21.02.2012 (17:00) • lenuskaemm • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 1757×
leluš - No, ale zabudnúť už nemôže, bude otcom. Ďakujem. ☻
marcela - Áno, ale v tejto kapitole sa to dozvie len jeden človek. Edward sa to dozvie až keď sa bábätko narodí. Ďakujem za komentár. ☺
kikuska - Ďakujem za radu, vážne by to nebol dobrý nápad, čo som mala v pláne. Už nič nenarobíš, už ho tu aj tak neuvidíš, možno neskôr sa obajví. Nie je to normálne, ty si ho vážne nenávidela. No, ale Edov ksicht nebude tak skoro, musíš si počkať. Dozvie sa to až keď Bella porodí. Ďakujem, Kikuš. ☻
AddyCullen - Ďakujem, to ma potešilo. Dúfam, že ten infarkt si vážne nedostala, budem ťa ešte potrebovať. ☺
Bella:
Týždeň po príchode.
Mama ma zapísala do školy v Jacksonville. Povedala, že sa mi tu bude páčiť.
Kráčala som smerom ku škole, keď na mňa niekto zakričal. Nikoho som tu nepoznala, takže neviem kto to môže byť, nemala som chuť sa s nikým rozprávať, ale otočila som sa, bola som zvedavá kto to je.
„Bella,“ zakričal na mňa z parkoviska. „Si to ty.“ Rozbehol sa ku mne.
„Daniel.“ Vletel mi do náručia, objal ma tak silno, až som nevedela dýchať. Nevedela som tomu uveriť, môj sused bude chodiť so mnou ešte aj do školy? To určite Renée vymyslela.
„Nemôžem tomu uveriť, ešte aj do školy budeme spolu chodiť,“ šepla som.
„Nie, len do školy, ale aj do triedy.“ Odkašľal si.
Bola som taká šťastná, chcela som v tom objatí pretrvávať večnosť, robilo mi to dobre. Bola som taká šťastná, čakám bábätko, malinké bábo s Edwardom, ktorý ani netuší, že som tehotná. Nevie o tom nikto. Neviem ako to poviem mame, viem, že tá ma pochopí, ale čo otec? Ten Edwarda najskôr odstrelí.
„Bella, vnímaš vôbec?“ Pozrela som sa späť na Daniela.
„Prepáč, zamyslela som sa.“ Som tehotná, čakám bábo, myslela som si, že ma šťastie opustilo, ale tuším som sa mýlila.
„Bude zvoniť, poď pôjdeme do triedy,“ zamrmlal.
Moja trieda bola na konci jednej dlhej, tmavej chodby, okná tam boli len zriedka. Ako sme vošli do triedy, zazvonilo. Všetci sa na nás pozerali, usadili sme sa a vtom vošiel do triedy profesor.
„Profesor Martins,“ šepol Daniel.
„Isabella, vítam ťa u nás.“ Postavila som sa, aby som mu podala ruku. Postavila som sa pred tabuľu.
„Decká, toto je Isabella Swanová, vaša nová spolužiačka,“ oznámil.
„Vidím, že už si sa zoznámila s Danielom. Je to dobrý chlapec, stráž si ho.“
„Áno, je to môj sused.“ Bola som rada, že na tejto škole poznám aspoň niekoho.
Posadila som sa naspäť k Danielovi. V škole to išlo ľahko, spoznala som nových ľudí.
Na obede som sedela s Danielom a jeho partiou, stretla som novú kamarátku Katherin. Bola milá, nikto sa s ňou nebavil, bola strašne tichá, stále len kreslila a počúvala pesničky na MP3. Vedela som, že je stvorená pre mňa. Deň ubehol ako voda. Domov ma viezol Daniel, dohodli sme sa, že ma bude voziť do školy aj zo školy, predsa sme susedia a chodiť mestským autobusom by bolo nepríjemné, škola bola dosť ďaleko od domu, tak takto to bolo lepšie.
****
„Mami, musím ti niečo povedať,“ povedala som. Neviem ako to povedať, ale musím.
„Áno, zlatko?“ spýtala sa mama.
„Chcem ti vlastne povedať, že,“ vykoktala som.
„Už to povedz, čo sa deje?“
„Som tehotná, budeš babička,“ vyletelo zo mňa.
„To vážne? Bella, nerob si zo mňa srandu, nie je prvý apríl.“
„Mama, to nie je prvý apríl, som tehotná, čakám dieťa s Edwardom. Budem mať bábätko.“ Ukázala som jej tehotenskú knižku, aby mi uverila. Objala ma tak silno.
„Blahoželám, Bella, ale musíš to povedať Edwardovi.“
„Nie, nesmie sa o tom dozvedieť. Mami, prosím, nehovor mu to. Pekne ťa prosím,“ šepla som, slzy mi tiekli cícerkom, mama plakala so mnou. Sedeli sme na sedačke a objímali sme sa a plakali sme. Boli to slzy šťastia.
„Mami, musím si vybaviť gynekológa. Ja som sa presťahovala, ten môj ostal vo Forks.“
„Pôjdem s tebou,“ zajachtala.
****
„Dobrý deň, mohli by ste ma zapísať? Som tu nová, prisťahovala som sa z Forks. Zistili mi, že som tehotná.“
„Poďte ďalej.“
„Volám sa Isabella Swanová.“ Podala som mu ruku.
„Thomas Bartelt, teší ma. Vaša matka k nám chodí, nemýlim sa? Tá na chodbe?“
„Áno, chodí.“ Bol milý, stredného veku, vyzeral na takých tridsaťpäť.
„Tak, ľahnite si a vyhrňte si tričko, nech sa pozriem na malé.“ Na brucho mi nalial studený krém, po tele mi naskakovali zimomriavky.
„Pozrite sa, tu má hlavičku. Chcete aj fotografiu?“
„Áno, chcem,“ povedala som.
„Blahoželám, slečna Swanová.“
„Ďakujem.“ Utrela som si bruško, zobrala som si fotografiu a zdravotnú kartičku a vybehla som von. Na chodbe som uvidela Daniela, skočila som mu do náručia.
Autor: lenuskaemm (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Sdílet
Diskuse pro článek Láska si vždy nájde tú správnu cestu - 11. kapitola :