Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska si vždy nájde tú správnu cestu - 3. kapitola

Edward:

„Ahoj, zlatko,“ pozdravil som Bellu, keď nastúpila do auta.

„Čau,“ povedala nahnevane.

„Čo sa deje?“ spýtal som sa.

„Nič,“ odpovedala.

„Bella, čo ti je? Ublížil ti niekto?“ opýtal som sa nechápavo.

„Nič mi nie je,“ povedala. Naklonil som sa k nej, aby som jej dal pusu, ale ona sa odtiahla.

„Zlatko, čo som spravil?“ spýtal som sa nechápavo.

„Povedal si, že ti je nesympatická, že je škaredá a nepáči sa ti. Dozvedela som sa že si sa s ňou zoznamoval!“ povedala naštvane.

„Myslíš s tou novou? Emmou?“ opýtal som sa mojej žiarlivej krásky. Nechápal som, prečo jej vadí, že som sa s ňou zoznámil.

„Áno, presne tú!“ odpovedala nahnevane.

„Vadí ti, že som sa s ňou zoznámil?“ Moja kráska sa hnevá, že som sa zoznámil s inou.

„Nie, rob si čo chceš, mne je to jedno,“ povedala nahnevane. Neviem, čo jej vadí na tom, že som sa s ňou zoznámil.

„Prepáč, Bella,“ povedal som je ľútostivo.

Bolo mi naozaj ľúto, že sa hnevá za to, že som sa s ňou spoznal, kebyže viem, že jej to bude tak veľmi vadiť, tak o ňu ani nezakopnem. Zastali sme pred školou na parkovisku, vyskočil som z auta a utekal Belle otvoriť dvere. Ona vystúpila a pobrala sa ku škole. Išiel som za ňou.

„Ideš so mnou?“ spýtal som sa.

„Môžem, teda, ak neberieš domov Emmu!“ povedala povýšenecky.

„Bella, prestaň s tou Emmou, nejde so mnou. Tak ideš alebo nie?“ Hnevalo ma to, ako sa správa. Len som sa s ňou zoznámil a už je ako drak.

„Dobre, tak idem,“ povedala.

„Bella, čo budeš robiť cez víkend?“ spýtal som sa jej. Alice mi kázala spýtať sa jej, lebo chce usporiadať oslavu k Esméinim narodeninám.

„Idem do Jacksonvillu k Renée!“ zamrmlala.

„Aha... a to si mi kedy chcela povedať?“ spýtal som sa nahnevane.

„Neviem, čoskoro by som ti to oznámila!“ šepla.

„A ak sa smiem spýtať, s kým tam ideš?“ Myslím si, že tam ide s tým hnusným Jacobom.

„Viem, že narážaš na Jakea, ale nie, neboj sa. Bohužiaľ so mnou nejde!“ povedala povýšenecky. Ach bože, mám takú chuť rozbiť tomu grázlovi hubu! Bella sa naňho tak naviazala, že je s ním pomaly viac ako so mnou. A to je len jej kamarát, teda, aspoň si myslím. Keď nie, tak, chudák chlapec, neprežije.

„Čau,“ pozdravila sa a kráčala k svojej skrinke.

„No čau,“ zakričal som za ňou.

Vošiel som do triedy, kde som mal mať hodinu, bol som taký zamyslený Bellou a tým jej kamarátom, až som nechtiac narazil do Emmy.

„Prepáč,“ ospravedlnil som sa.

„Nič sa nestalo,“ šepla a usmiala sa.

„S kým sedíš?“ spýtala sa.

„Sám, ako vždy,“ povedal som. Vedel som, že ide povedať, aby som sedel s ňou.

„A nechcel by si sedieť so mnou?“ spýtala sa s úsmevom na tvári.

Vedel som, že keď budem súhlasiť, Bella bude ako diablica. Ale zasa aj ona má kamaráta, na ktorého som ja ako diabol, takže je to vyrovnané.

„Jasné, to by bolo fajn,“ povedal som jej. Je vážne pekná aj milá, ale toto by som nikdy nemohol povedať pred Bellou, lebo by bola ako oheň, ktorý začne horieť.

Na chémii sme sa s Emmou učili vzorce. Rozprávali sme sa iba o tých vzorcoch, o ničom inom celú hodinu ani nemukla. Pred zvonením nám dal učiteľ voľno, až vtedy prehovorila.

„Mohli by sme ísť niekedy von, čo povieš?“ opýtala sa krásnym jemným hlasom.

Rozmýšľal som, či to mám prijať. Vedel som, že Bella bude zúriť, ale čo, aj ona chodí k Jacobovi a dokonca aj Jacob k nej. Ja by som si ju nemohol síce priviesť domov, pretože Alice by hneď všetko porozprávala Belle a ani na chvíľu by nás nenechala samých, ale von s ňou môžem ísť.

Spomenul som si, že tento víkend ide Bella do Jacksonvillu, mohol by som jej navrhnúť, aby sme šli v sobotu. Bella by sa nemusela nič dozvedieť.

„To by bolo fajn, máš v sobotu čas?“ Dúfam, že budeme môcť ísť v sobotu, lebo kebyže ideme, keď bude Bella doma, tak bude zúriť ako drak.

„Jasné, v sobotu by to šlo,“ povedala a žmurkla na mňa. Mám pocit že to je rande a nie priateľské stretnutie. Ale čo už, aj Belline stretávania s Jacobom vyzerajú ako rande.

„Tak v sobotu,“ zakričala za mnou, keď vychádzala s triedy.

Ostatné hodiny ušli rýchlo. Keď som skončil, šiel som k autu, aby som počkal Bellu. Prišla dosť neskoro.

„Ahoj,“ povedal, keď prišla k autu.

„Ahoj,“ usmiala sa, mal som pocit že už ju prešlo to s Emmou až pokým...

Emma mi kývala spred jedálne. Bella sa otočila narazila do mňa a odpochodovala preč.

„Počkaj!“ kričal som na ňu. Začal som za ňou utekať. „Bella, čo som zasa spravil?“ spýtal som sa jej nahnevane.

„Čo to malo znamenať?“ opýtala sa.

„Čo?“ opýtal som sa. Vedel som, že myslí to, ako mi Emma kývala.

„Ti dobre vieš čo! To, že ti tá Emma kývala a žmurkla na teba!“ zahučala na mňa.

„A čo je na tom zlé? Aj ty sa stretávaš s Jacobom. Bella, to je to isté!“ vyletelo zo mňa. Bol som nahnevaný, ona sa s tým debilom môže stretávať, ale ja sa nemôžem s nikým.

„Prepáč, máš pravdu,“ ospravedlnila sa lebo vedela, že už narážam na Jacoba.

„Poď, ideme,“ povedala. Mal som také nervy, ale aspoň sa ospravedlnila.

Celú cestu som nepovedal ani pol slova, ona tak isto. Zastal som pred jej domom, nahla sa ku mne, aby ma pobozkala. Bozk som jej opätoval, ale po chvíli som sa odtiahol.

„Čau,“ pozdravila sa a vystúpila z auta.

„Čau,“ odzdravil som, ale stále som bol na ňu naštvaný.

Odvtedy ani neviem, ako rýchlo ušiel týždeň. Dnes je sobota, Bella odlieta za mamou do Jacksonvillu a ja idem von s Emmou.