Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ľadový Dar - 5. kapitola - Cullenová

29.08.2010 (13:45) • MatusQaDLS • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 976×

5. kapitola - Cullenová

( pohľad Belly)

Zastala som asi jeden a pol metra od neho. Nemohla som si pomôcť, ale nedostala som zo seba ani slovka. Nevedela som, ako mu mám naznačiť, že mu nechcem ublížiť, tak som sa naňho usmiala. To ho zjavne vyviedlo z miery natoľko, že som už asi nemohla čakať jeho reakciu ako prvú. Ešte chvíľu sme obaja čakali. Nakoniec som sa trošku spamätala.

„Ahoj." To bolo naozaj jediné, čo ma napadlo? A to som sa chcela trapasom vyhnúť.
„Kto si?" vykoktal po chvíli spamätávania sa.
„Som Bella Volturi. Ty si jeden z Cullenovcov?" Upriamila som pohľad na jeho oči farby tekutého zlata. Úplne som sa v nich strácala.

„Áno, som Edward Cullen. Ale nemyslel som tým kto si, ale ty si upír?" Zmätene prižmúril oči. Aha, to mi nedošlo. Bola som zvyknutá, že všetci okolo mňa vedeli, čo som zač.

„Tak trošku. Spolovice upír, z druhej človek. Môj otec je upír, matka človek. Matka ma počala, vynosila a porodila, ešte keď bola človek. Vlastne preto sme tu. Mysleli sme, že by nám tvoja rodina mohla pomôcť s ich hľadaním."

Zjavne mi veril, ale bolo tu pár vecí, ktoré ho trápili, aj keď netuším prečo. Podľa Ara vie čítať myšlienky. A práve som si aj sama odpovedala. Som predsa štít. Pokúsila som sa vysvetliť mu to:

„Mám takisto dar. Pôsobím ako štít proti psychickým talentom. Svojim spôsobom je moja hlava iba moja."
„Aha. No povedala si my?" Zabudla som na Andyho.
„Áno. Cestujem so svojim priateľom Andrewom. Je to Danielov bratranec," odpovedala som.

„A kde je teraz?" Chaoticky sa pobzeral.
„Rozdelili sme sa, lebo sa tvoj pach odpojil od ostatných. Pravdepodobne je práve teraz s tvojou rodinou. Asi im všetko vysvetľuje." Na to prikývol.
„Mali by sme ísť za nimi." Bez varovania ma chytil za ruku a ťahal cez les.

Odrazu som znovu pocítila ten zvierací pach, aj keď nevoňal najhoršie.
„Len mi nepovedz, že si robíte aj zásoby jedla," povedala som vystrašene. Nechcem, aby ma kŕmili tak ako vo Volterre. Okamžite zastal a strnul.
„Hovorila si Bella Volturi?" opýtal sa vydesene.

„No, už viac než rok s Andym vo Volterre nežijeme, a svoje pravé meno veľmi nepoužívam. Prečo?" Nechápala som, prečo je to také dôležité. Na chvíľku zaváhal, no potom sa zrejme rozhodol, že mi môže veriť.

„Pred pár rokmi sme zachránili život jednému chlapcovi - Jacobovi. Zatúlal sa rodičom, a my sme ho našli v lese, keď sme sa vracali z lovu. Neskôr sme našli jeho rodinu, no to je ten háčik. Žil v La Push a jeho otec patril do svorky vlkov a Jake sa teraz nedávno tiež pripojil." Skúmavo sa na mňa zahľadel.

Tak už chápem, bál sa, že by som ho mohla pred Arom prezradiť. Ja som si ale nikdy nepotrpela na ich zákony, nenávidela som násilie, aj keď možno oprávnené. Sklopil pohľad. Zláštne ako veľmi ma zasiahla jeho bolesť. Musela som ho nejako utešiť, aj keď stýkanie s vlkodlakmi nepatrilo medzi druh mojej zábavy.

„Neboj sa. Ak sa ten pes, prepáč, Jacob, bude správať slušne, nevidím dôvod, prečo vás prezradiť. A koniec koncov, vždy som chcela domáce zvieratko, ale Arovi sa nepáčilo kamarátstvo s potravou." Usmiala som sa. Zasmial sa, a znovu sme leteli lesom.

Pribehli sme k obrovskému domu.
„Zdá sa, že tvoj priateľ je už dnu." Bez ďalších rečí sme vošli cez garáž do domu. Celá rodina sedela pri stole v jedálni. Keď sme s Edwardom vošli do miestnosti, on si sadol na prázdne miesto pri stole, a ja som sa prihrabala k Andymu.

Asi im už všetko vysvetlil. Carlisle, ktorého jediného som spoznala, sa postavil, a predstavil mi celú rodinu. Vyzerali milo, všetci sa usmievali, teda až na Andyho. Nechápala som to.
„Čo sa stalo Andy?" Položila som mu ruku na rameno, a čakala na odpoveď.


(pohľad Andyho)

Bol to škaredý pohľad. Počuli sme, ako Aro povedal jediné slovo - poloupír. Samozrejme ho musel mať vo svojej zbierke, a tak ho nejaký upír omráčil, a odviedli ho so sebou," dokončil Jasper svoj monológ. Počul som prichádzať Bellu. Pozrel som si všetkých Cullenovcov. Nikomu z nich to nedošlo. Teda, iba mne a Jasperovi.

Cítil som Bellinu prítomnosť, ktorá sa mi potvrdila, keď sa dotkla môjho ramena. Hneď, ako sa zoznámila s Cullenovcami, opýtala sa ma, čo sa stalo. Vždy dokázala vycítiť, keď niečo nie je v poriadku. Znovu som pozrel na rodinu. Pri mojom pohľade to pochopili aj oni. Nikdo sa už neusmieval.

Všimol som si Edwarda. Tiež sa tváril zlomene. Aha, čitateľ myšlienok. Prikývol na moje odhady. Nikto sa neodvážil jej pozrieť do očí. Najhoršie to bral Jasper. Smútok každého z nás, plus ešte aj ten svoj. Muselo to byť neznesiteľné, tak, ako predtým, ujal sa slova on.

Porozprával jaj znovu celý ten príbeh. Najprv ani ona nechápala, no dostal sa až ku koncu, kde to pochopila až veľmi dobre...


(pohľad Belly)

Cítila som, akoby sa mi hlava odpojila od tela, keď mi pomaly začali dochádzať Jasperove slová. Padla som Andymu do náruče. Cítila som, ako mi po tvári stekajú slzy. To nie je možné! Vedela som, čo to znamená.
Moja rodina je mŕtva, a môj brat, moja druhá polovica, je vo Volterre.

„Aro predo mnou ukrýval Nahuela?" opýtala som sa vydesene, aj keď som poznala pravdu. Keď si tak spomínam, mohla to byť pravda. Teraz mi už dávali zmysel zákazy chodenia do celej Volterry. Sú miesta, na ktoré som nemala prístup vôbec.

„Ale čo teraz budeme robiť? Ešte jeden rok sa nemôžeme vrátiť domov." Ešte jeden rok neuvidím svoje dvojča. A čo je horšie, ako dokážem odpustiť Arovi? Esme, ktorú už teraz objímal okolo pása Carlisle, sa naňho prosebne pozrela, a ten prikývol.

„Čo keby ste ostali bývať u nás? Boli by sme radi, keby ste zostali." Usmial sa na mňa a na Andyho Carlisle. Reči o ich pohostinnosti boli pravdivé. Nadvihol obočie.
„Neviem, či vás môžeme takto obťažovať, veď už aj tak máte určite veľa starostí," povedala som, a pozrela na Andyho.
„Určite si dokážeme vystačiť sami." Ten len pokrčil plecami.

„Nezmysel," pripojil sa Edward. „Ak sa dokážete zmieriť s vlčím pachom, budeme šťastní, ak sa k nám pripojíte." Sprisahanecky na mňa žmurkol. Na nič iné som už nemyslela, len na čas, ktorý môžem stráviť s ním.
„Tak dobre." Od týchto slov si nás každý podával. Dokonca aj neskutočne krásna Rosalie, ktorá sa mi predtým nezdala taká nadšená, že tu som, začala preberať, ako si užijeme.

Po dosť veľa varovaniach týkajúcich sa Emmetta, si nás Carlisle zamkol do pracovne, a dlhé hodiny skúmal Andyho dar. Potom som nanešťastie prišla na rad aj ja. Najprv skúmal aj môj dar, no potom moju poloupíriu podstatu. Dlho sa ma pýtal na stravovacie návyky, môj spánok, a podobne. Neskôr mi odoberal krv a skúmal biologickú stránku môjho tela.

Na druhý deň mi Esme bola zariadiť doplnky v mojej novej izbe, lebo som nechtiac spomenula, ako milujem modrú farbu. Veľmi som sa skamarátila aj s Alice, aj keď ju veľmi nepotešilo moje slabé nadšenie na víkend strávený v obchodných domoch. No uznala, že aj keď je môj štýl obliekania jednoduchý, dalo by sa s tým niečo urobiť.

Po pár dňoch som konečne spoznala aj to domáce zvieratko. Povedali mi, že má Jacob sotva sedemnásť rokov, ale rozhodne na to nevyzeral. Bol veľmi, veľmi vysoký, mal vypracované telo a opálenú pokožku. Bolo vidieť, že je Indián. Teda, až na tie ostrihané vlasy. Keď si ma prezeral, prižmúril svoje tmavé oči. Vyzeral sympaticky, tak som sa mu prihovorila.

„Ahoj, ja som Bella." Ostal zarazene stáť a bol dosť nervózny. Stále prešľapoval z nohy na nohu.
„Čau, ja som Jacob," vyhlásil nakoniec. Chvíľu sme sa rozprávali. Potom aj prestal byť nervózny. Naozaj výborne sme si rozumeli. A to sa ešte viac potvrdilo, keď som povedala, že by som chcela skúsiť jazdu na motorke. Vo Volterre som nikdy nič také neskúsila, a veľmi ma to zaujímalo.

Úplne sa zažral do debaty o svojej notorke, ktorú si opravuje s kamarátmi. Pridali sa k nám aj Emmett, Edward a Andy. Vlastne sme s celou rodinou vychádzali lepšie, ako sme čakali.