Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska si vždy nájde tú správnu cestu - 5. kapitola

18.01.2012 (18:30) • lenuskaemm • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1692×

kikuska: Z Belly sa nestáva šlapka, len má veľkú konkurenciu. Ale veď uvidíš, keď začne Edward. A ďakujem za toľko chváľy. P. S.: Pošli lietadlo Edwardovi.

Edward:

Bola jedna hodina popoludní a s Emmou sme sa mali stretnúť o druhej - mal som ju čakať pred kinom. Mal som šťastie, že dnes pršalo, inak by som musel naše stretnutie odložiť. Kúpil som lístky na nový film s Kristen Stewart, kde mala robiť striptérku. Pozeral som ukážku na internete a vyzeral byť celkom fajn, potom som ju chcel vziať do nejakej luxusnej reštaurácie, kde chodievam s Bellou. Dúfam, že sa o tomto Bella nikdy nedozvie, lebo keď sa to dozvie, bude veľmi, ale veľmi zle. Obliekol som si najlepšiu košeľu, akú som našiel, necítil som sa ako keby som išiel na rande, ale vedel som, že Emma to berie ako rande. Obliekol som si rifle a zišiel som dole do obývačky.

„Ale, ale kdeže, pán Cullen?“ opýtal sa Emmett ironicky. Sedel v obývačke a pozeral tú jeho telenovelu.

„Do toho ťa nič!“ odfrkol som. Stará sa do toho, do čo ho nič nie je a nemôžem mu nič povedať, lebo by to za päť minút vedela polka Európy.

„Ale, pán Cullen, podeľ sa so mnou, prosím!“ smial sa sám na sebe. Bol ako malé, zvedavé decko. Sadol som si do obývačky a čakal, kým bude trištvrte na dve, hodiny na televízore ukazovali pol druhej.

„Ó, Edward, ako pekne voniaš, určite ideš na rande, čo?“ zamrmlal výsmešne a začal do mňa štuchať. Bože, nemal som na neho nervy, nechcel som stráviť tých pätnásť minút počúvaním ironických poznámok môjho úžasného brata.

„Emmett, prestaň!“ zvreskol som na neho.

„Nemáš dôkaz!“ vykríkol som. Je hrozne otravný, tuším vyrazím pre Emmu skôr.

„Ale, takže si sa priznal. Mám ťa, mám ťa!“ rehotal sa a plieskal ako malé decko.

 „Ty si somár, odchádzam, lebo na mňa čaká milenka!“ zamrmlal som s výsmechom.

„Ahoj, Edward,“ pozdravila ma Emma, keď dorazila do kina. Mala modrú minisukňu, bielu blúzku na gombíky, čiernu podprsenku, ktorá jej presvitala a čierne topánky na opätku. Musel som priznať, že bola sexi.

„Ahoj, si nádherná,“ odzdravil som, pozerajúc sa jej do výstrihu.

„Ďakujem,“ povedala. Bola vážne sexi, Bella sa o tomto v živote nesmie dozvedieť, inak je so mnou amen!

„Ideme?“ ozval som sa znovu. Film sa mal začať o druhej tak, ako sme mali naplánované.

„Áno, poďme, lebo zmeškáme,“ šepla s úsmevom. Chytila mi ruku a ťahala ma dnu.

„Dobrý deň, lístky poprosím!“ zafrflal chlapík pred kinosálou. Pustil som Emme ruku a podal som mu lístky, vošiel som do kinosály a sadol som si na najlepšie miesto, ktoré som si objednal. Emma mala miesto pri mne.

„Dáma má prednosť!“ povedal som jej a usmial som sa. Sadla si. Film sa začal dve minúty po tom ako sme sa usadili. Zhasli svetlá a spustili film.

„Musím ísť na záchod!“ chytila mi ruku a šepla mi do ucha. Film ma vážne zaujal, tá Kristen Stewart je vážne sexica, nádherne sa vlnila okolo tyče, seklo jej to. Emma sa vrátila asi po piatich minútach.

„Som tu,“ zasyčala, keď sa vrátila. Chytila mi ruku a začala mi ju hladkať. Keď skončil film, išli sme do reštaurácie, ako sme si naplánovali. Keď sme vošli do reštaurácie, odsunul som jej stoličku, aby si mohla sadnúť. Bola vážne sexi.

„Ďakujem,“ vyhlásila, keď sa posadila.

„Dobrý deň, čo vám prinesiem?“ opýtala sa čašníčka.

„Čo si dáš?“ spýtal som sa Emmy. Rozmýšľal som, čo poviem ja.

„Kávu, ďakujem!“

„Tak poprosím jednu kávu a minerálku!“ nadiktoval som s úsmevom upierajúcim na čašníčku.

„Ešte niečo?“ spýtala sa a usmiala sa na mňa.

„Nie, ďakujem!“ zamrmlal som. Odpochodovala preč. Tá Emma si vážne začala v tej reštaurácii na mňa dovoľovať. Ako sme sa rozprávali, začala si o mňa trieť koleno. Čašníčka nám pri odchode priniesla účet, vyplatil som ho.

Ako som si ho prezeral, či všetko sedí, našiel som na druhej strane číslo. Bolo to asi číslo tej čašníčky. Vyšli sme von do dažďa, bolo šesť hodín pred večerom. Auto som mal zaparkované na parkovisku pred kinom. Otvoril som jej dvere.

„Odveziem ťa domov?“ navrhol som jej, keď som nastúpil do auta.

„Áno, vďaka,“ kývla.

Cesta prešla celkom rýchlo, hovorila mi cestu kadiaľ mám ísť, zastal som pred jej domom. Bývala tam s rodičmi, bol pekný, mal veľkú záhradu s bazénom. Bol dvojposchodový.

„Pekný dom.“

„Ďakujem, ideš sa pozrieť dnu?“ navrhla. Váhal som, že či mám ísť a nakoniec som sa rozhodol podľa Belly, aj ona navštevuje Jacoba doma, tak aj ja môžem, nie?

„Ak smiem.“

„Jasné, že smieš,“ usmiala sa.

„Teda ak ti nebudú prekážať rodičia,“ šepla.

„To je v pohode,“ zamrmlal som. Šiel som jej otvoriť dvere, vystúpila z auta.

„Poď ďalej,“ šepla a ťahala ma dnu. Keď som vošiel dnu, zostal som v nemom úžase. Ich dom bol nádherný, prepychový, ale nie taký nádherný ako máme my.

„Máš nádherný dom,“ šepol som s nemým výrazom.

„Vďaka.“

„Poď, ukážem ti moju izbu,“ pokračovala s úsmevom. Chytila ma za ruku a ťahala ma ku schodom.

„Máš ju naozaj veľmi peknú, ale ja musím ísť, je príliš neskoro a bratia už na mňa určite čakajú.“ Musel som sa vyhovoriť, lebo Boh vie ako by to celé dopadlo.

„Aha, no tak niekedy inokedy ma príď navštíviť, dobre?“ šepla.

„Jasné, niekedy sa určite zastavím,“ zajachtal som.

Rozlúčil som sa  a pobral som sa k autu. Cesta domov prebehla bleskovým motorom.

„Dobrý večer, pán Cullen!“ zajachtal Emmett, keď som vošiel do osvetlenej obývačky.

„Dobrý,“ zamrmlal som.

„Nejako skoro, nezdá sa ti?“ zaškeril sa.

„Nie,“ pokrútil som hlavou.

„Edward, ty máš pery od rúžu, no toto žalujem Belluške, keď doletí od mamičky. Máš po chlebe, Edík!“ vyhrážal sa s úškrnom. Vôbec nemám náladu na vtipy môjho maličkého bračeka.

„Prestaň, Emmett, lebo hneď žalujem Alice, ako si si obliekol jej župan!“ povedal som s výsmechom a pobral sa za Alice.

„Počkaj, Edward, neblázni, to nesmieš. Moja milovaná sestrička by ma upálila zaživa,“ vykríkol za mnou a snažil sa ma zastaviť.

„Nepoviem, ale daj mi pokoj a Belle nehovor, že som bol vonku,“ vyhŕkol som. „Jasné? Lebo keď nebudeš držať hubu, tak všetko nažalujem Alice! “

„Čestné kostolné, nič nepoviem, sľubujem,“ kývol.

„Tak sa mi to páči, Emmettko, takto!“ zaškeril som sa. „Choď si dopozerať telenovelu, aha, koľko ti ušlo!“ Obzrel som sa na telku a pobral sa do svojej izby.

Autor: lenuskaemm (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Láska si vždy nájde tú správnu cestu - 5. kapitola :