Súd, nečakaná návšteva a Jane...
21.07.2013 (16:00) • BellaDemetri • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1349×
Demetri:
„Takže?" spýtala sa ma Ann.
„Bola neďaleko Volterry. Mysleli sme si, že Vladimir a Stefan sú poslední Rumuni," zarazene som skonštatoval, čo bola aj pravda.
Ako si, doriti, získali spojencov?
„Ale nie sú," potvrdila môj fakt. „Kde je teraz?"
„V cele dole," povzdychol som si. Ešte to by tu chýbalo. Problémy s Rumunmi.
„Kedy bude súd?" posadila sa na stolík a zaujato ma sledovala.
„Ešte sa nevie. Ale mali by nás zavolať. Asi Renata."
Spomeň čerta a je tu. Vo dverách sa zjavila Renata. „Aro vás volá. Nebude vás tam veľa."
„Dobre. Budeme tam," ozvala sa Ann a Renata zmizla.
Postavila sa, prešla vzdialenosť ku dverám. Otvorila ich a vyšla na chodbu. „No poď."
Došli sme do sálu a a postavili sa na svoje miesta pri vedľa Jane a Aleca.
„Takže... Drahá Katherine... Mohla by si vysvetliť dôvod... Pridania sa k nim?" začal Aro s úsmevom. Aha. Takže Katherine.
Teatrálne si odfrkla. „Ony by mali právoplatne vládnuť. Vy ste im iba to miesto surovo ukradli a zobrali nám všetky práva!"
Tak toto prehnala. Anna zavrčala a ja som jej zabránil v skoku na ňu. Santiago Katherine stisol ešte pevnejšie.
„Nič sme vám a ani im nezobrali. Vieš, ako by to dopadlo, keby len v tento deň o nás ľudská rasa vedela?"
„Nevedela. Oni by to zastavili. Postarali by sa o to. A nie tu sedeli, zatiaľ čo im nejaká blbá garda chráni zadky!" odpľula si.
„Jane?"
Za päť sekúnd už bola v ťahu a v kŕčoch sa váľala na zemi, zatiaľ čo sálom sa rozoznieval jej rev a krik.
Aro kývol na Jane a jej dar prestal pôsobiť.
„Ako som zistil, vás a vašich spojencov nie je veľa. Čo by sa stalo.. kebyže vás zničime?"
„Nezničíte nás," posmešne sa uškrnula, „máme dary, o akých vy nemáte ani poňatia. Vyhráme. Vždycky vyhráme. Stačí zničiť len jedinú upírku tu na hrade a nemáte šancu, že?"
Arovi úsmev zmizol z tváre. „Jane, Annabella, skončite to s ňou."
Najprv Jane, samozrejme. Keby to používala na mŕtvu na čo by to bolo? Po asi desiatich minútach začala používať svoj dar Ann.
„Svine! Všetkých vás zabijú!" začala na ňu jačať Katherine na celý sál a teraz som mal chuť skočit jej po krku ja.
Anna ma chytila za rameno a zatiahla späť. „Trpezlivosť," sykla ku mne potichu, aby som to počul iba ja.
Aro na mňa kývol a s Annou v pätách som odišiel zo sálu.
„Tebe to nevadilo?" spýtal som sa jej po ceste.
Len pohodila ramenami a pokračovala v ceste. „Ani nie."
„Kde teraz?" spýtal som sa jej nazaujate.
„No... Ja idem na lov."
Anna:
Do čerta, to mi tu nikdo nikdy nedá pokoj? Niekedy mám pocit, že raz tu okrem Demetriho každého do jedného roztrhám a spálim.
„Počkaj, idem s tebou!" zakričal na mňa ešte Demetri.
Stopovať vie, načo je mu potom dar? Nech si ma nájde. Pokračovala som v ceste von z hradu. Prší, no úžasné. Kašlať na to. Chrípku nedostanem.
No... Teraz tu niekto asi ťažko bude.
Kyslo som sa zatvárila, keď som pocítila lákavú vôňu. Otočila som sa a išla za zdrojom pachu. Vyskočila som a schovala sa v bohatej korune stromu. Bolo tam asi šesťnásťročné dievča, ktoré sa triaslo od strachu a zimya išlo cez mokrú trávu.
Chystala som sa na ňu skočiť, keď niečo do mňa narazila, ozvala sa rana ako z dela a dopadla som aj s tým "niečím" na chladnú, mokrú zem.
Odkopla som to od seba a s vrčaním sa zdvihla. A niekto urobil to isté. A do riti. Nie, to nie je on. Nemôže. Nie, nie, nie!
Šokovane som hľadela na Chrisa. Čo do pekla tu robí on?!
„Ty!" zavrčala som naňho.
„Ty!" oplatil mi podobným tónom.
Rozbehli sme sa oproti sebe, ozvala sa rana ako keď sa zrazia dva šutre a ja som letela pekne späť do kríčkov, zatiaľ čo on si to ládoval do koruny stromu.
Vymotala som sa stadiaľ z listím vo vlasoch a znovu po ňom skočila. Ten egocentrický, bezcitný hajzel!
Zmätene po mne pozeral. „Čo tak to vyriešiť..."
„Drž hubu! Ja ťa zabijem!" zvrieskla som naňho ako šialená a mlátila doňho všetkými spôsobmi, čo som poznala a nadávala naňho nadávkami zo všetkých krajín, čo som poznala. „Neznášam ťa!"
A takto to bolo a bolo by to tak aj o sto rokov, keby mi nechytil ruky a nehodil so mnou o najbližší nepolámaný strom. Chránime prírodu.
„Počul som, že si našla bračeka..." ak ma chce nasrať, práve sa mu to podarilo.
„Demetri, že?"
Hodila som s ním o zem.
„Nikdy," chytila som ho pod krk, „to," prirazila o strom, „meno," škrtila som ho, „už nevyslovuj."
„Vidno, že ti tam vymili mozok," uznal posmešne a ja som ho skopla k zemi.
Kľačal tam a ja som mu otvorila ústa a obidve strany od seba odtrhávala. A nakoniec skončil bez hlavy a ostatné kúsky som spálila.
Aké jednoduché, že?
„Čo to.." Do čerta s ním.
„Áno?" otočila som sa z tázavým pohľadom.
„Ja len že... Ale nič," mykol plecom. „Mala by si sa vrátiť do hradu."
Vyzeral vážne nervózne.
„Vážne, Demetri, čo sa stalo?"
„Proste poď," v preklade; sklapni, teraz nie a daj mi pokoj, lebo zabudnem, že si moja sestra. Milé.
Tak som išla s ním. Na chodbe sme narazili na Jane.
„Jane," pozdravil ju Demetri a ja som naňho zazerala ako na puk. To vážne?
Niekto sa nám tu zamiloval. Mala som chuť sa zasmiať. Vážne? On a Jane? Naozaj? No... Tolerovať mu to asi nebudem. Chudák. A spadol do toho. Potichu som sa uchechtla a Demetri po mne strelil pohľadom. To, ako sa na ňu pozerá, ja dobre poznám. Nech si nemyslí, že nie. Pobavene som sa naňho pozrela a on sa zamračil.
A Jane... kývla. „Demetri."
On sa ošila pokračovali sme v chôdzi. Keď sme boli mimo tých idiotov, zatiahla som ho do najbližšej izby a rozosmiala sa. „Vážne?"
Nevraživo ma sledoval.
Upokojila som sa a a pobavene ho sledovala. „Naozaj?"
Vyzeral byť v rozpakoch.
„Ja... Neviem. Nie je zlá, a... Dočerta," uvedomil si.
„Miluješ ju," potvrdila som a sledovala jeho zhrozený pohľad.
Brat za všetky prachy.
« Předchozí díl Následující díl »
Autor: BellaDemetri (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Love me death - 3. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!