Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Lovkyňa lovcov - Prológ

brm brm...xD


Lovkyňa lovcov - PrológToto ma náhodne napadlo, keď som rozmýšľala, čo by som mohla napísať. Poriadne tu zapracovala moja bujná fantázia. Príbeh hovorí o Arin z planéty Naiwum. Tam život beží úplne inak. Jediný pocit, na ktorom záleží, je pud sebazáchovy. Arin však cíti, že potrebuje niečo viac. Opustí Naiwum a osud ju zavedie na zvláštny svet menom Zem. Ako prilieta na Zem, narazí rovno do domu Cullenovcov. Musí sa rozhodnúť - bude zabíjať upírov (ktorých energiu potrebuje k prežitiu) a snažiť sa ovládnuť svet alebo sa naučí pochopiť lásku?

Potichu som letela lesom, snažiac sa vzbudzovať čo najmenšiu pozornosť. Oči Khai - čo boli slabučké tvory podobné nám, ktoré sme lovili kvôli ich životnej energii - ma v mojej rýchlosti nemohli zachytiť.

Zaregistrovala som nejaký pohyb vľavo okolo mňa a okamžite som vyletela vyššie, strategicky. Zdola sa na mňa vrhol nejaký iný Nai'wem, ktorý si zrejme nechcel nechať ujsť príležitosť uloviť niečo s vyššou životnou energiou. Nechcela som ho zabiť, ale musela som - inak by zabil on mňa. Rýchlo som siahla na jeho hruď a zabodla som mu do nej prsty s ostrými vysúvacími nechtami, z ktorých kvapkal jed. Zrejme bol ešte mladý a neskúsený - ani sa nebránil. Do minúty bolo po ňom. Nechtami som do seba vtiahla jeho energiu a vzdychla som si. Nechcela som vraždiť, ale v tomto svete bolo jedno jednoduché pravidlo - buď si lovec alebo sa staneš korisťou.

Už dávnejšie som rozmýšľala nad tým, že chcem svoj život zmeniť. Odkedy som sa pred 96 rokmi narodila a unikla pokusu mojej vlastnej matky zabiť ma, chápala som, že som vrah. Od prírody. Ale nechcela som ním byť. Niektorí Nai'wem, teda vlastne všetci, si lov užívali. Tých som mohla zabíjať. Ale bola som ešte veľmi mladá - s pár výnimkami by zabili oni mňa. A slabí Khai... Podľa mňa si smrť nezaslúžili. Veď sa mi ani nemohli brániť.

Jediným kľúčom v tomto svete bolo prežiť. Ale ja som počula aj o iných svetoch... A to, že tí, čo preskočili cez portály pri Horách večnosti, sa nikdy nevrátili. Už stokrát som tam stála, pripravená skočiť. Ale vždy som sa vrátila. Príliš som sa bála opustiť svet, ktorý som poznala a uniknúť niekam do neznáma. Nado mnou sa ozvalo silné vrčanie. Zdvihla som hlavu.

Bol to Rhey, asi 5000 ročný Nai'wem, najmocnejší Nai'wem v okolí. Rýchlo som sa ukryla. Proti nemu by som nemala šancu. Zabil by ma prv, než by som sa stihla čo i len pohnúť. Zbadala som jeho korisť. Bol to Khai, ktorého som pôvodne plánovala uloviť ja. Niežeby som teraz chcela oňho bojovať. Mala som rozum, nie ako ten Nai'wem, ktorý na mňa zaútočil. Čo nevidel, že špičky krídel som už mala takmer čierne, teda že mám skoro 100 rokov a že som takmer dospelá, čiže proti mne nemá šancu? Hlúpy bielokrídly somár.

Pred Rheyom som cúvala stále ďalej, až kým som sa nedostala dosť ďaleko od neho. Uf. Takýto život sa predsa nedá vydržať. Zadívala som sa na 5 mesiacov, ktoré obiehali okolo našej planéty. Ktohovie, ako to je na iných svetoch? Majú tam tiež také Slnko ako my? Ako sa tam žije?

Kedysi som počula nejaké fámy o niečom, čo tam cítia. Pocity. Samozrejme, niektoré z nich som poznala aj ja. Strach, bolesť, utrpenie. Ale niektoré mi nič nehovorili. Láska? Priateľstvo? To čo je? Ale bol tam jeden pocit, ktorý zrejme nikto iný na tomto svete okrem mňa nepoznal. Osamelosť.

Zlietla som na zem a ďalej som len potichu kráčala. Na zemi som zbadala ležať nejakého polomŕtveho Khai. Tieto bytosti nemali krídla, špicaté zuby ani jedovaté nechty ako my. Ale slabého Nai'wem mohol zabiť aj Khai. Tiež mali jed a ak sa nechal šíriť pár hodín, teoreticky by mohol byť aj smrteľný.

Khai zastonal. Pristúpila som k nemu a videla som v jeho červených očiach odrážať sa svoje - s úzkymi mačacími zrenicami a jedovato zelenej farby. Nemusí dlho trpieť. Zaborila som mu nechty do hrude a bolo po ňom. Energie v sebe síce nemal veľa, ale aspoň niečo.

Normálne by som musela uloviť minimálne 5 Khaiov, aby som sa nasýtila, ale dnes som vysala aj Nai'wema. To mi stačilo.

Obzerala som sa okolo seba. Nebolo tu pekne. Nevidela som nič iné, iba smrť. V tej chvíli som sa rozhodla. Ja nie som vrah. Idem k Horám večnosti, či už pri prechode portálom zomriem, alebo nie.

 

Zhrnutie 1.kapitola

______________________________________________________________________________________________________

Prosila by som každého, kto si to prečíta, aby zanechal aspoň nejaký komentár, hoci len smajlíka. :)



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Lovkyňa lovcov - Prológ:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!