Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska, liek života - 5. kapitola

02.06.2010 (19:00) • MimQa • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 918×

5. kapitola - Odchod

O niekoľko sekúnd som bola pred – už mojím domom. Tak krásne znela tá myšlienka, že už patrím tu. I keď navždy bude mojím domovom tam, kde je moja rodina, ale bývať tam už nebudem. Iba pár kilometrov ma delí od mojej skutočnej rodiny. Tento dom sa nachádza vo Forkse presne ako dom mojej mamy a ocka.

Keď som vošla dnu, hľadala som Edwarda, no nikde som ho nenašla, a preto ma napadlo či nešiel na lov, ale jasne sme sa dohodli, že pôjdeme spolu. Bola som z toho zmätená, no o chvíľu ma zavolala Alice a všetko mi vysvetlila.

„Bella, Edward odišiel. Keď odchádzal, povedal, že sa tu už neukáže, pretože tak to bude pre teba lepšie,“ zrejme citovala jeho slová.
„Ako to, že odišiel? Len tak?“ spýtala som sa zmätene.
„No, zanechal ti list. Je u neho v izbe. Už aj v tvojej izbe.“
Nad ničím som nepremýšľala a rozbehla sa do izby. List, ležal na veľkej a novej posteli, ktorá bola zbytočná. Rýchlo som ho otvorila a celá rozrušená začala čítať:

Bella, prepáč, že som sa s tebou nerozlúčil, ale keby som
ťa ešte raz videl, nedokázal by som to. Možno sa pýtaš, prečo
som to spravil. Veľmi jednoduchá otázka. Nechcel som ti to
ešte viac komplikovať. Povedal som, že ťa ľúbim... To nemienim 
vziať späť, pretože to nie je nič, iba čistá pravda. No viem, že ty ľúbiš
Jacoba a on teba, a preto vám do toho nechcem zasahovať.
No, nedokázal by som žiť tak blízko pri tebe, keď viem, čo k tebe cítim.
Rodine som to vysvetlil a všetci to pochopili. Okrem Alice.
Preto dúfam, že budeš s Jacobom a ostatnou rodinou šťastná. 
Ja sa pokúsim zabudnúť... Aj keď teraz sa mi to zdá nemožné.

Milujem Ťa,
Edward

Nemôžem tomu uveriť. On odišiel a ani sa nedozvedel, čo k nemu cítim ja. Toto je jedno veľké nedorozumenie. Bola som strašne rozrušená, čakala som, kedy ma obleje horúčava a začnú mi vlhnúť oči, no nestalo sa tak. Uvedomila som si, že sa to už ani nikdy nestane.
Toto nie je možné. Edward odišiel. Môj Edward! Neviem, kde odišiel, neviem či ho ešte niekedy uvidím. Nie, nie, nie.

Keď som sa utápala v mojom vnútornom žiali, počula som, ako mi niekto klope na dvere.
„Ďalej,“ povedala som smutne. Bola to Alice.
„Bella, nechceš sa porozprávať?“ opýtala sa milým, priateľským hlasom. Najprv som chcela drsne odvetiť, nech odíde, ale potom som si uvedomila, že by to bolo dosť nevhodné. A možno mi rozprávanie sa s Alice pomôže.
„Alice, povedz mi niečo viac. Kde je? Viem, že ty to vidíš.“
„Áno, už viem, kde sa nachádza. Šiel do Arktídy pozrieť našich dlhoročných priateľov. Podľa mňa tam aj ostane. Čaká, ako zareagujú oni, ale myslím si, že s tým nebudú mať problém,“ povedala sústredene. Vzdychla som si. Do Arktídy? 

„Bella, Bella!“ skríkla na mňa a postavila sa z dlážky, na ktorej kľačala pri mne.
„Čo je Alice? Čo sa stalo? Je Edward v poriadku?“ spýtala som sa znepokojene. Nechápala som, čo sa mohlo stať.
„Jasné, že je v poriadku, Bella. No vidím teba. Tvoju budúcnosť,“ zamrmlala.
Alice vidí, že ho nesmierne milujem? Zdá sa jej to zlé? Zvrátené? 
„Čo vidíš?“
„Vidím, ako blúdiš v Arktíde a hľadáš Edwarda. Bella, toto nie je správne. Nemôžeš ísť sama.“
Aha. Takže mala na mysli niečo iné. Ale aj to bola pravda. Chcela, vlastne ešte aj stále chcem, ísť za Edwardom a všetko mu vysvetliť. Len ešte neviem ako.
„Prečo? Veď veľmi dobre vieš, prečo to Edward urobil. Ja s bratom tiež nesúhlasím, chcela som mu to aj vyhovoriť, no nedal sa. No nechala som ho tak, je to jeho vec, čo bude robiť. A ty sa preto nemusíš trápiť, nie je to tvoja vina, že odišiel.“ Vypúlila som na ňu oči. Jej nedochádza, že som zaľúbená do Edwarda? Ona to nevidí? No ako by to mohla vidieť? Veď vidí budúcnosť. Určite tam nevidí, že budem s Edwardom.
„Ty to nechápeš. Ja za ním nechcem ísť kvôli tomu, že je to moja vina. Chcem za ním ísť, lebo ho ľúbim. Ľúbim ho a on to nevie. Odišiel a ani som mu to nestihla povedať,“ povedala som a čakala, že Alice to poriadne zaskočí alebo tak, no ona odpovedala normálnym odľahčeným tónom.
„Aha. Tak to potom mení celú situáciu. No, nenapadlo ti, že mu môžeme zavolať? Načo by si sa mala trepať do Arktídy, keď to môžeme spraviť behom troch sekúnd?“ spýtala sa a nadvihla svoje dokonalé obočie a zmizla z izby.

Alice má pravdu, ale ja mu nemôžem zavolať, ja ho musím vidieť. Nedokážem mu len tak medzi rečou v telefóne povedať, že ho milujem a nech sa okamžite vráti naspäť, lebo umriem. Totálne nemožné. Ja za ním musím ísť. Alice sa vrátila behom niekoľkých sekúnd. V pätách za ňou kráčal Jasper. Super. Nie je mi dvakrát príjemné, keď musím vykladať o mojich citoch pred Alice, a tobôž už nie pred Jasperom. 


„Nie som pripravená zavolať mu. A myslím, že to nie je hocaká vec. Chcem mu to povedať do očí,“ naznačila som jej, no zjavne nepochopila. Už vytáčala číslo a vcapila mi telefón k uchu.
„Alice!“ Ona je totálne nemožná. No, kým som stihla vypnúť telefón červeným tlačidlom, ozval sa Edward.


„Haló?“ Keď som začula tento úžasný hlas, napriek hroznému zrneniu v telefóne, ktoré určite spôsobila diaľka medzi Amerikou a Arktídou, nemohla som zvesiť.
„Ehm, Edward,“ vyjachtala som zo seba a pozrela jedným okom na Alice. Ona len prevrátila oči a niečo šomrala Jasperovi, no nesústredila som sa na to.
„Bella? Čo chceš?“ povedal drsne, čo ma zmiatlo. No ja som si jeho hlas nevšímala a snažila som sa rýchlo vyklopiť zo seba, čo som chcela.
„Došlo tu k nedorozumeniu. Čítala som ten list, čo si mi zanechal, ale nemáš pravdu. Ja neľúbim Jaka. Mám ho rada, ale už nie tak ako predtým, pretože... Pretože som sa zaľúbila do teba. Edward, milujem ťa.“ Vtedy mi bolo jedno či v izbe sedel Jasper. Keby bola plná izba ľudí, bolo by mi to jedno.
„Nemusíš si brať za vinu to, že som odišiel. A klamať už vôbec nemusíš. Už sa nevrátim, rodina sa s tým zmierila. Prepáč, ale snažím sa zabudnúť, tak mi už nevolaj.“ Zrazu sa spojenie prerušilo. Tie slová na mňa doliehali pomaly, ale o to bolestivejšie. On si myslí, že klamem? Ja mu vyznám lásku a on mi na to odpovie toto? Ani na sekundu nebolo na ňom počuť zaváhanie. Ranilo ma to.


„Idiot,“ zašomrala Alice. Bolo mi jedno komu to patrilo. Nechcela som ani nad tým premýšľať. Cítila som sa hrozne. Rada by som túto izbu opustila a rýchlo sa rozbehla do lesa, ale nebolo to možné. No bála som sa, že spravím niečo neuvážené, a tak som radšej ostala na mieste.
„Bella, toto takto neostane, nemaj obavy. Niečo spolu vymyslíme. Keď už viem, čo je vo veci, nenechám to tak. Ver mi. Ale, prosím, sľúb mi, že nespravíš niečo ľahkomyseľné. Tým nemyslím len odchod do Arktídy. Ak tam budeme musieť ísť, pôjdeme tam, ale spolu!“ Vážila som si jej ochotu, ale vedela som, že je zbytočná. Už len fakt, že mi Edward neveril, ma usmerňoval v to, že som sa mýlila. Nemôžeme byť spolu šťastní.


„Môj braček je len niekedy dosť nechápavý a treba mu to povedať viackrát, aby pochopil, neboj sa.“ Konečne prehovoril aj Jasper. Mala som divný pocit, že nič nehovoril a bol v izbe. I keď si viem veľmi jasne predstaviť, prečo tu bol. 
„Ďakujem vám. Naozaj si cením vašu snahu. Alice, ty sa neboj, nič nespravím. Lenže ani sama, ani s tebou. A teraz ma ospravedlňte, ale idem zavolať rodičom.“ Bola to pravda.
Cítila som sa otupená, bez života. Bola som prázdna.
Telefonát s rodičmi prebehol bez menších problémov. Nikto nemal žiadne podozrenie. Len som ich uisťovala, že je všetko v poriadku a o tri dni budeme s Jacobom doma ako na koni. Dozvedela som sa, že naši idú na tri dni do Phoenixu.



Predchadzajúca kapitola | Následujúca kapitola

Autor: MimQa (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Láska, liek života - 5. kapitola: