Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska bohyne 1. kapitola

04.02.2010 (15:00) • Tania4581 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 3009×

Prológ:

Na jednom z oblakov, ktoré obklopovali zámok, sedela nadpozemsky krásna žena. Nebola však obyčajná, bola to grécka bohyňa. Bohyňa lásky, Afrodita. Posledných pár rokov však nerozdávala lásku ani radosť. Všetci na bohov zabudli. Ju to však netrápilo. Trápili ju jej pocity. Cítila sa tak sama a opustená. Bola bohyňou lásky a predsa jej samej chýbala. Veľmi sa pre to trápila. Chcela mať niekoho, kto by ju mal rád pre to, aká je a nie preto, že je krajšia ako ostatní ľudia či bohovia. Dalo sa povedať, že bola najkrajšia zo všetkých stvorení. Dokonca aj bohovia jej mali problémy odolať. Pre svoju krásu si nemohla nájsť nikoho, kto by ju naozaj miloval. Krása pre ňu bola prekliatie. Nikto jej nerozumel. Tie storočia, ktoré strávila v zámku, ju už unavovali. Bola rozhodnutá spraviť čokoľvek, aby sa odtiaľ dostala.

Vstala a pomaly išla po vzdušnej cestičke do najvyššej veže zámku. Sídlil tam Zeus. Bolo to niečo ako jeho kancelária. Pred dverami sa zastavila a pár krát sa zhlboka nadýchla, aby si dodala odvahu. Neisto zaklopala a keď ju vyzval, vošla dnu.

,,Zeus, chcela by som...“ začala  rozprávať, ale prerušil ju.

,,Afrodita, som rád, že si prišla. Chcel som akurát za tebou niekoho poslať. Mám pre teba dobrú správu. Keďže nás už ľudia neuctievajú a zabudli na nás, rozhodol som, že vás pár na nejaký čas prepustím na zem. Keďže viem, ako sa tam túžiš dostať, rozhodol som sa, že budeš jednou zo šťastlivcov. Idú tam ešte dvaja ďalší bohovia, ale pre utajenie ti nepoviem, o ktorých sa jedná. Nechceme, aby ste sa navzájom vyhľadali. Každý budete poslaný do inej časti sveta. Ty pôjdeš konkrétne do Ameriky. Keď ťa však budeme potrebovať, musíš sa vrátiť. Vybavil som ti všetky potrebné doklady vrátane vodičského. Keďže si bohyňa, naučíš sa všetko hneď, takže obavy mať nemusíš. Máš kúpený byt a základné oblečenie a nábytok. Tvoja krása a moc ti ostane, sluch nebudeš mať taký bystrý, ale budeš ho mať lepší ako ľudia. Zrak ti ostane, budeš moc spať aj keď nie tak dlho ako ľudia a jesť môžeš, ale nemusíš. Najpodstatnejšie je, že nezostarneš. Súhlasíš?“ Spýtal sa jej s očakávaním. Bola z toho vyvedená z miery. Všetko, po čom kedy túžila, sa jej teraz splní. Chcela spoznať aj druhú stránku sveta. Chcela konečne skúsiť ľudský život. Tu mala zaužívaný nudný stereotyp. Teraz však pre ňu bude všetko nové a fascinujúce. Chcela zažiť ľudské slasti a radosti.

Nezmohla sa na slovo, tak iba radostne prikyvovala. Zeus vyzeral byť potešený jej reakciou. Vždy vedel, že je tam Afrodita nešťastná. Chcel ju aspoň na nejaký čas spraviť šťastnou. Nechcel, aby sa už ďalej trápila. Bola odlišná od ostatných. Nikdy nebola, ako bohyňa, šťastná. Jej nešťastie bolo, že bola vyvolená. Niečo mu však ešte vŕtalo hlavou.

,,Čo si mi vlastne chcela povedať?“ Spýtal sa jej so záujmom. Nechápavo sa na neho pozrela, ale po chvíli je došlo, o čom hovorí.

,,Už to nie je podstatné. Ďakujem.“ Povedala a bez rozmýšľania sa mu hodila okolo krku. Zeus ostal jej počínaním udivený. Keď si uvedomila, čo robí, odtiahla sa a ospravedlňujúco sa usmiala. Zeus ju bral ako svoju dcéru, takže jej to nemal za zlé. Práve naopak. Spravil by aj nemožné, len aby bola šťastná. Dokázal by nájsť akúkoľvek štrbinku v zákonoch, len aby sa netrápila.

Afrodita s viditeľne lepšou náladou vybehla z Diovej kancelárie a bežala do svojich komnát. Tam si ľahla na posteľ a premýšľala o svojom budúcom živote.

1. kapitola

Afrodita:

Dneska nastal ten deň, keď som mala ísť na zem. Veľmi som sa tešila, ale zároveň som sa bála. Počula som, že ľudia vedia byť niekedy naozaj krutí a pomstychtiví. Ďalej tam ešte žijú ďalšie stvorenia ako vlkodlaci, víly, upíry, elfovia, škriatkovia a iné bytosti, ktoré pred ľuďmi žijú v utajení. Dokonca nikto z nich nevedel o našej existencii. Väčšina bytostí verí, že existuje iba nejaká vyššia sila. Tá vyššia sila sme my – bohovia.

Zeus mi dal jednu podmienku. Môžem si vziať iba jednu akúkoľvek vec. Oblečenie mi pravdaže ostáva. Rozhodla som sa, že si vezmem vec, ktorá bola pre mňa za tie roky tá najdôležitejšia. Prívesok, ktorý som vlastnila ešte za ľudského života. Bol to ručne vyrobený diamantový náhrdelník v tvare srdca, ktorý som dostala od svojej mami v deň svojich šestnástych narodenín. Vo svojich šestnástich rokoch som bola ešte človek. Presne v deň mojich sedemnástych narodenín som sa stala bohyňou. Tieto spomienky ma však príliš netešia. Zapla som si prívesok za krkom. Práve vtedy mi do izby vtrhla Adalia. Bola to služobnica Dia. Bola nesmrteľná tak ako my a vyzerala, že tu je šťastná.

Pokynula mi rukou a ja som sa za ňou vydala. Viedla ma na do Mabryho záhrady. Volala sa po statočnom bojovníkovi Mabrym, ktorý svet očistil od najväčšieho zla. Bolo to najkrajšie miesto na celom zámku. Jedinou chybou bolo, že prístup tu mal povolený iba Zeus. Iba na jeho povolenie sem smel niekto vstúpiť. Za svoju existenciu som tu bola iba trikrát. Vždy to bola nejaká výnimočná a neodkladná situácia. Bola som prekvapená, že Zeus vybral práve toto miesto. Musela to byť pre neho zvláštna až výnimočná udalosť. Adalia otvorila obrovskú železnú bránu a my sme sa ocitli na najkrajšom mieste v celom vesmíre. Tá krása vyrážala dych. Všade bolo plno zelene, ktorá sa nenachádzala nikde inde na Zemi. Všade okolo bolo plno kvetov, ktoré až vyrážali dych. Boli nadpozemsky krásne. Najkrajšie boli kvety nočnej oblohy. Boli modrej farby a boli posiate striebornými škvrnkami. Keby som to mala dovolené, trávila by som tu celé dni. Nebolo mi to však dopriate.

Teraz som sa však musela od tej nádhery odvrátiť. V strede záhrad bol obrovský okrúhly altánok, v ktorom nervózne stál Zeus. Za ten čas mi nahradil otca. Nechcela som ho opustiť a zároveň som tak túžila prežiť aspoň časť ľudského života. Bola som definitívne rozhodnutá. Zhlboka som sa nadýchla a ráznym krokom som sa vydala k Diovi. Nervózne sa na mňa usmieval. Zastala som tesne pred ním.

,,Afrodita, naozaj to chceš?“ Chcel sa ma pokúsiť posledný krát presvedčiť. Iba som prikývla. Na jeho tvári sa na sekundu mihol smútok. Potom sa na mňa chápavo pozrel.

,,Takže všetko máš pripravené. Tvoja róba ti zostane, ale musíš si ju ihneď prezliecť a ukryť ju pred ostatnými. Keď si ju na seba opäť oblečieš, staneš sa znova bohyňou a budeš sa musieť vrátiť. Všetky potrebné doklady máš v kufri. Musíš mať ľudské meno, takže sa budeš volať Isabella Swan. Po premiestnení sa ocitneš vo svojom byte vo Forks. Je to také malé mestečko... Veď všetko uvidíš,“ rozprával celý čas s nadšením. Pobavene som ho pozorovala.

,,Zeus, ďakujem za všetko.“ Poďakovala som sa mu a objala som ho. Vyzeral byť celkom dojatý, ale za každú cenu sa to snažil potláčať. Po chvíli som sa odtiahla.

,,Pripravená?“ Spýtal sa ma. Posledný krát som sa okolo seba obzrela. Videla som obrovský hrad, ktorý sa týčil vysoko v oblakoch. Samé mraky, dokonalú záhradu, ľudí ktorý mi budú chýbať a teraz už môj bývalý domov. Môj pohľad som stočila opäť na Dia. V tvári sa mi určite zračilo odhodlanie a zvedavosť.

,,Ako nikdy,“ odpovedala som. V tej chvíli sa mi stratila pevná zem pod nohami.

Autor: Tania4581 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Láska bohyne 1. kapitola: