Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Let číslo dvanásť - 30. kapitola: Carlisle

16.09.2012 (15:30) • Bubulienka • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 2126×

30. kapitola

Rozopol ho a ja som prehltla. Ruky mi držal svojou vlastnou dlaňou a bolo to úplne pevné. Vôbec som ich nemohla vytiahnuť a presnejšie – nechcela som to. A to ma desilo, ba aj šokovalo. Nerozumela som sama sebe. Čo vlastne chcem? Aká je bariéra medzi rozumom a srdcom? Prečo chcem práve jeho? Prečo sa rútim do vlastnej záhuby a k tomu dobrovoľne? Keby som vedela odpovede na tieto otázky... Ale ja ich neviem. Som hlúpa hus!

Môže sa rozumný človek zrazu nechať riadiť túžbou? No, asi môže. Ja som toho dôkazom.

Keď mi ústami prechádzal po tvári a druhou rukou sa dotýkal odhalenej časti môjho hrudníka, ktorú si – mimochodom – odhalil sám a ja som nemala možnosť protestovať, tušila som, že tie pocity sú viac než úžasné.

Nasilu mi otváral ústa a ja som nemala šancu. Jeho studený dych ma ovieval a mozog prestával pracovať. Úplne ma opustili zmysly. A jeho studené ruky na mojej hrudi spôsobovali rýchlejšie prekrvovanie srdca – búšilo úplne rytmicky s jeho rukami.

Teraz mi opatrne pustil moje ruky a zapozeral sa na moju tvár, či nebudem robiť problémy. Nerobila som. Zostala som ležať a on sa znova vrhol na moje ústa. Nekontrolovateľne som vzdychla a jeho to povzbudilo. Chytil ma pevnejšie za pás a jemne ma pozdvihol. Doslova ma nútil, aby som to chcela...

A ja, obrovská hlupaňa, nechala som sa v tom momente zlomiť. Objala som ho rukami a dotýkala sa ho. Bozky som mu začala opätovať a naberali na intenzite. Viac som sa k nemu pritlačila... A on mi to ochotne vrátil.

„Nerád ruším, ale prepadli nás! Lucinde podrezali krk!“ ozvalo sa od dverí a skoro by som to prepočula, keby ma Edward neprestal bozkávať.

Vrátila som sa späť do reality a všimla som si, že nemám tričko. Edward sa na mňa pozrel, rýchlo ma pobozkal na ústa a podal mi tričko. Automaticky som si ho vzala a všimla som si Felixov neprítomný výraz. Vyzeral, akoby si vôbec nevšimol, čo sa tu vlastne dialo.

Edward sa postavil, zapol si košeľu a vybral sa s Felixom von. Zostala som sedieť a nevedela som, čo mám riešiť skôr. Mám myslieť na to, že som s ním skoro... Na to, že nás niekto prišiel prepadnúť... Alebo na to, že ho stále chcem.

Zrazu som začula krik a obrovský rachot. Postavila som sa, rýchlo sa rozbehla k dverám. Otvorila som ich a ako blesk vystrelila von. Ocitla som sa na našej chodbe, no snažila som sa vypočuť si zvuky, ktoré išli z druhej strany paluby, a tak som tam utekala. Prešla som cez niekoľko chodieb, až som sa dostala k tej obrovskej palube.

Všimla som si Edwarda, ktorý stál oproti a neúnosne vrčal. Felix stál vedľa neho a skenoval súpera pred sebou.

Ledva som dýchala, bola som strašne nervózna a bála som sa toho, kto zabil Lucindu. Chvíľu som zabudla na moju situáciu s Edwardom a pozerala som sa na scénku, ktorá sa odohrávala na palube tejto čudesnej a luxusnej lode. Podišla som bližšie a vtedy som si všimla osobu, ktorá stála predo mnou.

Blonďavé vlnité vlasy jej viali smerom k vetru, mala svoje obľúbené úzke rifle, a ruky zopäté v obrannej pozícii. Lily...

„Panebože,“ vzdychla som a ona stuhla.

„Bella? Bella! Bella? Bella!“ vrieskala a otočila sa ku mne. Za ňou sa Edward napriahol do útočnej pozície.

„Lily, pozor!“ skríkla som a pribehla k nej. Otočila sa a rýchlo Edwarda zložila na zem. Bleskovo sa postavil a odkráčal na opačnú stranu paluby k Felixovi. Ten horlivo premýšľal, asi dával Edwardovi nejaké pokyny. No bolo mi to ukradnuté. Lily je tu!

„Bella, ako dlho... Mysleli sme, že si mŕtva. Ja... Neviem... Ach, Bože!“ bedákala a vrhla sa na mňa. Tuho ma objala a ja som sa k nej pritlačila, tak ako som mohla. Jej vôňa mi pripomínala domov... Našu kuchyňu, moju izbu, obývačku, jej objatie mi dodalo silu a vitálne povzbudilo. Rozplakala som sa a držala sa jej ako kliešť.

„Ja... Ja som... Ja...“ koktala som. A je to tu. Čo jej len poviem? Čo mi na to odpovie? Čo urobí? Ako sa jej mám pozrieť do očí? Rozplakala som sa ešte viac a cez prúd sĺz som si všimla Edwardov priamy pohľad. Tváril sa upäto a oči sa mu mierne leskli. Aj on mal žiaľ v očiach, ale vôbec nebol silný. Mal pravdu, viaže nás len jeho pracovné puto.

„Si celá?“ pýtala sa ma Lily a vytrhla ma z premýšľania. Začala si ma celú obzerať, od vlasov, až po moje boky. Tielko som mala mierne vyhrnuté, takže mi bolo vidno bledú pokožku. Lily mi to upravila a káravým pohľadom naznačila, že prechladnem. Pousmiala som sa a pohladila ju po tvári.

„Ako si sa sem dostala? Kde je Tom?“ bola som zvedavá. Začala som sa otáčať okolo vlastnej osi, ale nikde som ho nevidela. Zamračila som sa.

„Potom ti odpoviem na otázky, bude na to dosť času. Teraz sa odtiaľto musíme dostať,“ zašepkala. Prikývla som a postavili sme sa vedľa seba. Akurát ja som stála oproti Edwardovi a ona mala tú česť s Felixom.

Obaja mlčali, asi nemali slov.

„Tak! Ty,“ povedala Lily pevne a ukázala na Edwarda, „teba si podám ako prvého!“ Skákala som pohľadom od nej k Edwardovi.

„Vieš, že ťa bez mihnutia oka zabijem,“ zamrmlal Edward.

„Skôr, než ti vypichnem oči? To sotva.“

„Odtrhnem ti hlavu!“ ziapal a približoval sa. Postavila som sa pred Lily a zapozerala sa mu do očí. Tvrdo sa mi do nich díval a dával mi najavo svoje pocity.

„Bella, neboj sa o mňa, ja to vyriešim,“ zašepkala Lily.

„No tak, Bella, povedz svojej Lily pravdu. Povedz jej, že už dávno si na ňu zanevrela a že ma miluješ. Povedz jej, čo všetko sme spolu zažili na ostrove,“ vyslovil a každé slovo bodalo. Stočila som pohľad na Lily a jej šokovaný výraz ma bodal ešte viac. Felix behal pohľadom kade-tade, no ja som si držala primeraný výraz.

„Veľmi dobre vieš, že sa nič nestalo. Medzi nami nikdy nič nebolo a nič nebude,“ prehlásila som pevne. Lily si vydýchla a znova nabrala tvrdé črty a postoj k Edwardovi. Ten si z nervozity pošúchal ruku, ale inak bol dobrý herec, stále si držal ten istý výraz.

Lily ma jemne odstrčila. „Bellu by si oklamať nemohol. Žila so mnou, vychovávala som ju, poznám ju viac než ona sama. A ty si obyčajný otrok, niktoš, ktorý plní Arove príkazy!“ Edward stál a ani sa nepohol. Ona ho dokázala zraniť.

Nemohla som tomu uveriť, nikdy by nedal najavo slabosť.

„Počujem jeho myšlienky...“ zašepkal a rukou si prehrabol vlasy.

„Ja viem, prišiel so mnou. Musela som ho požiadať o pomoc! Netvár sa tak! Veľmi dobre vieš, že mamu miloval,“ sykla Lily. Čože? Aro je tu? Ten Aro? Dúfam, že to nemyslia vážne!

„Kto je tu?“ zašepkala som.

„Carlisle,“ vysvetlila mi.

Zhíkla som. Lily sa na mňa zadívala a nadvihla obočie. Chytila ma okolo pása.

„Vieš, kto to je?“ opýtala sa ma.

„Edwardov biologický otec,“ odpovedala som automaticky. Vtedy som si uvedomila, že som to prezradila. Asi to vedeli len Volturiovci, teda, okrem Edwarda. Lily stuhla a Edwardov pohľad sa upäl zas na mňa.

„To nie je... To nie... Bells, zlatko, ako si na to prišla,“ zamrmlala Lily a chytila ma za plecia. Zadívala sa na mňa, no ja som skenovala Felixa. Ten sa ošíval.

„Dozvedela som sa to. Bol to jeho otec, ale Edward odmalička navštevovali Volturiovci, a tak sa k nim pridal,“ tipla som si. Neviem, či je to pravda, Felix totiž povedal, že Edward Carlislea opustil. Edward mi zas povedal, že vyrastal vo Volterre.

„Nie je to pravda,“ ozval sa spoza nás medový hlas. Otočila som sa a uvidela ho. Lily sa nehýbala, Edward sa nehýbal a Felix už vôbec nie.

Carlisle bol úžasný, vyzeral ako zladený do zlata. Mladý pekný - upír.

„Edward sa s nimi stretol, keď bol malý, a to iba raz. Niekto naňho použil svoj dar, ako to vysvetliť, počaril mu, a tak sa z Edwarda stalo toto. Otrok, ktorý neverí ničomu a nikomu, iba Arovi. Slepec bez duše, bez lásky. Nemohol som si s ním poradiť, proti daru nemám žiadnu moc. Ja nemám žiaden. Zostal som sám, bez syna, bez ženy, ktorú som miloval, teda tvojej adoptívnej mamy,“ vysvetlil a všetci sme ho šokovane poslúchali. Podišiel ku mne a podal mi ruku.

„Carlisle Cullen, k vašim službám,“ usmial sa. Ruku som mu podala, ale sánka zostala otvorená.

„Nie som očarený!“ zakričal Edward, ale z Carlislea nespúšťal oči.

„Ale si, ty si to nepriznáš, ale je to tak... Bol si využitý darom.“ Carlisle si nedával servítky pred ústa, ale o to viac by som sa Edwarda bála. Na Carlisleovom mieste určite.

„Čo tu chceš? Prišiel si ma deptať svojimi spomienkami?“ odvrával.

„Nie, prišiel som skončiť s tým, čo robíš. Ak to neprelomíš ty, prelomí to niekto iný. Nemohol som uveriť vlastným ušiam, keď mi Lily oznámila, že si uniesol Bellu. Mysleli sme si o vás, že ste mŕtvy! Preboha, prečo to všetko komplikuješ? Vzopri sa tomu, si moja krv!“ Nikto sa ani nepohol, nikto ani nedýchal. Iba Carlisle sa približoval k Edwardovi, ktorý si nebezpečne meral otcove pohyby.

„Nedotýkaj sa ma,“ zavrčal.

„No tak, Edward.“ Carlisle ho neposlúchol a podišiel až tesne k nemu. To už Edward vrčal, a tak ho Carlisle z ničoho nič objal. Pozrela som sa na Lily a chytila ju za ruku. Oprela sa o mňa.

Obe sme sa báli a obe sme nevedeli, čo sa bude diať. Ako to len chce Carlisle zlomiť? Už naozaj netuším.

„Má niekoho, kto vie tento dar, ako to povedať, odčariť,“ zašepkala mi Lily, zatiaľ čo Carlisle stále objímal Edwarda. Keby som to odfotila, nikto by mi neveril.

„Aha,“ zašepkala som jej naspäť. Objala ma pevnejšie a usmiala sa.

„Ty sa tým netráp, pôjdeme domov a už ho nikdy v živote neuvidíš.“ Prehltla som.

„Čo bude s Felixom a Edwardom?“

„Sľúbila som Carlisleovi, že mu Edwarda nechám, on sa ho pokúsi dať dokopy, ale to už nie je naša vec. Carlisle by mal byť rád, že som ho hneď nezabila. A Felix... Postará sa oňho Tom, tak ako to urobil s recepčnou,“ zašepkala. Stuhla som.

„Ale Felix bol ku mne milý,“ jemne som namietla.

„Vážne? Nová metla dobre zametá,“ zamrmlala a usmiala sa. „Už nám nebudú strpčovať život,“ dodala trpko, presne tak, ako to myslela. Vtedy som si spomenula, že ma uniesli... A prikývla som.

Carlisle vzal Edwarda niekam do podpalubia, aby sa mohli porozprávať a Edward ako krotký baránok išiel. Asi mu došlo, že sa z neho stalo zviera. Felix zostal stáť a zadíval sa ponad zábradlie na more. Lily ma objala a zasa sa rozplakala. Jediný, kto tu chýbal bol Tom.

„Kde je Tom? Lily, nie je tu!“ panikárila som.

„Odpratával Lucindu...“

„Aha.“ Zrazu som videla Lily a Toma z inej stránky. Je pravda, že z úpírskej, a teda tej krutej strany, na to právo má, ale z tej ľudskej nie. Neviem, čo si mám o tom myslieť, ale viem jednu vec... chcem sa vrátiť domov. Chcem premýšľať tam.

„Netušila som, že si sa dozvedela toľko informácií, no budeme mať na to čas doma. Už ťa nikam nepustím!“ zašepkala a pohladila ma po vlasoch...

Takže predsa len dodržala svoj sľub a prišla.

Takže predsa len to Lily zvládla a dosť sa to vyhrotilo. Ako to teda dopadne? Vedia vôbec o tomto Volturiovci? Viem, že je tam dosť otázok a tiež ste zvedaví, ale nechajte sa prekvapiť. ;D

Autor: Bubulienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Let číslo dvanásť - 30. kapitola: Carlisle: