Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ľadový Dar - 3. kapitola - Narodeninové prekvapenia

14.08.2010 (09:15) • MatusQaDLS • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1400×

3. kapitola - Narodeninové prekvapenia

Celý deň som od rána strávila v obchodnom dome, najprv vo veľkých mestách, a nakoniec som skončila vo Volterre. Nikde nemali nič, čo by bolo pre Ara prekvapenie.

Potom som si spomenula, že vlastne viem prekrásne maľovať, a vďaka svojej pamäti viem namaľovať aj najmenší detail. Rozhodla som sa namaľovať seba s Arom. Vrátila som sa do Volterry a všetko potrebné som si priniesla do svojej izby.

.......................         

„Páni!" Toto bola Andyho reakcia pri pohľade na hotový obraz.
„Je to fantastické. Tie maličkosti, tie farby a vôbec." Znovu a znovu prelietal očami z obrazu na mňa a naopak, až sa ostal pozerať na mňa.

„Prečo sa tak na mňa pozeráš? Mám snáď na nose fľak z farby, alebo... ?"
„N-Nie," vykoktal zo seba, „len, ehm, no vlastne nič, aj tak to nechceš počuť."
Podozrievavo som sa naňho zahľadela.

„Tak to už vysyp," povedala som nakoniec.
„Tak dobre. Len ma napadlo, že ani obraz nezachytí skutočnú krásu. Originál je proste nezameniteľný." Zasmial sa na tom, ako to vyznelo. Mal pravdu, toto som naozaj nechcela počuť. No nechcela som byť neslušná, aj keď sa tieto situácie opakovali stále častejšie. Veľmi mi prekážalo to napätie, ktoré medzi nami vzniklo.

„Ďakujem," dostala som nakoniec zo seba, „a aký máš pre Ara dar ty?" zmenila som tému.
„Vlastne, ak s tým budú súhlasiť, nového člena gardy. Je to môj bratranec Daniel. Mohol by sa Arovi veľmi hodiť. Žil sedem mesiacov s tými vegetariánmi Cullenovcami, ale ich diéta ho veľmi obmedzovala. Chcel vedieť, ako to vydržíme."

„A povedal si, že by sa Arovi mohol hodiť?" To znamená, že má nejaký talent.
„Áno, proti ostatným darom pôsobí ako rušička, alebo niečo podobné. Proste ak chce, ostatní nemôžu použiť svoj dar, a môže byť dosť ďaleko od nich." Zasmial sa. Asi si spomenul na niečo vtipné.

„Zistili sme to, keď bol ešte človek. Vedel o upíroch, lebo nás dvoch objavili ako deti, nemohol som mať viac než dvanásť rokov. Eleazar z nás vycítil talenty. Mňa premenili ako prvého, lebo som bol o pár rokov starší. Keď som sa naučil ovládať svoj smäd, začali sme sa stretávať.

Mal zvláštnu predstavu o programe na svoje posledné ľudské narodeniny. Chcel sa opiť. No keďže nebol dosť starý, aby mu predali alkohol, nahovoril ma použiť na predavačku môj talent." Tomu som rozumela. Keď Andy zapojí svoj šarm, nikto mu nedokáže odolať, no používa ho len nevyhnutne. Znovu sa zasmial.

„No proste, tá ženská na mňa skoro zavolala políciu za obťažovanie. Najprv som si myslel, že strácam dar, a Daniel sa mi za to smial, no po pár dňoch, keď som s tým chcel ísť za Arom, mi to konečne povedal."

Tak a darčeky boli týmto vybavené. Teraz sa stačí pripraviť na ples. Tanec som veľmi nemala rada, ale odkedy ma to Andy naučil, nevedela som sa dočkať plesu. Nemala som ale chuť byť sama.

„Andy, nepomohol by si mi s prípravou na ples?" Očakávala som, že sa zasmeje, ale on sa iba anjelsky usmial a prikývol.

„Dobre. Tak najprv si choď obliecť šaty a potom uvidíme, čo s tvojími vlasmi," povedal a ja som prikývla, aby som zakryla ten šok. Ako ho môžu zaujímať takéto veci? A to ešte dodal:
„Make-up nebudeš potrebovať, stačí ti len ceruzka a riasenka, veď tvoje čokoládové oči budú pútať aj tak. Na pery ti stačí nejaký jemný lesk, aby ti veľmi nekontrastovala pokožka so sýtymi farbami pier." Po týchto slovách som ostala prekapene stáť s otvorenými ústami. Tentoraz môj výraz pochopil správne.

„Vieš, za života som mal o dva roky mladšiu sestričku. Vlastne, keď si začala rásť, v niečom si sa na ňu podobala." Zamyslel sa.
„Prečo si mi o nej nikdy nepovedal?" opýtala som sa ho.

„Pretože zomrela pri malej nehode. Keď boli naši rodičia na lodi, spadla do vody a utopila sa." Cítila som smútok, ktorý z neho vyžaroval.
„Tak poďme na to," vyhlásila som nakoniec, aby som zmenila tému.

.....................

Vošla som do obrosvkej tanečnej sály preplnenej cudzími upírmi. Andy mal pravdu. Hlava každej upírky, či upíra sa otáčala mojím smerom, keď som prechádzala okolo. Nikdy som nemala rada pohľady upriamené na mňa, a tak som radšej obdivovala miestnosť.

Bola dlhá a na samom konci, na vyvýšenom pódiu sedeli traja starovekí upíri. Priamo nad našimi hlavami viselo dvanásť menších lustrov a jeden, ktorý bol rovno nad fontánou z bieleho mramoru.

Keď som prechádzala pohľadom ponad fontánu, všimla som si päť upírov stojacich pred ňou, ako na mňa pozerajú. Zaujali ma svojimi zlatými očami.

Najprv som si myslela, že sú to Cullenovci, no potom som si spomenula na obraz v Arovej pracovni, podľa ktorého tento muž nebol Carlisle. Prešla som k nim teda bližšie.

„Dobrý večer," pozdravila som ich slušne. Ten muž sa na mňa usmial a fascinovane ma pozoroval.
„Dobrý," odzdravil sa mi a štyri ženy kývli hlavou smerom ku mne.
„Ja som Eleazar a toto sú Tanya, Kate, Irina a moja žena Carmen," predstavil seba a svoju rodinu. Eleazar? Už viem, prečo ma tak sleduje. Podľa Andyho rozprávania je to ten hľadač talentov.

„A vy budete Isabella, mám pravdu?"
„Áno," odpovedala som, „ale prosím, hovorte mi Bella," poprosila som ho, ale ja som sa neprišla zoznámiť.
„Prepáčte, ale jediných vegetariánov, o ktorých som počula, sú Cullenovci. Kto ste teda vy?" Zvedavo som sa každému pozrela do tváre. Odpovedala mi Tanya.

„My sme Denalský klan. Vlastne sme vegetariáni hlavne vďaka Carlislovi. Kedysi s nami žil, než sa k nemu pridali ostatní. Doteraz sme niečo ako rodina." Odrazu ku mne dobehol Andy s mojím obrazom v ruke a pravdepodobne so svojim bratrancom Danielom po boku. S úsmevom mi podal obraz do rúk.

„Daniel, chlapče, ako sa máš?" vyhŕkol naňho Eleazar.
„Veľmi dobre, ďakujem," odpovedal a očarujúco sa na mňa usmial.
„Ty musíš byť Bella. Ako vidím, Andy neklamal." Už ma tieto narážky prestávali baviť. Veď je tu toľko žien, ktoré sú omnoho krajšie ako ja. Nikdy som si neprišla pekná, keď som vyrastala medzi upírkami.

„Teší ma. Ty si ten darček?" opýtala som sa so záujmom. Prikývol a usmial sa tak, že sa mi skoro podlomili kolená. Pri Andym som si zvykla, že svojou odmietavosťou lámal srdcia, ale on je môj najlepší priateľ.

Daniel bol však iný, tak iný. Keď sa na mňa pozrel, obliala ma v tvári horúčava. Bol dokonalý. Jeho postava, jeho tvár, hnedé vlasy, ktoré sa mu vlnili okolo tváre, a tie roztomilé jamôčky v lícach, keď sa usmial.

Andy sa pozrel najprv na Daniela, potom na mňa, a nakoniec so smutným výrazom odvrátil pohľad do zeme. Spomenula som si, prečo sa koná ples, aby som myslela na niečo iné. Bolo zvláštne, ako veľmi ma zasiahla Andyho bolesť, akoby bola moja vlastná.

„Nie je už na čase podarovať ťa?" Nadvihla som obočie. Všetci sa obzreli rovnakým smerom. Hostia začali po skupinkách pristupovať k Arovi, tak som teda s obrazom v rukách obehla fontánu. Aro prímal dary s nadšeným výrazom. Keby ho videl nejaký psychiater, asi by mu ponúkol terapiu.

Párik predo mnou mu podaroval nejaký vzácny výtlačok knihy. Myslím, že môj dar je oproti tomu nič, no aj tak som k nemu pristúpila.

„Dieťa, prečo si si robila starosti? Pre mňa je najkrajší dar len to, že si pri mne a robíš mi radosť," milo sa mi prihovoril.
„Aro, dobre vieš, že pre mňa je cťou stáť pri tvojom boku. Preto som zvolila tento dar." Ukázala som na obraz. Jeho úsmev sa ešte viac rozšíril.

„Chcem, aby si si ma pamätal takúto, ktorá vždy stála pri tebe. Stačí, ak si na mňa spomenieš." Mala som pocit, že keby upíri mohli plakať, práve teraz by sa Aro neudržal. Vstal a objal ma. Pri uchu som ucítila jeho ľadový dych.

„Vždy som ťa mal rád. Ak by som mal dcéru, prial by som si takú, aká si ty." To ma naozaj dojalo. A mal pravdu. Vždy sa ku mne správal ako milujúci otec, ktorý mi tak veľmi chýbal. Sulphicia mi tiež bola druhou mamou.

„Vďaka," povedala som, ale teraz som si uvedomila, že Ara možno vidím posledný krát. Cítila som, ako mi po tvári steká slza. Aro mi ju zotrel hladkou alabastrovou dlaňou.

„Prečo plačeš?" opýtal sa so záujmom.
„Ďakujem, že si bol stále mojou oporou. Nahradil si mi otca, ktorého som nikdy nepoznala. Dal si mi viac lásky, ako si môže dieťa žiadať od svojho vlastného otca, ktorý mi pri tebe chýbal len toľko, ako je pre dieťa normálne." Na viac som sa nezmohla. Ešte raz som ho tuho objala, vzhliadla do jeho krvavých, ale nadmieru nežných očí, podala do rúk obraz, a pomaly pricupitala späť k fontáne.

Ešte som počúvala Andyho, ako sa rozpráva s Arom.
„Tak čo si zas vymyslel tento rok? Tvoje bláznivé nápady vždy spestria výročné plesy," povedal Aro a s hraným unaveným výrazom pozrel na Andyho.

Aro bol jediný so starovekých upírov, ktorý sa dokázal naozaj dobre zabávať aj napriek svojmu veku. No niet sa čo čudovať takejto reakcii. Andy mu totižto na minuloročné narodeniny kúpil Kamasutru.

„Na túto príležitosť som si pre teba prichystal vážnejší dar, než aký by si očakával." Andy ukázal na nedočkavého Daniela.
„Ak budeš chcieť, s potešením sa pridám k tvojej garde." Daniel vyšiel po schodoch a predstúpil pred Ara. Ten so záujmom vystrel ruku a Daniel  mu ju bez váhania podal.

Na Arovej tvári sa objavili najprv pochybnosti, potom nechápavosť a nakoniec sa natešene usmial.
„Milý Daniel, s radosťou ťa vítam vo Volterre, tvojom novom domove, ak budú súhlasiť moji drahí bratia." Aro sa obrátil najprv na Caia.

„Aký má dar?" opýtal sa chladne Caius. Aro mu odpovedal:  
„Pôsobí ako rušička proti talentom. Predvedie nám to. Jane, zlatíčko?" zvolal a Jane pristúpila a pozrela na Daniela. Chvíľku sa len usmievala, no potom sa jej úsmev stiahol do tenkej zlostnej linky. Nič sa nedialo.

„Kate, mohla by si to prosím skúsiť aj ty?" opýtal sa a pozrel na Denalský klan. Kate pristúpila k Danielovi a ten sa jej dotkol. Znovu žiadna odozva. Marcus s Caiom súhlasili a Daniela oficiálne prehlásili za člena gardy.

Ostatok večera som pretancovala asi s každým upírom v miestnosti, teda až na Daniela. To by moje kolená nevydržali. Keď som odchádzala z miestnosti, cítila som sa ako novorodení po zoznámení s Jane a Felixom.

2. kapitola Zhrnutie 4. kapitola (1. časť)

Autor: MatusQaDLS (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ľadový Dar - 3. kapitola - Narodeninové prekvapenia: