Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska si vždy nájde tú správnu cestu - 30. kapitola

15.04.2012 (21:00) • lenuskaemm • FanFiction na pokračování • komentováno 15× • zobrazeno 5082×

Bella:
Posledný deň, posledný večer. Posledná noc v tomto dome, v tejto izbe, v tomto dome. Úplne posledná, aspoň dúfam. Balila som si veci, zajtra ráno odchádzam ku Cullenovcom. Moja mama je konečne šťastná, som taká rada,  že sa dali s ockom znovu dokopy ako ja s Edwardom. Ale stále musím myslieť na Daniela, je mi ho ľúto a stále ho ľúbim. Odvtedy, ako som mu poslala ten list, neozval sa. Nenapísal, nezavolal, neprišiel. Nič. Ako sa má? Je šťastný?

Držala som v náručí fotku a spomínala som. Pozrela som sa von oknom, všetko mi ho pripomínalo: táto izba, toto okno. Hviezdy krásne svietili, mesiac žiaril a ja sa lúčim, lúčim sa s touto izbou. Zažila som tu veľa. Veľmi veľa. V tejto izbe vyrastala moja dcéra od malička. Je tu veľa, veľmi veľa spomienok. Veľmi ťažko sa mi ju bude opúšťať.

Daniel, ako sa máš? Ozvi sa mi, prosím. 

Toľkokrát som mala napísanú smsku, mail, ale ani raz som sa neodhodlala odoslať ju. Ani raz. Teraz prišiel ten správny čas - raz sa musím spýtať. Chcem vedieť, ako sa má. Sú to už tri a pol roka a on sa mi neozval. Už miliónkrát som chcela vytočiť jeho číslo, ale nikdy sa mi to nepodarilo, vždy sa mi roztriasli ruky a bolo po odvahe.

Milý Daniel,

viem, možno ťa môj mail nepoteší, možno áno. Možno budem vtieravá, ale chýbaš mi. Sú to už skoro štyri roky a ja nič o tebe neviem. Som smutná, chcela by som o tebe niečo vedieť. Ako sa máš? Máš priateľku? Rodinu? Deti? Si šťastný? Hrozne mi chýbaš, hrozne nám chýbaš. Moja dcérka si ťa stále pamätá, stále si pozerá fotku, fotku, na ktorej si ty, ja a ona. Stále sa vypytuje, kedy nás prídeš pozrieť. Bola by som veľmi rada, keby si prišiel. Keby som ťa mohla vidieť, aspoň na päť minút. Päť, chcem tak veľa? Som šťastná a dlho som sa odhodlávala poslať ti mail, smsku, alebo ti len tak zavolať. Naposledy som ti poslala ten list, v ktorom som poslala prsteň a všetku moju lásku. Stále ťa ľúbim, stále ťa ľúbime a chýbaš nám. Dúfam, že si ešte spomínaš, kto som. Kto sme. Myslím na teba každý deň, každý boží deň. Tie chvíle, čo sme spolu prežili - prežívam ich každý deň. Znovu a znovu. Chýbaš nám, dúfam, že sa znovu stretneme.                                                             

Tak nie od neho. A už som sa tak tešila. Dúfala som a verila som. Moja nádej, že sa stane zázrak je veľká. Prosím, Bože, vypočuj ma.

Skúšala som to znovu a znovu, stále dookola. Dúfala som, že sa stane zázrak a neobjaví sa ten otravný mail od administrácie, ale od neho.

„Bella, zlatko, si pobalená? Máš všetko?“ spýtala sa Renée, keď vošla do izby. Bola celá rozhádzaná. Po zemi sa povaľovali veci, chcela som to upratať, ale chcem sa s touto izbou rozlúčiť. Rozlúčiť sa s týmto domom tak, že odošlem mail Danielovi. Slzy mi tiekli, nešlo to. Stále mi posielali ten hnusný mail od administrácie. Prosím, Bože.

„Nie, len som chcela. Chcela som...“ nevládala som odpovedať.

„Čo si chcela?“

„Chcela som sa konečne skontaktovať s Danielom. Opýtať sa ho, ako sa má, či je šťastný, či má rodinu, deti, priateľku,“ šepla som so slzami v očiach.

Mama odišla a ja som sa rozhodla nechať to tak a skúsiť to neskôr, ale... ale...
Nebudem spať, pokiaľ to neodošlem, moje srdce nebude na mieste. Dnes to musím odoslať, aj keby čo bolo. Objala som fotku, stále ho mám rada. Ľúbim ho a chcem tak veľa? Chcem iba vedieť, ako sa má, či je šťastný.

Hodila som sa do postele, bola som unavená, ale nemôžem spať! Musím ho odoslať a pobaliť sa. Zbalila som všetky veci, všetky. Pozrela som sa von oknom, bolo tak krásne. Mesiac žiaril a hviezdy svietili, boli tak vysoko. Chcela by som sa ich dotknúť, len tak si jednu pohladiť. V tom som si spomenula na moju starkú. Aj ona je niekde tam hore. Spí tam hore na oblaku a pozerá sa na mňa.

„Babi, ďakujem.“ Povedala som. A pohladila som okno, na ktorom presvitala jedna hviezda. Malá hviezda. Cítila som, že ma počuje, že to cíti.

Rozhodla som sa znovu skúsiť odoslať ten mail. Prosím, nech už to ide, chcem mu ho odoslať. Chcem cítiť, že som sa pokúsila o kontakt. O nadviazanie reči, som taká zvedavá. Neviem, ako sa má, či má rodinu, priateľku, deti. Neviem nič, absolútne nič. Mohol sa aspoň ozvať. Vlastne, prečo by sa mal ozývať? Ja som tá, čo ho sklamala, tá, čo ho odkopla ako špinavú handru. Ako psa. A ja by som ešte chcela, aby mi napísal, zavolal alebo len tak mi poslal smsku na dobrú noc.

Som šťastná, ale v tejto jedinej veci som sklamaná. Chcem, aby mi odpustil, aby som ho mohla ešte raz vidieť, ešte raz objať a len tak pohladiť. Klikla som na odoslať. Nič neprišlo, žiadna správa. Odoslalo to! Konečne to odoslalo. Pozrela som sa na odoslané správy, bola tam, tá správa tam bola. Ukazovalo mi len toto:

Vaša správa bola úspešne odoslaná, ospravedlňujeme sa za komplikácie a prajeme dobrú noc.
A - email team.

Už som šťastná, prosím, Bože, nech odpíše. Som taká unavená, musím si ľahnúť. Zajtra si pozriem mail, bola som pobalená, tašky som mala pripravené pri dverách. Ľahla som si a v tom momente som o sebe nevedela.
                              

Autor: lenuskaemm (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Láska si vždy nájde tú správnu cestu - 30. kapitola: