Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Lovkyňa lovcov - 2. kapitola

14.10.2010 (08:15) • Rennesme • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 903×

Pomaly som došla k Edwardovi, ešte stále som si nebola istá, či mi nechcú ublížiť. Edward pokrútil hlavou, ale ja som už dávno prestala byť dôverčivá. Pri Naiwumských podmienkach sa to ani nedalo.

Mňa síce neprekvapilo, aké sú tieto bytosti podobné ako Khai oproti mne malé, ich to však zaskočilo. Pozerali na mňa zdola s veľmi zvláštnym výrazom.

Edward ma viedol k napoly zdemolovanému domu. Vošla som dnu (pri vstupe som sa musela prikrčiť) a vlastne po prvý raz, odkedy som skočila do portálu, som sa nadýchla. Hneď mi do nosa udrela lákavá vôňa týchto tvorov a spustila môj inštinkt zabiť ich. Edward na mňa varovne zavrčal. Upokojila som sa. Prišla som sem predsa preto, že nechcem byť vrah, omieľala som si v mysli stále dookola. Edward na mňa pozrel s ukľudňujúcim výrazom, no niečo na tom ako sa tváril, ma zaujalo. Aha! O takomto výraze som počula. To bol úsmev. Ja som ani netušila ako ho mám na svojej tvári vyčariť. Edward sa zatváril, akože je mu to ľúto. Ďalší pocit, o ktorom väčšina Nai'wemov len počula. A jeden z mála pocitov tejto planéty, ktorý som poznala ja.

Vošli sme do veľkej, priestrannej miestnosti. Ostatní si posadali na nejaké predmety, očividne určené pre tento účel. Stoličky, kreslá, gauč. Naozaj ma prekvapilo, že takéto veci skutočne existujú. Aj keď by ma nemalo... vždy som cítila, že príbehy o cudzích planétach boli pravdivé.

Viac ma však prekvapilo, že sa tieto tvory správali absolútne pokojne. Nevyzeralo, že by chceli bojovať, iba sa o mňa jednoducho zaujímali. A tiež som bola mimo z toho ako kľudne sedeli. Ja keď som si už doma sadla, vždy len na pár minút. Celý čas som bojovala o prežitie. Na oddych nebol čas.

Edward sa postavil, podišiel ku mne a niečo ostatným vykladal. Snažila som sa zachytiť jednotlivé slová. Koniec koncov, ak tu chcem žiť, musím sa naučiť tunajší jazyk.

Zdvihol ruku a ja som bola okamžite na nohách a syčala som. Bol to reflex, keby niečo také urobil Nai'wem, bolo by jasné, že ma chce zabiť. Šokovane na mňa pozrel, potom však zrejme pochopil.

„Prepáč. Nemyslieť tak,“ ospravedlnil sa. Potom sa usmial a zopakoval mi to v ich jazyku. Aj ja som sa pokúsila o úsmev. Podľa toho ako sa zatváril, veľmi mi to nevyšlo. Potichu som si popod nos šomrala tie slová, v snahe zachytiť správne intonáciu a prízvuk. Povzbudivo sa usmial a naznačil mi, aby som si sadla. Trochu som sa upokojila a klesla som na zem, aj keď krídla som si pre istotu nechala roztvorené. Keby som bola dôverčivá, už by som nežila. Preventívne opatrenie.

Edward mi po jednom predstavil každého člena rodiny. Boli v pároch, aj keď som netušila prečo. Žeby to bolo preto, aby sa v prípade útoku mohli lepšie brániť? Nemyslela som si to. V každej dvojici bol jeden muž a jedna žena. Carlisle a Esme, Alice a Jasper, Rosalie a Emmett, Jacob a Renesmee (čo bolo vlastne ešte iba malé dievča) a Edward s Bellou.

„A teraz," usmial sa Edward, „my naučiť ťa našu reč, pocity a zvyklosti.“

V tom čase na Naiwume
Pohľad Naira

Zúrivo a zúfalo som prečesával tmavý, neprívetivý les. Pred nos mi skočil nejaký Khai, taký hlúpy, že sa mi pri mojej nálade plietol do cesty. Ani som sa nad tým nepozastavil, hneď som ho zabil. Vzlietol som, snažiac sa vyhnúť podobným zdržaniam a sledoval som pre mňa veľmi dôležitý pach. Arin. Jediná Nai'wem, ktorá verila starým legendám o citoch.

Viem, že ona z tých ostatných citov, čo vraj cítia na iných svetoch, poznala len osamelosť. Priateľstvo, či láska jej nič nehovorili. Ale mne áno - aspoň jedno z nich.

Myslela si o mne, že som vrah. To nebola pravda. Teda, jasné, zabíjal som s väčšou pohodou než ona, ale to bola len maska. Tiež sa mi vraždy protivili. Snažil som sa vždy pred lovom zistiť, ktorý Khai alebo Nai'wem urobil nejaký brutálny alebo nechutný čin. A ak sa dalo, ulovil som si jeho. To mi pripadalo fér. Môj život za život netvora a obludy. Pričom som bol vlastne taký istý... sám.

Nechcem som taký byť vlastne hlavne kvôli nej. Ona síce lásku nepoznala, ale ja áno. Miloval som ju. Miloval som ju od chvíle ako som ju po prvý raz zazrel. Ale nikdy som sa jej neodvážil to povedať. Nerozumela takým citom, bála by sa ma. A teraz zmizla. Zmizla preč a ja netuším, kde je. Spätne som sledoval jej posledné kroky. Tak ešte raz.

Išla na lov. To bolo jasné. Mŕtvi Nai'wem a Khai, ktorých som našiel dokazoval, že si aj zalovila. Potom letela hore, nad les... zrejme rozmýšľala. Urobila pár kruhov okolo Hôr večnosti... a potom sa jej stopa strácala.

Nechápal som to. Hádam len nevletela do portálu? Čo sa zbláznila? Nie, nie, nie. Nemohla tam ísť, veď...

Uvedomil som si, že vlastne mohla. Vždy po tom túžila a nebyť jej dosť veľkého strachu, už by dávno bola na nejakej inej planéte.

Čo mám robiť? Ísť za ňou?

Vtom sa za Nairom objavil tmavý tieň. Niečo ho posotilo a on padal rovno do fialovo žiariaceho portálu.

1. kapitola Zhrnutie 3. kapitola

Autor: Rennesme (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Lovkyňa lovcov - 2. kapitola: