Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Let číslo dvanásť - 27. kapitola: Jeho syn

17.08.2012 (07:45) • Bubulienka • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 1830×

27. kapitola: Jeho syn

Ehm, nerád ruším,“ ozvalo sa spoza dverí a ja som sa spamätala. Odskočila som na druhú stranu postele a nepriateľsky sa zapozerala na Edwarda.

„Poď ďalej,“ skríkla som a Felix vošiel dnu. Na sebe mal tmavú košeľu a džínsy, pozeral sa na nás ako na riadnych idiotov.

„Lucinda je naozaj nahnevaná a keďže tu vedie isté veci, bez ktorých nemôžem žiť, ako napríklad vírivka...“ začal a pozrel sa na Edwarda. „Prečo je, prosím pekne, v tvojej izbe?“ Edward k nemu otočil hlavu a nemo pokrútil zo strany na stranu. Odišiel. Vzala som zo stola sklenený pohár a hodila ho po ňom.

Felix sa uhol a uškŕňal od ucha k uchu. Pohár sa však nerozbil, a tak ho zodvihol, podišiel ku mne a položil ho na nočný stolík, z ktorého som ho vzala.

„Je to sukničkár a debil, slečna, poď sa radšej do kuchyne najesť. Tú si vedieme my,“ žmurkol na mňa a poukázal rukou k dverám. Paluba sa trocha zakolísala, ale už som si pomerne zvykla.

Išli sme teda chodbičkou a Felix prispôsobil krok  tomu môjmu.

„Čo všetko tu,“ zašepkala som a zaškrípala zubami, „Lucinda vedie?“

„Iba recepciu, zapisuje, kto si objednáva loď a pracuje pre tých starých bohatých starcov, tiež vyberá vstupné na vodné atrakcie a bazény... Prečo ťa to zaujíma? Ty sa o ňu nemusíš a nemáš starať, je na úplne inom mieste tejto obrovskej lode a zaplatené je naozaj všetko, takže ak chceš vírivku, či bazén – nie je to problém,“ spustil. Bola som zvedavá, čo je tá ženská zač, avšak toto mi stačilo.

„Hm,“ odpovedala som len a vtedy sme sa ocitli pred kuchyňou. Vošli sme dnu - bolo tu kopec jedla. Taniere som už mala nachystané, a tak som si sadla na stoličku, pred ktorou sa týčili jedlá. Polievka, hlavné jedlo, mištičky s prílohami, zelenina... Pustila som sa do mäsa a zapíjala ho pomarančovým džúsom. Felix si sadol oproti mne a so spustenými kútikmi úst sledoval, ako sa napchávam.

„Fuj, tak predsa len sa správaš ako človek,“ prehlásil. Prevrátila som oči, neznášala som, ak ma niekto vyrušoval pri jedle, hlavne, keď bolo tak dobré.

„Máš ho rada?“ spýtal sa znenazdajky. Prehltla som a šokovane sa naňho pozrela. Chápala som, ako to myslel, ale potrebovala som čas na odpoveď.

„Nemám,“ odvetila som pohotovo. „Nenávidíme sa navzájom. On ma má na krku iba preto, že mu to nariadil Aro.“

„Aro mu to prikázal už od tvojho narodenia, ale nikdy sme ťa nemohli dostať. Všetci ťa bránili, tvojej matky nebolo a Sheryl sa dala dokopy s tým upírom vegetariánom, ktorý bol otec Edwarda, no a tak zostala len Lily, ktorá nám šliape na päty doteraz,“ hovoril zamyslene. Spadol mi príbor a srdce začalo búchať ako po návykovej látke.

„Carlisle bol otec Edwarda?“ Kopec spomienok... Ten list... On bol upír a vegetarián. Presne ako je Lily, Tom a z polovice aj ja.

„Presne tak, biologický otec.“

A vtedy som si spomenula na ten list, ktorý zanechal pre Lily Carlisle.

Je mi to ľúto. Nevedel som, ako ďalej. Nevydržal som to. Odpusť mi. Za všetko môžem ja. Stratila si matku a je to moja vina. No ona ma milovala a spravil by som pre ňu aj nemožné. Vedz, že je mi to ľúto. Ľúbim ťa ako vlastnú a je mi ľúto, čo sa stalo tvojej matke. Upíri sú strašní a živia sa ľudskou krvou, no ja nie. Ale tí, ktorí mi neprajú, mi vzali život tvojej matky. Odpusť mi to a postaraj sa aj o tú mladšiu. Tvoja matka vás ľúbila obe. Dúfam, že ma neodsudzuješ. Ak budeš mať nejaký problém, tak ma vyhľadaj. Verím, že sa ti to podarí.

Carlisle

Celý tento popletený list, ktorý bol písaný úzkosťou mi prechádzal mysľou pomaly... Takže Sheryl zomrela kvôli Edwardovmu otcovi? Edward zapredal vlastného otca?

„Čo sa stalo so Sheryl? Niekto ju zabil,“ zašepkala som. Felix horlivo prikývol.

„Aro vydal rozkaz, ešte v ten deň si ju našli. Nemohli dopustiť, aby sa narodil ďalší poloupír, či čo to vlastne si,“ zamrmlal. Sykla som.

„Ona bola tehotná? Sheryl – mama Lily bola tehotná s Edwardovým otcom?“ zavrešťala som? Vložila som si hlavu do dlaní.

„Čo sa čuduješ? Pokoj, jeden poloupír na skúmanie nám stačí,“ uškrnul sa. Asi chcel povzniesť túto situáciu, ale ja som mala v hlave tie hnusné spomienky. Nielen, že moja matka umrela kvôli mne a môj otec sa zabil, tak moja adoptívna matka sa nepoučila a mala pomer s upírom. Ak sa toto raz dozvie Lily, asi si niečo urobí. Chudák Lily, jej mama povystrájala riadne hlúposti.

„Vyhoď to z hlavy, toto si vedieť nemala. Tak trocha som predbehol Ara,“ šepol.

„Fajn, aj tak je to veľmi zložité,“ zamrmlala som. Rozboleli ma z toho oči.

„Ale vráťme sa späť k téme, perfektne si sa jej vyhla.“

„Uhm.“ Moje myšlienky lietali okolo Sheryl a okolo toho, čo napísal Carlisle. Ako asi vyzerá? Ako Edward? Tak sa jej nečudujem, že ho chcela. Alebo čo by na to povedala, keby teraz žila? Nenávidela by ho, to iste. Lily ho nenávidí a to netuší, že to mohol byť jej nevlastný brat, pokiaľ by Carlisleovo šťastie nezničili Volturiovci. Ale Edward žil dávno predtým, čiže to znamená... Svojho otca zapredal skôr, ako si začal so Sheryl. Ježiš, štípu ma z toho aj spánky. Je to zložitejšie ako sa zdá.

„Hej, vnímaš ma, Bella?!“ A začal mi mávať rukou pred tvárou.

„Prečo Edward zapredal Carlislea?“ sykla som.

„To bolo dávno pred Sheryl. Jednoducho mu dali Volturiovci ponuku, teda teba a on to prijal. Bola si ešte v perinke,“ prevrátil očami, akoby to bolo nad slnko jasné.

„A kurník, zasa som ti povedal, čo si chcela!“

„No tak prestaň, vieš, že to nikomu nepoviem, Edward mi myšlienky čítať nedokáže.“

„Takže už sa prejavil? Už ukázal, aký vie byť extra silný?“ odfrkol. Ignorovala som to. Mala som dôležitejšie otázky.

„Takže si to zhrňme. Edward odišiel od otca k Volturiovcom, aby celý život sledoval mňa. Carlisle sa spoznal s mojou adoptívnou mamou a čakal s ňou dieťa. Volturiovci prišli a zabili ho. Dopekla, čo vie o tom Lily?“ Znova som si vopchala hlavu do dlaní a prešla po celej dĺžke vlasov.

„Čo či vie? Že jej matka bola pobehlica?“ Cez stôl som mu strelila po hlave. „Nevie nič.“

„Tak fajn... To je dobre,“ vydýchla som si.

„To iste,“ zasipel. „Teraz už odtiaľto poďme. To ľudské jedlo desne smrdí. Krv ti prinesú podvečer v pohári.“ Prikývla som. Pustil ma prvú a po chodbičke sme sa vybrali opäť k našim izbám.

„Kde je Edward?“ Felix sa zamyslene pozeral pred seba a ja som ho očividne vyrušila. Zamyslela som sa nad tým, čo som dnes videla a z toho sukničkára mi prišlo zle.

„Netuším, asi si išiel zaplávať, alebo také niečo...“ Pokrčil plecami a oprel sa o zárubňu.

„Nemohol by si ma radšej strážiť ty?“ zamrmlala som.

„Ja?“ Bol z toho celý mimo. Chvíľu si ma prezeral, či si z neho nestrieľam, ale ja som to myslela úplne vážne. Mala som Edwarda dosť.

„No ty ma naschvál neprovokuješ, nespávaš s recepčnými a nehneváš ma, normálne sa so mnou rozprávaš, budeš asi lepší strážnik než on,“ vysvetlila som.

„Tu na lodi by som aj mohol, inak vieš, že nie. Si Arov prípad, avšak, ak to s tebou zvládnem lepšie, povýši ma a možno ťa konečne zverí mne. To potom budem mať pokoj od organizovania bitiek a prepadov vo Volterre.“

„Ty organizuješ boje?“ Tak toto ma prekvapilo. Nevyzerá na to...

„A gardu,“ naparoval sa. Bolo mi protivné, ako ma majú vo Volterre za nejakú vec, ktorú treba strážiť, ale tisíckrát lepšie, než by mi mal život kaziť Edward.

„Pozri, ja nie som osobný strážca. Edward sa mal iba postarať o to, aby si sa mala dobre a aby si prišla živá, on si ale nevytvoril profesionálny prístup a taktiku si zvolil úplne zlú. Ja si držím odstup a nečakaj, že ti vojdem do izby.“ Naozaj môže byť tento zvláštny pirát normálny upír? Čo za hru to na mňa skúša? Asi naozaj chce, aby mohol mať pokoj od gardy a bitiek, lebo by toto nerobil.

„Fajn, len nech Edwarda nevidím,“ sykla som, otvorila dvere a odišla do izby. Zatvorila som za sebou a nechala obďaleč stáť Felixa. Zamkla som – pre istotu, tu sa môže stať všetko – a hodila sa na posteľ.

Konečne som mala trocha pokoja a mohla som stráviť ten zhluk informácií. Vtedy som si všimla okienko z mojej izby, ktoré viedlo na inú stranu paluby, než bola táto. Toto bolo asi vonkajšie priestranstvo, odkiaľ bolo vidieť more, my sme sa pohybovali v obývacej časti.

Podišla som k nemu, otvorila ho a bola zvedavá, či dovidím na vodu, po ktorej sa pohybujeme.

Som rada, že tomuto príbehu zostávate verní a som tiež veľmi rada, že sa vždy nájde niekto, koho toto čítať baví. Lebo ja to píšem veľmi rada a s touto kapitolou som sa snažila. Je tu kopec informácií, ktoré sú síce z minulosti, ale aj zistenie, že adoptívna mama čakala dieťa s upírom, je myslím, že dosť podstatné. Medzi Edwardom a Bellou je to ako na hojdačke, tak čo myslíte? Zostanú spolu?

Autor: Bubulienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Let číslo dvanásť - 27. kapitola: Jeho syn: