Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska si vždy nájde tú správnu cestu - 26. kapitola

05.04.2012 (19:45) • lenuskaemm • FanFiction na pokračování • komentováno 14× • zobrazeno 1812×

Bella:

Zobudila som sa dosť skoro, hlavu som mala ako melón, nevedela som, či sa chcem vydávať alebo nie. Moje srdce milovalo Edwarda a túžilo po ňom. Môj rozum ho nenávidel a stále mi vravel: „Bella, vezmi si Daniela. Budeš s ním šťastná. Edward je pre teba nič! On ťa neurobí šťastnou.“

Vstala som z postele a snažila sa nerozmýšľať. Musím sa pripraviť na tento krásny deň. Rozhodla som sa dať si kúpeľ.

Keď som vyliezla z vane, v izbe ma už čakala Sara. Mala ma dokonale pripraviť na obrad. Na moju svadbu, na svadbu s Danielom. Na našu svadbu. Moju dcérku mala na starosti Renée. Stoly, kostol, výzdoba, obrúčky, všetko bolo vybavené. Bolo jedenásť hodín a ja som nebola ešte ani len oblečená. Začala som sa rýchlo obliekať.

„Bella, nie tak rýchlo, tento deň si musíš vychutnať,“ povedala a pokračovala: „Toto nie je len také obliekanie do handier. Obliekaš sa do svojho života, osudu,“ povedala a usmiala sa. Obliekla som spodničku a pančuchy. Prišlo na šaty. Navliekla som ich na seba, vzadu mi ich musela Sara zviazať.

„Nie tak tesno. Neviem dýchať!“ šepla som bez dychu.

„Prepáč.“ Uvoľnila šnúrky. Pozerala som sa do zrkadla, šaty boli krásne. To len ja som bola otrasná. Môj zásnubný prsteň sa mi zaligotal v zrkadle. Bol krásny. Strieborný s bielym diamantom v strede. Podobný mi dal kedysi Edward, ten som mu poslala späť. Už som s ním nechcela mať nič spoločné, ale znovu mi skrížil cestu.

Šaty som mala oblečené. Sara mi ešte popravila mašľu pod prsiami, uhladila sukňu a posadila ma na stoličku. Prišiel čas na vlasy a na tvár. Vlasy som chcela mať jednoducho zopnuté do drdola, s korunkou a kratším závojom. Obula som si biele črievičky na menšom podpätku a usadila som sa, aby ma mohla Sara konečne česať. Bolo už dosť hodín. Museli sme si švihnúť.

Je to iba sen? Alebo sa naozaj idem vydávať za Daniela? Nie, je to realita. Krutá, ale aj krásna realita. Budem s ním, ale nemôžem byť s tým, po ktorom túži moje srdce. Daniel ma nikdy nesklamal, miluje ma. Nemôžem ho sklamať. Čo chvíľa budem Isabella Stewenová, nie Cullenová.

„Bella, čo ti je? Ty sa netešíš, že sa vydávaš?“ spýtala sa ma Sara.

„Nie, Sara, ja som veľmi šťastná, že si môžem zobrať takého super chlapa ako je Daniel, ale...“ povedala som.

„Ale, čo?“

„Ja ho nemilujem. Sara, ja k nemu necítim lásku, milujem Edwarda. Cítim sa kvôli tomu strašne, ale je to tak,“ povedala som so slzami v očiach.

„Bella, neplač. Zabudneš na neho, budeš šťastná s Danielom a ľahko zabudneš.“

„To dúfam.“ Už som bola hotová. Postavila som sa a ešte poslednýkrát som sa pozrela do zrkadla, chcela som vedieť, či vyzerám dobre. Nevyzerala som ako Šípková Ruženka, ale stačilo to. Chcela som vyzerať normálne, nie ako iné.

„Bella, koč ťa už čaká. A ten kočiš v ňom, umrela som z neho. Je taký krásny,“ povedala Sara. Tak a musím ísť. Na koči, ako v rozprávke. Len ja - úplne sama. Daniel je už určite v kostole a čaká ma.

***

Pomaly som vystúpila do koča. Bol krásne ozdobený bielymi ružami. Moja kytica bola robená z bielych ruží. Bola malá a jednoduchá, ale krásna. Jednoduché je vždy všetko krásne. Kytica bola zviazaná bielou mašľou. Bola krásna, všetko bolo krásne. Ale kebyže je to svadba s Edwardom, svadba je krajšia. Boli sme na ceste, je koniec. Moje srdce musí patriť Danielovi a nikomu inému.

Kočiš išiel na inú ulicu, kde bol kostol. Bolo mi to čudné, hrozne čudné. Asi sme išli inou cestou, ako poznám ja, nechám to na neho, vie, čo robí. Naplánoval to Daniel, vraj cez nejakú agentúru. Už mi to začínalo byť vážne čudné, zastali sme pred hotelom. Kočiš si dal dolu ten veľký klobúk a pozrel sa na mňa. Nemohla som uveriť. Nie to nesmie byť pravda.

„Tak, vystupovať,“ povedal a ukázal na hotel. Nie, to nemôže byť pravda. Mala som byť v kostole a ocitla som sa pred hotelom. S... S Edwardom. Edward bol ten krásny kočiš, o ktorom hovorila Sara. On je ten kočiš.

Zdvihol mi nohy a niesol ma do hotela v náruči. V jeho objatí ma zamrazilo.

„Edward, ja mám byť na svadbe!“ skríkla som a kopala som so sebou ako sa len dalo.

Vošli sme do krásneho apartmánu, bol veľký a útulný. Pustil ma na zem a oprel ma o stenu.

„Bella, ja viem, že ho nemiluješ. Viem to veľmi dobre! Miluješ mňa!“ skríkol. Vtom ma zamrazilo. Mal pravdu, čistú pravdu. Milujem ho. Ale toto nesmiem spraviť Danielovi. Nesmiem.

Nadýchla som sa, že idem niečo povedať.

„Pššt! Nič nehovor,“ povedal a položil mi ukazovák na pery. Stála som tam opretá o stenu v svadobných šatách s Edwardom. S mojím bývalým.

Priložil jeho horúce pery na moje. Pritiahla som sa k nemu a omotala som ruku do jeho vlasov. Bozkával tak nežne a krásne.

„Nie, Edward. Musím ísť na svadbu,“ povedala som cez bozky a vybrala som sa ku dverám. Vtom ma schytil do náruče a nežne ma uložil do perín nádhernej, obrovskej postele.

Alice:

„Už tu mala byť!“ kričali ľudia. Bella neprichádzala. Ľudia pomaly odchádzali. Bella nikde nebola. Ale ešte, čo bolo horšie, ani Edward. Videla som to, vedela som, že sa o to pokúsi. Uniesol ju, ale čo je horšie, ona mu podľahla. Nesmiem to prezradiť, prezradila by som sa sama. Musím byť ticho.

„Alice, ty určite vieš, kde je!“ pošepol mi Emmett.

„Viem.“

„Kde je? Nie je tu ani Edward, ani Bella. Je to čudné. Alice, povedz to. Kde je?“

„Sú spolu. Edward sa zahral na kočiša a uniesol ju. Ona mu podľahla,“ zajachtala som.

„Čo?“

„Pššt! Emmett, buď ticho!“

Bella:

Zobudila som sa v Edwardovom náručí. Bola som celá nahá. Nemala som na sebe nič. Ani len nohavičky. Nič! Proste nič. Edward ma objímal a len horko-ťažko som sa dostala z jeho náručia, ale musela som. Rodina ma už určite čaká. Bojím sa. Bojím sa na ich reakcie. Nemala som si čo obliecť. Obliekla som si šaty, inú možnosť som nemala.

Pozrela som na mobil, dvadsať neprijatých hovorov. Obula som sa a vybrala som sa k dverám. Vtom sa za mnou objavil Edward. Schmatol ma do náručia, zabuchol dvere a v svadobných šatách ma opatrne položil na posteľ. Bozkával ma nežne ako vždy. Nechcela som odísť, ale musela som.

„Edward, hrozne by som tu chcela zostať, ale musím ísť domov. Prezliecť sa a porozprávať sa,“ povedala som.

„Idem s tebou.“

„Nie!“ povedala som rázne. „Musím ich na to pripraviť,“ povedala som a vtisla som mu posledný bozk.

Autor: lenuskaemm (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Láska si vždy nájde tú správnu cestu - 26. kapitola: