačku.

„Alec, prehráš!“ vykríkla som ešte a zmizla v útrobách hradu spolu s Jane. Musíme sa prezliecť. Zo sálu som ešte začula zavrčanie. Alec naozaj prehral.

„Lucy, je biely deň. Teraz nemôžeme ísť von,“ namietala Jane.

„Ale môžeme. Za dvadsať minút sa strhne búrka a bude až do rána zamračené,“ usmiala som sa na Jane. Tá sa tiež nadšene usmievala. Zrejme myslí na to, na čo ja.

„Celodenné nákupy!“ vykríkli sme naraz a začali sa smiať.

„Takže o dvadsať minút na recepcii,“ povedala Jane a odkráčala do jej izby. Vošla som do svojej izby a vymenila plavky a fialové šaty za šedé úzke rifle, žlté tričko a čiernu bundu. Obula som si moje obľúbené červené Conversy.

Pozrela som sa na hodiny. O tri minúty sa mám stretnúť s Jane. Rýchlo som si urobila vrkoč a na oči som si dala špirálu a trochu ceruzky. Na pery len lesk. Schmatla som kabelku s peňaženkou a mobilom, ešte raz som sa pozrela do zrkadla a bežala na recepciu. S Jane sme si, ako obyčajne, pochválili oblečenie a ja som skontrolovala počasie.

„Och, malá zmena. Okolo druhej na päť minút vykukne slnko. Potom už nič, všetko po starom. Myslím však, že to nás nemusí trápiť, keďže v tom čase budeme v obchodoch,“ oznámila som, „a okrem toho, už prší. Môžeme vyraziť.“

S Jane som strávila celý deň na nákupoch. Nakoniec som musela zavolať Alecovi a Mattovi, aby nám pomohli s taškami, pretože som ich videla nečinne sa pofľakovať. Odniesla som moje a Gianine tašky s oblečením ku mne do izby. Moje tašky som položila, vybalím si ich neskôr.

Gianine tašky som zobrala a pobrala sa do jej a Felixovej izby. Na tej chodbe bola Gianina vôňa cítiť menej. Alec odviedol dobrú prácu. Keby mu to tu nevyšlo, mohol by sa živiť ako upratovač. Vyprskla som od smiechu, keď som si predstavila Aleca so šatkou na hlave ako utiera dakde záchody. Pri ich dverách som zastala a zdvorilo zaklopala.

„Ďalej!“ zvolala Gianna. Otvorila som dvere a rýchlo vkĺzla dovnútra, aby na chodbu neprenikla vôňa, ktorej bola plná miestnosť. Takže to Felixovi sťažím. Bude sem chodiť cez okno. Dvere budú zamknuté. Veď chce ochrániť Giannu, či nie? Ja áno. Giannu mám rada.

Usmiala sa, keď ma uvidela. Sedela v kresle a čítala nejakú knihu. Odložila ju na stolík a išla mi pomôcť s taškami, keď zistila, že sa vlastne podobám na vianočný stromček.

„Ahoj, Gianna. To máš nové oblečenie.“ Gianna vyvalila oči.

„Ahoj, Lucy. Ďakujem, ale načo potrebujem toľko oblečenia?“ spýtala sa ma.

„No, tvoje staré oblečenie je v sále, chceme tam prilákať Rumunov. A potrebuješ nové oblečenie,“ povedala som a nechápala, prečo sa jej to zdá veľa. Dvadsať tašiek preplnených oblečením je veľa? Chystala sa mi odpovedať, ale prerušila som ju.

„Jaj, skoro som zabudla! Počkaj minútku.“ Otočila som sa a vyskočila z okna. Dopadla som na cvičisko. Ešteže som nechala v mojej izbe otvorené okno. Skočila som do mojej izby, kde ostalo desať tašiek, ktoré som už neuniesla. Teda, niežeby boli príliš ťažké, to nie, len na mojich rukách nebolo miesto.

Za dve minúty som bola späť pri Gianne v izbe. Keď Gianna uvidela ďalšie tašky v mojich rukách, kyslo sa zasmiala.

„Dobre, odvolávam, čo som predtým povedala. Teraz sa pýtam? Načo potrebujem toľko oblečenia?“ opýtala sa.

„To je veľa? Myslím, že nechápem...“ Zamračila som sa.

„Ach, baviť sa s tebou a Jane o prehnanom množstve oblečenia proste nejde,“ povedala a zasmiala sa. Ja som sa zasmiala spolu s ňou. My s Jane sme fakt nákupné maniačky. Nevadí. Stále milujem nakupovanie. Zrazu zvážnela.

„Lucy?“ ozvala sa.

„Áno, Gianna?“ Vyzerala, že sa mi zdráha niečo povedať.

„Prečo Felix nechce, aby som bola upír?“ opýtala sa. Jej otázka ma zaskočila. Nebude sa Felix hnevať, keď jej to poviem? Rýchlo som skontrolovala budúcnosť. Nie nebude. Bude dokonca rád, že jej to nemusel povedať on. Ach, tí muži! Zbabelci.

„Felix prešiel premenou, keď mal tridsať rokov. Ty máš dvadsať šesť. On chce, aby ste boli rovnako starí,“ povedala som pomaly.

„Áno. To viem. Ale musí existovať aj iný dôvod!“ naliehala.

„No dobre. Pred desiatimi rokmi tu vraj boli nejaký Cullenovci, či kto. Sú vegetariáni, aspoň si tak hovoria. Živia sa zvieracou krvou. No a tvoj Felix sa stretol s Edwardom Cullenom. O niečom sa rozprávali a potom si Felix začal myslieť, že nemá dušu. To mu ten Edward zrejme nahovoril. Vieš, Felix ťa nechce pripraviť o dušu. Aspoň som to tak počula. Ja som tu ešte nebola, keď sa to stalo,“ povedala som.

„Ďakujem, Lucy. Môžem sa ťa ešte na niečo spýtať?“ Prikývla som.

„Prečo Felix zabil Stefanovi Katrinu?“ spýtala sa ma.

„Neviem. Mne tá vízia našepkala dôvod útoku, nie to, čo sa stalo predtým. Doteraz som nevedela ani to, že Felix zabil nejakú Katrinu. Spýtaj sa ho. Možno ti odpovie.“ A pokrčila som plecami.

Potom sme sa rozprávali o nepodstatných veciach. Po hodine, keď Gianna zívla, som si uvedomila, že je veľa hodín. Ospravedlnila som sa jej a popriala dobrú noc. Hneď odišla do kúpeľne. Keď som došla do mojej izby, začala som si vybaľovať môj nákup. Asi v polovici som si uvedomila, že každý, čo pôjde za Giannou, prejde dverami. Och, do kelu! Musím nájsť Felixa. Vybehla som z mojej izby a podľa čuchu som ho našla. Práve išiel po chodbe do svojej izby.

„Felix! Stoj!“ zakričala som na neho. Zastavil sa pozrel sa na mňa.

„Lucy. Čo sa deje?“ opýtal sa.

„Do vašej izby musíš chodiť cez okno. Vaše dvere sa nesmú otvárať, aby na chodbu neprenikla Gianina vôňa, rozumieš?“ Prikývol.

Otočila som sa a spokojne odbehla do mojej izby. Vybalila som si ostatné veci a ľahla si na posteľ. Začala som si čítať knihu. No za chvíľu som ju nevnímala. Rozmýšľala som a hľadela na strop.

Prológ - Zhrnutie VampireAlice

Autor: VampireAlice (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Lucy Volturi 1. kapitola: