Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Love me death - 5. kapitola

06.11.2013 (09:45) • BellaDemetri • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1366×

Anna:

Už mesiac sme sa s Demetrim robili, že sa nepoznáme a ignorovali sa. Snažila som sa nevšímať si ostatných gardistov, ako na nás udivene pozerajú, keď sme bez jediného hlásku alebo nejakého náznaku prešli okolo seba, keď sme sa uvideli na chodbe. Akoby by ani jeden neexistoval. A všade, kde som ho stretla, bol s Jane. Jane sem, Jane tam. Na mňa sa ani nepozrel. A nevadilo mi to.

Jediná normálna osoba, ktorá mi tu brala normálne a ktorá ma mala rada, je preč. Mám to ale šťastie, že?

Posadila som sa. Jane je preňho dôležitejšia, to mi bolo jasné už od začiatku. A aj to tak bude. Všetko, čo sa na tomto hrade deje, je zlé. Chaos. Radšej by som vtedy zomrela, ako by som mala byť tu. Ako by som mala byť tu s nimi. S Volturiovcami. Prečo sa k nim Demetri pridal? Nebola to len Chelsea, a s Jane vtedy nebol. Tak prečo? Čo sa stalo také hrozné, že ho donútilo pridať sa k nim?

Postavila som sa a vyšla z izby. Mierila som do telocvične a uvidela tam Demetriho. Stál pri dverách a Jane na konci miestnosti bojovala s nejakým novým. V ďalšom rohu stál Felix a uprene, nenávistne ju sledoval. Čože? Nikdo si to nevšimol. Ani Demetri, ktorý sledoval Jane. Čo jej chce spraviť? Kmitol pohľadom ku mne, keď si uvedomil, že ho sledujem a ja som stočila pohľad na Demetriho. Čo chce, do pekla, Felix od Jane. Podišla som asi na tri metre od Demetriho a oprela sa o stenu. Teraz ma niekedy zahliadol a mračil sa na mňa. Už chcel ísť na odchod, ale postavila som sa pri neho a tým upútala jeho pozornosť.

„Čo je?" zasyčal ku mne nahnevane.

Pozrela som sa smerom k Jane a Felixovi. Urobil to isté a zmätene pozeral na Felixa. Asi mu behalo mysľou to isté, čo mne.

„Dávaj na ňu pozor," prekvapene sa na mňa pozrel, „keď je s ním," dodala som s pohľadom upretým na Felixa a vyšla z telocvične, pričom som ho tam nechala zmätene stáť.

Predsa, je môj brat a ja ju len tak nenávidieť nemôžem. Ale kde je Alec? V hrade nie je. A prečo ma to zaujíma? Asi pôjdem na lov. Takže len tak von. Vošla som do izby, vyskočila von z okna a rozbehla sa.

Bola som asi v polovici cesty, keď som ucítila zvuk, ako keď sa zrazia dva kamene. Čože? No už len toto by tu chýbalo. Vošla som na zmienené miesto a mne sa naskytol pohľad na Aleca a asi piatich Rumunov. A do riti. Jeden držal Aleca pod krkom, dvaja ďalší ho držali za ruky a poslední dvaja vyzerali byť sústredení. Alecovi už začal pomaly praskať krk a ozval sa zvuk, ako keď sa niečo prethrne a keby tam nevletím, asi by mal svoje najlepšie časy za sebou.

Najprv som skočila na toho, čo ho držal pod krkom a odkopla tých dvoch, čo mali asi nejaké dary. Niečo, alebo skôr niekto na mňa skočil a ja som skončila na zemi. Do tváre mi vrčal nejaký Rumun. Odkopla som ho do výšky, postavila sa a keď dopadol na zem, použila svoj dar. Zozadu aj spredu na mňa niečo zaútočilo a ja som s tým prvým hodila o zem a zapálila ho. Druhý chcel ujsť, ale podkopla som mu nohy a než stačil chytiť rovnováhu, skončil, ako tí pred ním. A máme to vybavené. Za mnou som počula trhavý zvuk. No do...

Pomaly, zdráhavo som sa otočila. Do riti, ten sa o seba nevie postarať? Skočila som na tých dvoch a hodila ich o strom. Zosunuli sa na zem a tiež som ich zapálila. Alec sa zatiaľ za mnou dal dokopy. Otočila som sa naňho s nevraživým pohľadom.

„Ty?!"

Tu sa teda pekne učia ďakovať. Možno by to až taká strata nebola...

„Mám meno," povedala som mu pobavene.

„Vážne? Ja ho napríklad neviem," opáčil sa proti mne.

„Anna. Pre upíra to nie je až také také ťažké vysloviť, či?" odfrkla som si posmešne

„Demetriho sestra, že?" povzdychol si.

„Už nie," zakrútila som hlavou. Keď chcel Jane, tak Jane.

„Ale ja ťa vážne nepoznám."

Pche.

„Annabella."

„Bella, som Alec."

Jane:

„Na chvíľu odídem, áno? A... dávaj na seba pozor," znepokojene ku mne pozrel Demetri, rýchlo ma pobozkal a zmizol. Čo to...

Chvíľu som tam čakala. Po pár minutách som započula kroky, ale neboli Demetriho. Kto to... Vo dverách sa zjavil Felix a s nenávistným pohľadom šiel ku mne a oči sa mu zlovestne leskli. Bože, ochráň ma.

„Ahoj. Počul som, že si s Demetrim," nenávistne si ma premeriaval pohľadom a ja som sa postavila. „Neznášam ťa, ty mrcha. Viac ako celý svet. Keď si so mnou a nie je tu nablízku tvoj priateľ alebo brat, si dávaj veľký pozor. To ti garantujem."

Vrčal tam na mňa a ja som od strachu zabudla aj na svoj dar. Nasucho som prehltla a vydesene naňho zízala.

Čo do pekla, odo mňa chce? Nech príde Demetri, prosím, nech príde hocikto, prosím... Nech sa nič nestane, nech odíde, prosím, prosím...

„Pekne si to zapamätaj. Našťastie pre teba je neďaleko," úľavne som si vydýchla, „ale nemôže to tak byť navždy. Ja si počkám."

Od zdesenia som prestala vnímať a on toho využil. Prišiel až ku mne, chytil ma pod krk a hodil o stenu oproti. Bolestne som do nej narazila, s kňučaním som sa zosunula po nej dole na zem

Ešte ma chvíľu sledoval, potom svoje "gesto" zopakoval. Otočil sa a vyšiel von z izby. A ja som tam sedela, lapajúc po dychu. Čo sa práve stalo? Toto mi nikdy nikdo neurobil. Nikdy. Čo od neho teraz v nasledujúcich dňoch budem čakať?

Bože, pômož mi, dostaň ma z toho, prosím. Postavila som sa, ale kolená sa mi podlomili a ja som znovu dopadla na zem. Nech ma hocikto z tohto dostane, prosím. Niekto, hocikto. Je mi jedno, kto. Nechcem ho už nikdy vidieť. Vzlykla som a prešla k posteli, na ktorú som sa zosunula. Do izby sa nahrnul a šokovane si ma obzeral. No, asi som vyzerala ako troska.

„Čo sa tu práve teraz stalo?" Prešiel ku mne, posadil sa a objal ma. Začal ma hladkať po vlasoch a tíšiť ako malé dieťa.

Ja som sa pomaly upokojovala. Je tu pre mňa. Nedovolí Felixovi sa ku mne dostať. Ale keď tu nebude... Znova som sa rozplakala, aj keď bez sĺz.

Nič sa nestalo. Ale stane sa. Keď tu nebudeš, keď tu nebude Alec, keď tu nebude nikto, kto by mi pomohol... 

Autor: BellaDemetri (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Love me death - 5. kapitola: