Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska či závislosť 8. kapitola

18.09.2011 (16:15) • Soso177 • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1280×

8. kapitola

Bežala som domov. Vôbec sa mi nechcelo. Nohy som mala ako z olova, srdce ťažké ako kameň. Hrozne som sa bála. Určite dokážem Jacobovi klamať? A aj keby, on vždy spozná, keď nehovorím pravdu. Ale je to pre jeho dobro.

Dočerta, ak mi on zvládol celé tie roky klamať bez mihnutia oka, ja to zvládnem tiež. Určite. Najhoršie bolo, že asi nevydržím dlho, takže ak bude príliš tvrdohlavý, nakoniec podľahnem. Bože, ako sa mi do toho nechce! Musím. Robím to pre neho. Chcem, aby mal vlastný život, slobodu a vlastnú lásku... Ach. Už len myšlienky na to ma hrozne pichali. Ale ja to zvládnem. Zvládnem... Zvládnem! Zvládnem! To slovko som si opakovala celú cestu.

Zastala som pri dverách. Zreteľne som počula hudbu klavíra. Ocko zase hral na piane a skladal pesničky. Vedela som, že keď vstúpim, oco sa bude priam sústrediť na moje myšlienky a ak nechcem, aby môj plán vyšiel, musím si dávať pozor na myšlienky.  

Párkrát som sa musela zhlboka nadýchnuť, kým som vstúpila dnu. Ako som čakala, Seth chrápal na gauči vedľa Emmetta, ktorý pozeral nejaký zápas v telke a hulákal pri tom na celý dom. Esmé som počula z kuchyne, ako pripravuje pre vlkolakov jedlo a spokojne si pospevuje. Carlisle bol zrejme vo svojej pracovni – ako vždy. Rosalie sedela v kresle a spolu s mamou, ktorá sedela na operadle toho kresla, si prezerali nejaký z mojich albumov, keď som bola malá a na každej stránke sa smiali. Alice tancovala po izbe a vymieňala kvety z váz za čerstvo odtrhnuté, zatiaľ čo Jasper sa opieral o stenu a zasnene na ňu hľadel.

„Ahojte!“ pozdravila som s falošným veselím. Vstupujem do dračieho brlohu. Kto by sa veselil?

Mama a Rose naraz zdvihli hlavy a pozdravili ma. Alice ma obdarila žiarivým úsmevom, Jasper mi kývol hlavou, Emmett na mňa žmurkol, Esmé sa vynorila z kuchyne a objala ma. Usmiala som sa na svoju milovanú babičku – i keď hovoriť jej babička bola absolútna hlúposť, veď bola taká mladá. Radšej som jej hovorila jednoducho - Esmé.

„Tak čo? Ako bolo? Užili ste si to s chalanmi?“ spýtala sa mama. Chvíľu mi nedochádzalo, o čom to hovorí, až potom mi svitlo.

Ešte ráno sme chceli ísť na výlet. Bolo to iba ráno, ale tak veľa sa odvtedy zmenilo... Tie bezstarostné časy mi už začínali chýbať. Ale nie! Hlúposť! Predsa by som nechcela ďalej žiť v klamstve. Zrazu som si uvedomila, že sa na mňa pozerá sedem párov očí, ktoré skúmajú moju neobvyklé zaváhanie.

Už som mala na jazyku, ako sme si to užili na tom neexistujúcom výlete, keď som si všimla otcove oči. Prepichovali ma skrz na skrz a ja som zahanbene sklonila pohľad.

„Vlastne sa dnes plán trochu zmenil. A náhodou som narazila na Leah Clearwaterovú. Rozprávali sme sa,“ prešla som pohľadom na Rose, ktorá sa začala nedôverčivo mračiť, „o babských veciach. Hovorila mi o...“ Vedela som, že im nemôžem zatajiť všetko, hľadala som, čo bolo na rozhovore s Leah dosť pútavé. „O Emily a Samovi. A tiež o Jacobovi, ako,“ preglgla som a zadívala som sa na mamu a dúfala som, že toto dostatočne odvedie ich pozornosť, „bol vraj do teba zaľúbený,“ dokončila som so zatajeným dychom.

V miestnosti zostalo hrobové ticho, dokonca sa neozýval ani klavír. Mama nestihla zakryť zarazenie, ktoré následne vystriedalo zdesenie. Rose vyzerala udivene, Alice nečitateľne, Jasper záhadne, Emmett šokovane (dokonca k tomu nemal žiadny komentár a to sa doteraz ešte nikdy nestalo) a otec nepreniknuteľne. Dívala som sa na nich a Esmé som z očí vylúštila ľútosť.

„Zlatko, ja... ja ti to vysvetlím! Vieš, Jacob...“ začala sekane mama, ale ja som jej nedala príležitosť.

„Takže je to pravda,“ zašepkala som a celou svojou mysľou som sa sústredila len na to. Všetko ostatné som zatlačila do úzadia – potrebovala som, aby tomu uveril aj otec, aby uveril, že to je to, čo ma trápi.

„Leah nemala žiadne právo povedať ti to. A ešte k tomu takto,“ zahromžil otec ľadovo, čím ma dosť prekvapil. Nebolo chvíle, kedy sa môj dokonalý otec prestal ovládať.

Zjavne som tej informácií neudeľovala toľko dôležitosti ako by si zaslúžila. Možno, že s tým mala dočinenia skutočnosť, že som si to nevedela predstaviť. Ale ak dokázala umlčať Emmetta a rozhádzať otca...

„Podľa teba by bolo lepšie, keby som sa to nikdy nedozvedela?“ spýtala som sa priškrtene, čím som chcela zareagovať presvedčivo.

„Ušetrili by sa tým zbytočné problémy,“ poznamenala Rosalie, zrejem skôr pre seba.

„Jasné, chápem,“ odfrkla som urazene. Naozaj mi to nikdy nechceli povedať? Niečo také by som od našich nikdy nečakala.

„Ness, Rose tým chcela povedať, že by ťa to aspoň zbytočne nerozrušilo, pretože o nič nejde. Nechaj ma, aby som ti to vysvetlila...“ prosila ma mama zúfalo. Chcela sa mi pozrieť do očí, ale ja som uhýbala pohľadom.

„O nič nejde?! Samozrejme, že ide! Ako také niečo môžeš povedať? Ide predsa o lásku! Láska nie je nič!“ Neuvedomila som si, že kričím, kým otec nahnevane nezavrčal. Asi som sa tou svojou rolou preháňala.

„Takto so svojou matkou nerozprávaj, rozumieš!“ obraňoval mamu otec, postavil sa pred ňu a spaľoval ma pohľadom.

„Edward, nie, nerozumie tomu...“ Mama už zase nedokončila vetu a pozrela sa mi do očí.

„Jacob do mňa zaľúbený bol, ale ja som pre neho nebola tá pravá. Ja som už svoju lásku mala, on to nechápal a zbytočne, absolútne zbytočne trpel. Ale potom sa zaľúbil...“

„Pripútal!“ skočila som jej do reči.

Mama naklonila hlavu na stranu a mne došlo, že som to slovo povedala s nenávisťou a trpkosťou. Moja pretvárka i plán zatajiť to našim je v keli. Teraz je im už jasné, že o tom už niečo viem a trápi ma niečo iné. A tak som sa snažila! A len kvôli jednému prekliatemu slovu sa všetko pokazí!

Vtom sa otvorili dvere a dnu vkročil Jacob.

9. kapitola

Autor: Soso177 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Láska či závislosť 8. kapitola: