Edward načrtne v rozhovore Volturiovcov. Bella aspoň približne zistí, čo sú zač neznámi, ktorí navštívili ich ostrov. Dostanú sa zo spárov jedného problému, no okamžite spadnú do druhého. A všetko to doplňuje magický ostrov. Príjemné čítanie.
26.11.2011 (15:15) • Bubulienka • FanFiction na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 2165×
Let číslo 12
18. kapitola
Hrdina
„Nedrž ma tak silno,“ sykla som Edwardovi do tváre. Nech si nemyslí, že keď sa chce zahrať na hrdinu, tak mu budem dotvárať bábiku.
Podráždenosť ma okamžite prešla, keď sa pred nami objavil ten chlap. Bol vyšší ako Edward, a tmavší. Keď bol bližšie, nešiel z neho až taký veľký strach, bol to skôr rešpekt, ktorý by k nemu mal človek prechovávať. No aj tak bol príliš desivý. Teda – pre mňa. Stále som nedokázala pochopiť, prečo sa ho bojí taký muž ako je Edward. Zdalo sa mi to až príliš podozrivé.
Zastali sme pred tým mužom a ja som nadhodila trpký výraz poddanej obeti. Ako som tak nad tým premýšľala, asi by som sa rada stala obeťou únscu, aký je Edward. Iba o pár sekúnd neskôr mi došlo, akú trpkú chuť pravdy majú moje slová.
Ten muž oproti nám zavrčal.
„Upír,“ pretisol pomedzi zuby. Mal hrubý hlas a biele zuby mu svietili. Vyzeral ako nejaký domorodý človek. Ak by si bol upravil oblečenie a zovňajšok, mohol by byť aj pekný, aspoň že sa oholil. Svaly mal ako gladiátor. Vlastne je asi fajn, že mal na sebe pruhované tričko.
„Mám tu korisť a nemienim sa na tomto ostrove zdržať dlhšie,“ odvetil pokojne Edward.
„Čo tu hľadáš!“ skríkol chlap.
„Hovorím ti, že som si sem doniesol korisť, aby som nemusel čeliť ľuďom. Táto dáma je naozaj obľúbená.“ Tak to by naozaj stačilo. Už ma dvakrát oslovil tým odporným názvom, ktoré slúži divokým šelmám pre ich obete. I keď... Netuším, na čo by boli pomenovania zvieratám.
„Nemôžem ti veriť!“ skríkol ten... chlap.
„Čo je na tom ťažké? V dobrom sme sa zišli a v dobrom sa rozídeme,“ povedal Edward. Vytreštila som oči. Nevedela som, odkiaľ to mohol nabrať. Túto vetu som začula iba raz – a to v kostole. Bol to najhorší a najtrápnejší zážitok v mojom živote, keďže Tom chcel neustále vhadzovať mince do boxu pre prídavky na kostol. Hanbila som sa nielen ja, ale aj Lily. Mala som namále. Musela som sa snažiť zadržať smiech a správať sa pokojne, hoci to šlo ťažko. Vlastne sme riskovali môj výbuch smiechu na celý kostol... Krásne časy. Keď spomínam, neustále mám pocit, že doma som sa iba usmievala... To sa už asi nezopakuje.
Uškrnula som sa a vrátila späť do prítomnosti. Edward si zjavne očným kontaktom dohováral podmienky, pretože jeden na druhého na seba zlovestne pozerali. Zrazu ku mne ten chlap vystrel ruku a zacítila som, že Edward ma pomaly zasúva za seba. Nevedela som, o čo sa budú škriepiť alebo čo sa bude diať, no zdalo sa mi taktné, aby som mu pomohla.
Zatvorila som oči a spomenula si na to, aké je to byť ľahšou a aké je to zaspávať. Bolo samozrejmé, že v prítomnosti toho banditu a niekoho tak úžasného ako je Edward, by som jednoducho nedokázala zaspať. Ovisla som v Edwardovej náruči a tým, že ma zasúval za seba, vyzeralo to dôveryhodne. Ak by ma bol nezachytil, tak by som asi skončila na teplom a tmavom piesku. Vyhodil si ma na ruky a pritisol k sebe. Vedela som, že to bolo jasné znamenie, čo mi chcel povedať mimikou. V preklade – „hráš to skvele“.
Bola som schúlená pri Edwardovi a mala som nastražené uši.
„Vezmeme ju so sebou, nenechám také mladé dievča napospas upírovi,“ povedal pokojne ten muž. Lichotilo mi to, i keď som nevedela, čo od neho môžem očakávať. Zdalo sa mi, že je príliš pokojný, alebo aspoň jeho hlas, no asi sa mi to iba zdalo, pretože ľudia s hrubším hlasom sú stále takí pokojnejší.
„Nikam ju nevezmeš. Je moja. Dohodnime sa. Ja vašu skupinu neprezradím a budem sa spávať, že vás nepoznám. Ty nepovieš nič ostatným a sme si kvit. Nemôžem za to, čo ti urobili a ani za to, čo sa medzi vami odohralo. Mne nikdy nehovorili svoje tajomstvá. Bol som pravá ruka a plnil príkazy,“ vysvetľoval Edward. Zamračila som sa. O čom to, dopekla, hovorí? Vôbec tomu nerozumiem.
Muž chvíľu premýšľal a napokon vzdychol. „Zničili všetko, čo sa dalo. Neuveriteľné. Pozabíjali aj naše deti. Moja žena je z toho doteraz skľúčená. Bol to strašný život.“
„Rozumiem,“ odvetil Edward pokorne, začudovala som sa. Pokoru uňho nebolo možné zazrieť. „Dohliadnem na to, aby sa to nezopakovalo. Nič sa už nestane. Jednoducho – aj ja som dostal rozum.“
Toto mi bude musieť ešte vysvetliť. Niektoré body sa mi zdajú jednoduché. Volturiovci. Zabili im deti... Muselo sa stať niečo vážne. Chválabohu, že už je to za nimi...
Zrazu mi prišlo tú bandu chlapov ľúto. Len pred chvíľou som sa ich bála a naháňali mi strašný strach a teraz... Teraz ich ľutujem, kvôli osudu, ktorí ich postihol. Nie nadarmo sa hovorí, že ľudia sa nemajú súdiť podľa výzoru... Aspoň dúfam, že som si svoje vedomosti poskladala správne a tí ľudia sú iba ostražití, nie nebezpeční... Ale na čo by stál na čele kmeňa upír? Nejaký zvláštny kmeň ľudí. No na druhej stránke, nie je to tak nezrozumiteľné. Kmeň, upír vodca, ľudia, Volturiovci im narušili živobytie a následky trvajú dodnes... Snáď sú moje dohady správne.
„Tak dobre, ja sa poberiem preč,“ odvetil Edward a kývol na pozdrav. Zrazu som mala pocit, že lietam. Otvorila som oči a zachytila ako bežíme. Okolo boli kríky, stromy, konáre, lišajníky a boli sme späť v našej bezpečnej džungli. Usmiala som sa a vyzdvihla vyššie k Edwardovi. Na chvíľku zastavil a ja som usúdila, že sme dosť ďaleko.
„Čo to...“
„Bolo to desivé, čo?“ opýtal sa. Nevedela som, ako správne nadviazať rozhovor a ako mu položiť všetky otázky. Postupne, či to mám naňho vyhŕknuť?
„Bolo,“ povedala som a objala ho. Postavil ma na zem. Chvíľku sme takto stáli a ja som pomaličky nasávala svoju energiu, ktorá mi začala prúdiť žilami. Cítila som ju. Evidentne sa mi zlepšila nálada a znova som bola schopná skákať a vymýšľať hlúposti. Edward sa ani nepohol a celý čas bol zamyslený.
„Prečo majú na čele kmeňa upíra?“ vyhŕkla som odrazu. Nedokázala som dlhšie skrývať svoju zvedavosť. Chcela som vedieť všetky podrobnosti.
„Istý čas to bol človek, no Volturiovci ho premenili,“ odvetil a uškrnul sa. Ani som sa nečudovala... Neustále sa musím dozvedať nové veci o tej rodine...
„Napadli tých ľudí?“
„Áno.“
„Prečo?“ opýtala som sa. Dávalo to zmysel.
„Pretože chránil svoj ľud, a tak sa stal prvou obeťou. A tiež kvôli svojej dcére, ktorú mu Volturiovci nasilu vzali. Bola mladá. Jej matka a otec sa s tým nevedeli zmieriť,“ povedal zamyslene.
„Žije?“
„Kto?“
„No predsa jeho dcéra.“ Prevrátila som očami.
„Áno. Premenili ju a jej sa podarilo utiecť, za čo ju obdivujem.“ Hmmm... Zaujímavé.
„Páni,“ vydýchla som. „Je to kruté, ale lákavé ako rozprávka.“
„Pokiaľ chceš byť so mnou, tak takýchto rozprávok sa dozvieš ešte veľmi veľa. To mi ver.“
„Mám rada vzrušujúce záležitosti,“ odsekla som. Znova ma objal. Okamžite som sa začala sústrediť naňho, no vtedy som si na niečo spomenula.
„A odkiaľ to všetko vieš? Tomu človeku si povedal, že si tam nebol,“ opýtala som sa celá napätá a odtiahla som sa. Povzdychol si.
„To preto, lebo viem... Ja viem,“ povedal a zadrhol sa. Nech mi to nerobí, veď umriem zvedavosťou. „Viem čítať ľuďom myšlienky,“ odvetil a zaostril na mňa zrak.
Otvorila som ústa dokorán a zostala v úplnom šoku. „Ech... To... Ty... Ja...“ Nedokázala som zo seba vypustiť normálne slovo. Bol to obdiv... Okamžite som na to prestala myslieť.
Nesmieš na to myslieť. Na nič. Ticho. Ticho. Tichooo.
Položila som si ruku na čelo a začala pochodovať z miesta na miesto. Až kým ma Edward nezastavil.
„Pokojne, Bella. Tvoje čítať neviem. Teba viem čítať iba z tvojich pohybov a výrazov tváre,“ povedal.
Okamžite som sa zahanbila a mierne očervenela. Cítila som to. Hneď mi odľahlo a bola som nesmierne šťastná. Ani som neplánovala premýšľať nad tým, prečo to tak je. O upíroch, ktorí majú dar som počula veľakrát. Žijem medzi nimi, takže je samozrejmé, že ma takéto veci neobišli.
Chytila som ho za ruku.
„Vidím, že ti to neprekáža,“ skonštatoval.
„A malo by?“
„Myslím, že nie. Aspoň sme viac informovaní. Ale ver mi. Čítať myšlienky zločincov a zloduchov nie je ľahké, navyše ak medzi nimi vyrastáš,“ povedal. Tušila som, aké to musí byť otravné.
„Ale teraz si tu. A so mnou,“ zašepkala som a pohladila ho po tvári.
Cítila som, že ak sa odtiaľto raz dostaneme, tak mi to tu bude chýbať. A nie hocijako. Je to miesto ako stvorené pre ľudí. Pre tých, ktorí sa chcú oddeliť od reality a prežívať vlastný sen a nielen ten knižný, čo čítavajú ľudia.
A my dvaja máme svoj vlastný, malý svet...
Tak. A máte to za sebou. Viem, že mi to trvalo veľmi dlho, no naozaj sa to nedalo stíhať. V škole píšeme nonstop nejaké písomky a testy. A tak som sa učila a vôbec sa nezvýšil čas.
Takisto sa mi narodil bratranec, a tak som tie maličké voľné chvíľky trávila s ním. Veľmi veľa vecí. Ale začalo sa to vracať do normy, takže ďalšia kapitola pribudne čo najskôr... Veľmi ďakujem dievčatám, ktoré ma oslovili, lebo sama by som sa asi k písaniu nedokopala. Som rada, že ste sa opýtali...
A v kapitole máme nové hádanky a dúfam, že ma poznáte natoľko, že veľmi dobre viete, aká som. Bella a Edward musia stále zažívať niečo neočakávané. A asi vás toho čaká ešte dosť... Nechcem nič prezrádzať, ale nie je ľahké zamilovať sa do únoscu. Berte si príklad z Belly.
Autor: Bubulienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Let číslo dvanásť - 18. kapitola: Hrdina:
Krásna kapitola a teším sa na pokračovanie.
V prvom rade sa ospravedlňujem, že som si kapitolu prečítala tak neskoro a tým pádom som ju aj neskoro okomentovala. Naozaj ma to mrzí, ale tiež mám toho v škole veľa. Okrem toho idú Vianoce... Mne sa blíži súťaž a mala som badmintonový turnaj... No proste nič nestíham. No som rada, že som si kapitolku konečne prečítala. Ako vždy sa ti dokonalo vydarila. Som rada, že to s tými pirátmi dopadlo tak ako to dopadlo. Nádherne si to vymyslela. A ja som strašne zvedavá aké ďalšie zápletky Bellu a Edwarda čakajú. Krása.
hlavne ze se z toho dostali super
Konečně! Jsem ráda, že se z té bryndy vysekali a žijí. Kapitola byla nádherná a jsem zvědavá, co všechno si pro nás připravuješ.
Páni, Bubu, dokonalá kapitolka.
To čekání se opravdu vyplatilo. Absolutně chápu tvoji časovou tíseň, mám to podobně. Jsem ráda, že sis i přesto našla chvilku a napsala jsi další kapitolku, která je mimochodem absolutně úžasná, skvělá, nádherná a dokonalá. Ostatně jak vždycky.
Ten začátek mi vážně nahnal hrůzu... Jsem ráda za to, jak to dopadlo. Edwardův "trik" byl opravdu chytrý a nebýt jeho, nejspíše by se ze spárů těch pirátů nedostali. Bellin výstup s omdlíváním mě ale rozesmál, aš to nebylo v úmyslu. Představa toho, jak padá na zem jako zralá hruška a duchu si říká "Chyť mě!" mě dost pobavila. No nic, to byl jen úkaz mé "inteligence" A můžeme jít dál. Musím říct, že mi těch pirátů nakonec bylo snad i líto. Představa toho, co si museli prožít kvůli Voltturiovým... Je všeobecně známo, že jsou dost bezcitní, tudíž předpokládám, že asi nebyli zrovna milosrdní. Nedivím se, že se se ztrátou dcery tak špatně vyrovnávali... Muselo to pro ně být velice těžké a bolestivé. Každopádně jsem ráda, že se jich Edward s Bellou zbavili, tedy pokud se jich zbavili. Opovaž se je tam nasáčkovat zpátky! No, nejsem tak naivní, abych čekala, že si teď padnou do náruče a v tomto stavu vydrží. Jak tě znám (a jak jsem usoudila z toho, co je napsáno pod čarou) nám to hodláš ještě řádně zkomplikovat. A víš co? Ono je to asi vlastně dobře. U tvojí povídky je totiž vždy jedna jistota - že se u ní člověk nebude nudit. Sice absolutně netuším, kde ty nápady bereš, ale díky nim je tvá povídka dokonalá.
Takže, kapitolka se mi neskutečně moc líbila a já už se velice těším na další. Jsi jednička, Bubu!
prečo mám pocit, že s tými pirátmi to ešte neskončilo?
juuuuuuuj uz sa tesim na dalsiu kapcuu
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!