Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska nikdy neumiera - 15. kapitola

30.11.2012 (18:15) • Alexa215 • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 2037×

Večer som mal ísť s Alice na lov. Vybrali sme sa okolo štvrť na šesť. Museli sme ísť hlboko do lesov, pretože v blízkosti domu nebola žiadna zver. Ani srnka. Utekali sme asi hodinu kým sme objavili nejakú zver. Rozdelili sme sa a každý si našiel svoje. Ja som ulovil akurát zatúlanú srnku. Krv mäsožravcov je lepšia ako krv bylinožravcov. Po pol hodine som našiel medveďa. Ten chutil oveľa lepšie. S Alice sme sa pomaly vybrali domov.

„Stále nič?“ spýtal som sa jej. Pozrela sa na mňa. Najprv nechápala, no potom jej to došlo.

„Nie,“ povedala sklamane. Ďalej sme pokračovali na ceste domov, ale už sme behali.

Bella:

Celé dni som bola mimo. Strašne mi chýba Nessie. A musím sa priznať, že trochu aj Edward. Chýbali mi môj malý anjelik. Bola nedeľa. Bol večer a asi sedem hodín. Keď nie viac. Už som to nevydržala a vybrala sa za Nessie. Bolo mi jedno či stretnem toho debila. Chcem vidieť Nessie!

Postavila som sa zo zeme a zavrela oči. No hneď ich aj otvorila. Moment! Kde vlastne je? Skúsim to najprv u Cullenovcov. Opäť som zavrela oči. Chcela som byť v Nessinej izbičke. Plne som sa na to sústredila. Pomaly som otvorila jedno oko a potom hneď aj druhé. Áno!

Bola som v jej izbičke. Pozrela som sa na jej postieľku a bola tam ona!

„Nessie!“ vykríkla som a hneď sa k nej rozbehla. Nahla som sa nad postieľku a pozrela sa na ňu. Nespala. A bola... veľká. Vyzerala na viac ako dva roky. Široko sa na mňa usmiala a odhalila svoje malé perličky – zúbky. Natiahla ku mne rúčky. Zavrela som oči a plne sa sústredila. Pomaly som sa rukou približovala k jej rúčkam. Po chvíli som ucítila malinké prstíky. O sekundu na to ma za jeden prst chytila malá rúčka. Usmiala som sa. Po druhý krát - prvý krát po smrti - sa dotýkam môjho dieťatka.

„Ocko,“ šepla a odvrátila odo mňa pohľad. A do kelu. Takže je tu. Spojenie sa stratilo. Nepozrela som sa naňho.

„Bella,“ šepol zamatovým hlasom.

„Bella, ty si fakt hlúpa. Edward ťa stále miluje. Jeho láska k tebe sa už nikdy nezmení. To čo sa tam stalo bolo nedorozumenie,“ ozval sa niekto iný. Pomaly som sa vystrela a otočila sa. Pri Edwardovi stála Alice. „Síce ťa nepočujem a nevidím, ale Edwardovi verím,“ dodala a milo sa usmiala.

„Prečo by som vám mala veriť?“ šepla som si sama pre seba.

„Bella, vysvetlím ti to,“ povedal Edward.

„Nie,“ povedala som.

„Bella. Pravdepodobne si povedala nie, keďže ti Edward ešte nič nevysvetľuje,“ povedala. „Prosím, nechaj, nech ti to vysvetlí,“ prosila ma. Mala smutný pohľad, ktorému sa nedá odolať.

„Máš na to minútu,“ precedila som cez zuby. Edward si vydýchol a niečo šepol Alice, tak rýchlo a ticho, že by mu rozumel iba upír. Alice sa usmiala.

„Ďakujem,“ šepla a zmizla. Pozrela som sa na Nessie a jemne sa usmiala. Vyšla som von z izby a Edward za mnou. Otvoril dvere čo boli oproti Nessinej izbe. Vošiel a podržal mi dvere.

„Vďaka,“ povedala som hneď po tom, ako som vošla do izby. Zavrel za mnou dvere. Prešla som ku oknu a otočila sa naňho. Čakala som kedy to spustí.

„Po niekoľkých minútach, čo si odišla, ku mne prišla Tanya. Nevedel som jej čítať myšlienky. No vlastne nikomu. Povedala, že to mám ťažké. Po chvíli ma objala a potom sa nahla...po bozk. Potom ma začala bozkávať. Chcel som prestať, ale nevedel som. Vtom si prišla ty a vtedy som sa už konečne dokázal odtiahnuť,“ povedal.

„To ti mám akože veriť?“ opýtala som sa ho.

„Bella, si celá moja existencia. Nikto nikdy tak nemiloval nikoho, ako ja milujem teba,“ šepol. Tá veta ma zahriala u mŕtveho srdca. Chcela som niečo povedať, no do miestnosti vletela Alice.

„Volala Kate,“ šepla a podala mu mobil. Edward zobral mobil a Alice zmizla.

„Chvíľku,“ šepol. On dáva prednosť nejakej Kate? Zavolal jej.

„Ahoj, Kate,“ povedal do telefónu. „Počúvam,“ povedal po chvíli. „Aha. To by mi nikdy nenapadlo. Aspoň mám v tom jasno. Ďakujem, že si mi to povedala. Ahoj.“ Zložil to. Čo mu povedala? V čom má jasno? Nechápem.

„Čo ti povedala?“ spýtala som sa ho. Vyhrala u mňa zvedavosť.

„Tanya si to naplánovala,“ sykol.

„Čo? Ako?“

„Tanya si vtedy zavolala svojich dvoch priateľov. Majú  dar. On vie ochromiť tvoj dar na danú chvíľu. A ona vie ťa akoby ovládať. Vie ovládať, čo robíš. Nevedel som čítať myšlienky, pretože on mi ochromil dar. Bozkával som sa s ňou, aj keď som nechcel, lebo ma ona ovládala,“ povedal.

Čože? To je krava! A čo keď Edward nehovorí pravdu? Ako to zistím? Komu mám veriť? Jemu alebo mojej mysli? Kašlem na to. Nebudem žiť - neviem či sa to dá nazvať “žiť“, keďže som už mŕtva, ale to je jedno - minulosťou ani budúcnosťou, ale prítomnosťou. Podišla som k nemu.

„Milujem ťa,“ šepla som. Na jeho tvári som uvidela ten najkrajší úsmev.

„Milujem ťa,“ šepol tým najkrajším hlasom. Jeho oči horeli šťastím. Musela som sa usmiať.

„Takže už ste uzmierení?“ opýtala sa Alice, ktorá sa tu práve zjavila. Edward sa pozrel na mňa a zdvihol obočie. Prikývla som.

„Áno,“ odpovedal jej Edward.

„Jupí!“ zvýskla Alice. Obaja sme sa na ňu pozreli. „Mohla by som urobiť oslavu alebo...“ štebotala a vyparila sa izby. S Edwardom sme sa zasmiali nad jej plánmi. Otočila som sa k Edwardovi a sklopila pohľad.

„Prepáč mi za to, čo všetko som ti vtedy povedala,“ povedala som mu.

„Nemáš sa za čo ospravedlňovať. To ja by som sa ti mal ospravedlniť,“ oponoval mi, no prerušila som ho.

„Keby som si to dala vysvetliť, nedopadlo by to takto.“ Sadol si za klavír. Mávol na mňa rukou, nech si idem k nemu sadnúť. Podarilo sa mi to na prvý krát. Už som sa v tom zlepšovala.

Edward začal hrať. Začal hrať moju uspávanku. Najradšej by som ho objala. Milovala som, keď mi to pohmkával alebo hral. Vlastne stále milujem, keď mi to hrá. Usmiala som sa a pozorovala, ako sa prstami pohybuje po klávesoch.

Edward:

Keď sme s Alice prišli domov v myšlienkach Nessie som videl... Bellu. Čože? Ona tu je? Ako? Kedy? Neváhal som ani sekundu a upírskou rýchlosťou vošiel do Nessinej izby. Uvidel som Bellu, ako sa dotýka Nessie. Bola chrbtom otočená ku mne.

„Ocko,“ šepla Nessie a pozrela sa na mňa. Nemohol som tomu uveriť. Bella je stále tu! Boh vyslyšal moje prosby. Možno napokon existuje aj Santa Claus. Mal by som jej to radšej vysvetliť a nie rozmýšľať či existuje Santa. Nehýbala sa.

„Bella,“ šepol som. Zrazu pribehla Alice. Bella ju však nemohla počuť. Hneď ako začula, že som šepol Bellino meno, vedela, že je tu. Chcela mi pomôcť.

„Bella, ty si fakt hlúpa. Edward ťa stále miluje. Jeho láska k tebe sa už nikdy nezmení. To čo sa tam stalo bolo nedorozumenie,“ povedala jej. Nevedela kde je, ale verila mi. Pomaly sa vystrela a otočila sa. Moja Bella. Tak mi chýbala. Tak dlho som nevidel jej nádhernú tvár. „Síce ťa nepočujem a nevidím, ale Edwardovi verím,“ dodala a jemne sa usmiala.

„Prečo by som vám mala veriť?“ šepla. Nie. Nesmie odísť. Musím jej to vysvetliť. Potom už môže odísť, aj keď by som bol radšej, aby ostala.

„Bella, vysvetlím ti to,“ povedal som jej. Dúfal som, že mi dá šancu.

„Nie,“ povedala.

„Bella. Pravdepodobne si povedala nie, keďže ti Edward ešte nič nevysvetľuje,“ povedala. „Prosím, nechaj nech ti to vysvetlí,“ zastala sa ma Alice. Skúšala na Bellu smutný pohľad, ktorému sa nedá odolať.

„Máš na to minútu,“ precedila cez zuby. Uf.

„Mám na to minútu,“ šepol som Alice tak rýchlo a ticho, že mi rozumel iba upír. Alice sa usmiala.

„Ďakujem,“ šepla a zmizla do obývačky. Bella sa pozrela na Nessie a vyšla von z izby. Išiel som za ňou. Otvoril som dvere čo boli oproti Nessinej izbe. Vošiel som a podržal jej dvere.

„Vďaka,“ povedala mi hneď po tom, ako som vošla do izby. Zavrel som dvere. Prešla ku oknu a otočila sa naňho. Ja som ostal pri dverách.

„Po niekoľkých minútach, čo si odišla, ku mne prišla Tanya. Nevedel som jej čítať myšlienky. No vlastne nikomu. Povedala, že to mám ťažké. Po chvíli ma objala a potom sa nahla... po bozk. Potom ma začala bozkávať. Chcel som prestať, ale nevedel som. Vtom si prišla ty a vtedy som sa už konečne dokázal odtiahnuť,“ povedal som jej. Prosím, Bože, nech mi verí.

„To ti mám akože veriť?“ opýtala sa ma.

„Bella, si celá moja existencia. Nikto nikdy tak nemiloval nikoho, ako ja milujem teba,“ šepol som. Bola to pravda. Do miestnosti vletela Alice.

„Volala Kate,“ šepla a podala mi mobil. Zobral som ho.

Je to vraj dôležité, poslala mi v myšlienkach a zmizla.

„Chvíľku,“ šepol som Belle. Zavolal som jej.

„Ahoj, Kate,“ povedal som do telefónu.

„Ahoj, Edward. Musím ti niečo dôležité povedať,“ povedala. Možno už niečo vedia o Nessie.

„Počúvam,“ povedal som po chvíli.

„Neviem, čo si myslíš, čo sa vtedy stalo, ale ja ti to ozrejmím. Tanya sa mi zverila. Keď sa to o Belle dozvedela, utiekla do lesa a zavolala svojich dvoch priateľov. Nancy a Waltera. On ti vie ochromiť dar na daný čas a ona vie ovplyvňovať, čo robíš. Viem, je to čudné. Ako si bol na terase, oni boli na okraji lesa. On ti ochromil dar, takže si nevedel čítať myšlienky. Ona chcela, aby si sa s ňou bozkával. Ospravedlňujem sa za ňu,“ povedala rýchlo. Bol som šokovaný z toho, čo som počul.

„Aha. To by mi nikdy nenapadlo. Aspoň mám v tom jasno. Ďakujem, že si mi to povedala. Ahoj.“ Zložil som to.

„Čo ti povedala?“ spýtala sa ma.

„Tanya si to naplánovala,“ sykol som. Bol som na Tanyu naštvaný.

„Čo? Ako?“

„Tanya si vtedy zavolala svojich dvoch priateľov. Majú dar. On vie ochromiť tvoj dar na danú chvíľu. A ona vie ťa akoby ovládať. Vie ovládať čo robíš. Nevedel som čítať myšlienky, pretože on mi ochromil dar. Bozkával som sa s ňou, aj keď som nechcel, lebo ma ona ovládala,“ povedal som jej to. Po chvíli podišla ku mne.

„Milujem ťa,“ šepla. Čože? Ona ma... miluje? Takže mi verí? Odpustila mi? Na tvári mi tým vyčarila úsmev.

„Milujem ťa,“ šepol som. Usmiala sa.

„Takže už ste uzmierení?“ opýtala sa Alice, ktorá sa tu práve zjavila. Pozrel som sa na Alice a potom späť na Bellu. Zdvihol obočie. Prikývla.

„Áno,“ odpovedal som Alice.

„Jupí!“ zvýskla. Obaja sme sa na ňu pozreli. „Mohla by som urobiť oslavu alebo...“ štebotala a vyparila sa izby. Tie jej plány, čo som videl v jej myšlienkach... S Bellou sme sa zasmiali nad jej plánmi. Otočila sa ku mne a sklopila pohľad.

„Prepáč mi za to, čo všetko som ti vtedy povedala,“ povedala mi. Čože? Ona sa mi ospravedlňuje? To ja by som jej mal šepkať každú chvíľu Prepáč.

„Nemáš sa za čo ospravedlňovať. To ja by som sa ti mal ospravedlniť,“ oponoval som jej, no prerušila ma.

„Keby som si to dala vysvetliť, nedopadlo by to takto.“ Sadol som si za klavír. Mávol som na ňu rukou, nech si ide ku mne sadnúť. Sadla si. Začal som hrať jej uspávanku. Usmiala sa.

Troška dlhšia kapitola. Ďakujem za komentáre.

Autor: Alexa215 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Láska nikdy neumiera - 15. kapitola: