Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska, liek života - 4. kapitola

27.05.2010 (10:00) • MimQa • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 811×

4. kapitola - Výčitky

Stála som tam ako kamenný stĺp, kým som nezapočula kroky.
Jasné, Edward, pomyslela som si, keď som zacítila jeho pach. Otočila som sa mu chrbtom. Nechcela som sa mu pozrieť do tváre. Cítila som sa hrozne. Už sa to nikdy nesmie zopakovať.

„Toto si chcela?“ spýtal sa ma drsným, no aj napriek tomu, krásnym hlasom. Nevedela som, čo na to povedať. Nie. Toto som nechcela. Cítim sa hrozne. Kvôli mojej tvrdohlavosti som zavraždila štyroch ľudí.
„Musíš byť taký dotieravý? Hádam, viem, čo robím,“ zaklamala som. Nie, nevedela som, čo robím. Nechcela som byť na neho takáto, ale inak sa nedalo. Otočila som sa, že pôjdem.
„Asi si zmenila názor. Ako chceš. Nikto ťa nenúti byť ako ja a moja rodina.“
Odišiel.

Toto sa ma dotklo. Kľakla som si na vlhkú trávu a sklonila hlavu. Zalial ma silný, až zdrvujúci pocit viny. Keby som sa aspoň nechovala ako idiot. Edward mi chcel pomôcť, no ja som namiesto jeho rád spravila to najhoršie, čo som mohla. 
Vstala som a rozzúrene kopla do najbližšieho stromu. Strom, sa trochu nebezpečne zakolísal, no inak ostal v poriadku. Ľudské životy sa späť vrátiť nedajú, no toto sa už nesmie nikdy opakovať. Hneď teraz sa budem musieť ísť porozprávať s Edwardom a ostatnými Cullenovcami. Preglgla som a rozbehla som sa k domu.

Tak a teraz už viem, ako reagujem na ľudí. Veď to som chcela, nie? Nie, takto som to nechcela. Ale teraz už viem, že nesmiem dopustiť stretnutie s rodičmi. Mohli by dopadnúť ako  rodina v lese. Rozmýšľala som, aké mám možnosti.

Prvá možnosť bola, ešte raz sa stretnúť s rodičmi, no následne sa s nimi rozlúčiť so zámienkou, že odchádzam bývať s Jacobom do iného štátu. Síce, som ešte veľmi mladá, ale určite by ma pochopili. Jacobovi plne dôverujú a určite by ma nakoniec pustili. No teraz to už nie je možné. Po prvé preto, že by si všimli, aká som iná a podozrievali by ma. Po druhé – zabila by som ich. Už nemám v sebe ani kúsok viery, že by tomu bolo inak.

Ďalšou možnosťou je, že by som sa im už nikdy viac neukázala. Jacob by mohol tvrdiť, že som sa utopila alebo hocičo iné. No chcem im takto ublížiť? A roky sa pred nimi ukrývať? 

Potom na napadala možnosť, ktorá by pre nich bola veľmi nebezpečná. Povedať im celú pravdu. Všetko, čo sa týka upírov. Tým pádom, by som im rovno mohla povedať aj o vlkolakoch. Žili by s tým, že ich dcéra je upírkou? No to ťažko. Skúsim, ale túto alternatívu prebrať s Edwardom. Ak mi odpustí moje správanie.

Bola by tu ešte jedna možnosť... Vtom som si, ale uvedomila, že som sa ocitla pri dome. Moje premýšľanie som odložila bokom. Nateraz. Teraz musím vyriešiť niečo rovnako dôležité. Možno to najdôležitejšie v mojom novom živote. Pocit viny som mala v každom kúsku tela, no vošla som dnu. Všetkých som zavolala. O sekundu pri mne boli všetci, vrátane Edwarda. Keby som mohla, určite by som sa bola zosypala. Snažila som sa udržať si vyrovnaný tón.

„Chcem sa s vami všetkými porozprávať. Môžete na chvíľku?“ Samozrejme, už všetci vedeli, čo sa stalo v lese. Aj keby im to Edward nepovedal, v rodine mali Alice. Tá, to určite videla. Na ich tvárach sa zjavilo niekoľko rôznych pocitov.
„Samozrejme, Bella. Poďte,“ rozkázal Carlisle a ukázal na obrovskú miestnosť s jedálenským stolom. O pár sekúnd, sme tam už boli všetci usadený. Dostala som miesto na vrchu stola, čo bolo oproti Carlislovi, a to u mňa vzbudilo rozpaky. 

„Určite už všetci viete o incidente, čo sa stal v lese,“ začala som opatrne.
„Je mi to naozaj ľúto. I keď možno vtedy som sa tak nesprávala,“ vrhla som na Edwarda ospravedlňujúci pohľad a on sa krátko usmial.
„Ale naozaj, som nechcela, aby to takto dopadlo. Nevedela som, že zájdem až k cestičke, kde budú ľudia. Keby som bola poslúchla Edwarda, nič by sa nebolo stalo, ale ja som...“
„Bella. Nik ti nič nevyčíta.“ Napokon ma predsa len prerušil Edward. Esme s Carlislom prikývli na súhlas.
„Viem, a preto sa cítim ešte horšie. Nechcela som to. Chcela som byť ako vy, no neviem či to už bude možné. Iba ak by ste ma chceli priať do vašej rodiny. Už nikdy nedovolím, aby sa stalo niečo podobné. Bude mi jedno či ma budú ôsmi strážiť, ale toto sa už nezopakuje,“ pokrútila som hlavou a sklopila zrak. Teraz je rad na nich. Príjmu ma alebo nie?

„My sme ťa už od začiatku brali ako súčasť našej rodiny. Tým, čo sa stalo sa nič nemení. Ak chceš byť ako my, tak ťa len podporíme a budeme sa ti snažiť pomôcť. Viem, ako musíš brať to, čo sa stalo, ale dôležité je, čo cítiš teraz. A cítiš to, že už nikdy nechceš ublížiť nevinným ľuďom.“ Zaslúžim si vôbec takéto slová? 
„Ďakujem. Veľmi si to cením. Chcela by som, ale počuť názor aj ostatných. Nedokázala by som žiť pod jednou strechou s ľuďmi, ktorí ma nemajú radi.“ Snažila som sa tváriť trochu sebaisto a pozrela na Esme.
„Samozrejme, Bella. Už teraz ťa mám rada ako vlastnú dcéru,“ prikývla a na jej tvári sa objavil ten najúprimnejší úsmev, aký som kedy videla.
„Ďakujem. Edward?“ Na zlomok sekundy som sa na neho pozrela. Veľmi som sa pred ním hanbila. Ubehlo veľmi dlhých 30 sekúnd.
„Tak áno či nie?“ spýtala som sa netrpezlivo.
„Áno,“ odvetil stručne a ja som pokračovala. Ešte pár slov a mám to za sebou. Môžem odtiaľto odísť a v pokoji predýchať túto situáciu.
„Alice?“ Jej som sa nehanbila pozrieť do očí. Od začiatku mi pripadala veľmi priateľská a nebála som sa jej. I keď sme sa nemali ešte kedy poriadne porozprávať, vzbudzovala vo mne istotu. Ona len nadšene zakývala hlavou.
Tak a tú časť s ktorou som si bola celkom istá, že bude súhlasiť, som mala za sebou. Nasledovala tá horšia časť. Rovno som sa to spýtala Rosalie.
„Nie,“ chladno odvetila. Samozrejme, ako keby som to nepredpokladala. Rosalie ma neznáša od samého začiatku. Absolútne netuším, prečo. Nič som jej neurobila, vlastne som sa s ňou ešte ani osamote nerozprávala.
Esme chcela niečo povedať, určite sa chcela ospravedlniť za Rosaline správanie, no ja som ju hneď umlčala.
„Teraz je to už jedno. Jasper?“ Obrátila som sa na neho. Tým som si vôbec nebola istá. Bolo to u mňa tak 50 na 50.
„Jasné, prečo nie,“ zasmial sa a otočil sa k Emmettovi. Bol taký obrovský. Keďže bol partnerom Rosalie, pochybovala som, že povie áno.
„Jednoznačne áno, určite bude s tebou sranda a môj brat nám dá konečne pokoj a nebude sám,“ usmial sa na Edwarda, ktorý na neho len civel.
Fajn, asi mi tu niečo dôležité uchádza.
Zo siedmych, šiesti hlasovali za to, aby som sa stala súčasťou ich rodiny.

„Tak vám veľmi pekne ďakujem. To je všetko, čo som chcela.“ Vlastne chcem ešte niečo. Porozprávať sa s Edwardom a tiež s Jacobom. O mnohých veciach. 
„Edward, môžeš na minútku?“ spýtala som sa potichu. Prikývol a elegantne ukázal rukou, aby som šla za ním. Ľudskou, pomalou chôdzou sme šli až do jeho izby.
„Počúvam,“ zamrmlal Edward vážnym, no napriek tomu zamatovým hlasom. Hovoril to tak vážne, že som ani nevedela ako začať. Postavila som sa vedľa neho a pozrela do jeho očí.

V ten okamih, som si uvedomila dve veľmi dôležité veci. Prvá vec, pre mňa nebola ničím prekvapujúcim, no aspoň som v tom mala jasnejšie – všetko sa zmenilo. Od toho, čím som až po to, čo cítim k Jacobovi. Bohužiaľ, k Jacobovi už viac nebudem cítiť to isté. Mal pravdu – som upír. Už s ním nemôžem byť. Navždy ho budem ľúbiť, no nie tak ako som ľúbila. Nie tak ako by malo dievča milovať svojho chlapca. Druhá vec, bola oveľa komplikovanejšia ako som si mohla myslieť. K Edwardovi cítim niečo veľmi silné a som si istá, že to nie je obyčajná náklonnosť. Uf, zaľúbila som sa. Áno, som zaľúbená do Edwarda Cullena. Po dlhom tichu Edward nenápadne zakašľal, tak som sa rýchlo pozbierala a začala.

„Tak na začiatok. Nechcel by si mi povedať, prečo ma Rosalie tak veľmi nenávidí?“ To bola z jedna vecí, ktoré ma veľmi zaujímali či, lepšie povedané, trápili. Najprv som si myslela, že je to istá nesympatia voči mne, ale to sa mi nezdá. Je to čosi oveľa viac.
„Je to dosť komplikované, ale iste viem presne, čo si Rosalie myslí a aké to pre ňu je. Je viac dôvodov, prečo sa správa tak ako sa správa.“
„Aké sú tie dôvody?“ spýtala som sa netrpezlivo. Je ich viac? Som zvedavá.
„Pre začiatok ti môžem povedať, že Emmetta neľúbi,“ povedal a sadol si na posteľ. Natiahol sa mi za rukou, za ktorú ma vzápätí chytil, aby ma mohol posadiť tiež. Znova bolo ticho. Spamätávala som sa. Rosalie Emmetta neľúbi? To má byť nejaký žart? 
„A čo Emmett?“
„Miluje ju najviac na celom svete.“ Po tejto informácii som Emmetta úprimne ľutovala. Teraz som Rosalie nenávidela už aj ja. Ako toto môže chudákovi Emmettovi robiť?
„Viem to len ja a Alice. Teraz už aj ty. Prosím, nikomu, vrátane Rosalie to nikdy nepovedz. I keď Emmett sa to určite niekedy musí dozvedieť.“ Cítila som sa vinne. Toto nemám vedieť. Alice a Edwardovi to Rosalie určite sama nepovedala. Proste majú výnimočné schopnosti a dozvedeli sa to sami. To musí byť hrozné, žiť v takejto talentovanej rodine. Je dobré, že na mňa aspoň tá Edwardova schopnosť nepôsobí. Čo by som, preboha, robila teraz, keď viem o svojich citoch k nemu?

„A ako to vlastne všetko súvisí so mnou?“ Vrátila som sa k otvorenej, ale nedokončenej téme.
„Rosalie síce neľúbi Emmetta, ale ľúbi niekoho iného.“ No, že ma to nenapadlo skôr.
„Teba,“ zašepkala som a on, len prikývol. Teraz vo mne panoval smútok a nechápavosť.
„Dnes mi to asi trochu nepáli, pretože stále nerozumiem. Fajn, ľúbi teba, ale prečo teda nie je s tebou? Prečo si vybrala Emmetta?“ Dúfam, že nie je osud upírov založený na rovnakých pravidlách ako osudy mnohých žien v minulosti. Že sa musia vydať za toho, kto im je predurčený. 
„Nikdy som o ňu nejavil záujem. Možno bola pekná, no ja som ju nechcel. Chcel som ju ako sestru. Ona sa s tým nevedela zmieriť. Nevedela uveriť, že ju nejaký muž odmietol. Vždy ju každý chcel, no u mňa to tak nebolo. Preto si vybrala Emmetta. Chcela na mňa zabudnúť, no moc sa to nedalo, keďže žijeme v rovnakej rodine.“ Dobre v tomto mám jasno – Rosalie využila Emmetta. Podlo ho zneužila. Nechápem, ako s ňou môžu žiť pod jednou strechou. Nechápem, ako to zvládnem ja, ešte k tomu, keď ma neznáša.

„A ako s tým súvisím ja? Prečo neznáša mňa?“ Edwardovi musím prísť ako čistý idiot. Stále sa ho vypytujem a nič si sama nedomyslím. No ako by som si mohla, keď je všetko tak dopletené?
„Pretože nevie zniesť fakt, že sa mi páčiš viac ako ona. Žiarli.“
„Aha.“ Dobre. Viem, že to bola dokonale trápna odpoveď, ale v tom momente ma nič lepšie nenapadlo. Ja, Bella Swanová, sa páčim Edwardovi viac ako tá krásna blondínka? Neverím. Veď to je... To je... No jednoducho, je to úžasné. Z môjho zamyslenia ma vytrhol Edwardov smiech. Tak krásne sa smeje.
„Čo je?“
„Nič. Pripadáš mi, ako keby som ti povedal niečo tak prekvapujúce a pritom to je tak jasné.“
„Rozhodne to je prekvapujúce. Komu sa môžem páčiť viac ako Rosalie? Však Rosalie je asi tá najkrajšia bytosť z celého vesmíru.“
„To hovoríš ty.“ Sklopila som oči. Pripadala som si hlúpo. Edward mi zdvihol prstom hlavu, aby som sa mu pozerala do očí. Cítila som jeho pohľad a sladkú vôňu jeho dychu.
„Ľúbim ťa,“ povedal a zrazu sa postavil a odišiel z izby.

On chce, aby som sa zbláznila? Toto mi nesmie robiť. Prečo odišiel? Prečo teraz, keď som mu chcela povedať všetko o mojich citoch? Teraz, keď už som si tým všetkým istá... Všetko mi hrá do kariet. Edward mi povedal, že ma ľúbi. Ľúbi ma! No teraz za ním nemôžem len tak prísť a povedať mu, že ja k nemu cítim to isté. Ba dokonca niečo ešte silnejšie. Ach.
Rozmýšľala som nad veľa vecami naraz. Jedna čas mysle rozmýšľala nad tým, čo mi povedal Edward o Rosalie. Je viac dôvodov, prečo sa Rosalie správa tak, ako sa správa. Viac? Aký má ešte dôvod neznášať ma?

Zrazu ma upútal vlk, ktorého som videla v lese cez okno. To bude určite Jacob. Musím ísť za ním. Nechcela som strácať čas a riskovať, že keď pôjdem dverami stretnem Edwarda. Vyskočila som z okna. O ani nie pol sekundy, som stála na bledom chodníku a bežala do lesa. 

„Jake,“ oslovila som ho. Počula som ho, no už nevidela. Zrazu som ho zbadala. Bol vo svojej ľudskej podobe. Nadýchla som sa. Musím vyjsť s pravdou von. Vedela som, že budem Jacoba raniť, no nikdy by som nespravila to, čo spravila Rosalie. Nikdy.
„Nechcem ťa klamať. Chcem ti povedať, že to, čo k tebe cítim...“ začala som, no rýchlo ma prerušil.
„Viem, viem. Len chcem vedieť prečo, čo sa stalo? Nepotrebuješ čas? Kľudne ti dám koľko budeš potrebovať. Ja ťa ľúbim stále, tak mi nehovor, že to je o tom, čo si teraz.“
„Nie, nie je to preto, že som upír. Dokonca, ani nie preto, že potrebujem čas so všetkým sa vyrovnať. Ľúbim ťa, ale nie rovnakým spôsobom.“ Vedela som, že som mu neodpovedala na jeho prvú otázku. No, čo som mala povedať? Že som sa zaľúbila do Edwarda? Nie, zatiaľ sa to nesmie dozvedieť. 
„Možno je to k tebe nespravodlivé. Ty si ma predsa zaviedol ku Cullenovcom, ale dnes som sa oficiálne pridala k ich rodine a nikdy by to už nebolo také ako predtým.“ Chytila som ho za ruky a pozrela do jeho veľkých očí.

„Nikdy Jacob. Musíš sa s tým zmieriť.“ Bolo to kruté, no pustila som ho a odišla preč. Musí byť sám, musím mu dať čas, aby si usporiadal myšlienky. Teraz je čas, aby som šla za Edwardom.

Predchádzajúca kapitola | Následujúca kapitola

Autor: MimQa (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Láska, liek života - 4. kapitola: