Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ľadový Dar - 12. kapitola - Nerozhodná

26.12.2010 (07:45) • MatusQaDLS • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1040×

12. kapitola – Nerozhodná

„Čo sa s ňou stalo potom?“ Esme nezaprela svoju materinskú povahu.

„Od toho dňa sa úplne zmenila. Každému sa zdraví, je na všetkých milá, dokonca prešla na vegetariánsku stravu. Teraz je jej najlepšia kamarátka Gianna. Svoju moc používa len pri najnutnejšom prípade, keď o chce Aro, ale vidno na nej, že to robí nerada.“ Aj keď som sa tomu veľmi potešila, a asi som nebola sama, to nebolo to, čo ma teraz najväčšmi zaujímalo.

„A čo môj brat?“ opýtala som sa netrpezlivo. Dúfam, že je v poriadku.

„Arovi sa ho napokon podarilo upokojiť natoľko, že bolo bezpečné sa k nemu priblížiť. Bolo to zaujímavé. Podarilo sa mu to až za sedemnásť hodín. Každou hodinou, ktorú strávil rozprávaním mu o tebe a vašej rodine, kruhy povoľovali a to energetické pole vytvorené z jeho hnevu pomaly slablo. Keby nebolo tej bolesti, ktorú tie kruhy dokázali spôsobiť, patrilo by to medzi najkrajšie veci, aké som kedy videl.“ Keď to hovoril, zasnene hľadel do prázdna, no potom sa otriasol prítomnosťou a pozeral mi do očí, keď pokračoval.

„No poznáš predsa Ara. Keď vidí talent, a ešte k tomu taký, ktorému nechápe a fascinuje ho, nedá pokoj. Pokúšal sa ho naučiť ovládať svoj hnev a tým aj energetické pole. Nebudem to zľahčovať. Neviem si ani predstaviť, ako veľmi pri tom Nahuel trpel. Nikto z nás, len sme počuli jeho krik a Jane hovorila, že prežíva to isté, čo ona v kruhoch, aj keď nikdy nehovorila, čo vlastne videla, alebo aký druh bolesti jej to spôsobilo. Každý raz, čo nedokázal ovládnuť hnev a ostal v kruhu sám, stratil čo to zo svojich spomienok.

No nakoniec sa to naučil ovládať a stal sa významným členom gardy. Začal nový život ako David Volturi,“ dopovedal Daniel.

„Pamätá si na mňa a našu rodinu?“ vyhŕkla som ešte skôr, ako si stihol vydýchnuť z dlhého monológu.

„Áno, ale s istými výhradami,“ povedal. Nechápala som tomu, ale hneď mi to vysvetlil.

„Na teba si pamätá ako na Isabellu Volturi a myslí si, že vaša rodina je stále nažive. Každopádne, ani Aro sa mu neodváži povedať mu pravdu, nechce, aby znova vybuchol.“

Toto na mňa bolo priveľa informácii. Musím si prečistiť myseľ. Postavila som sa a kráčala smerom k dverám. Všimla som si, že sa Edward postavil a chcel ma nasledovať, no teraz som potrebovala inú spoločnosť. Najlepšieho priateľa, na ktorého som poslednú dobu veľmi nebrala ohľad.

„Andy, išiel by si sa so mnou prejsť? Iba my dvaja. Edward, prosím, aj ostatní, ostaňte tu. Nebudeme ďaleko.“ Edward prikývol a opäť si sadol. Všetci pomaly opustili miestnosť a rozišli sa do izieb. Teda až na Daniela, ktorý si iba presadol oproti Edwardovi, vyzeralo to, že sa chce s ním o niečom porozprávať.

No teraz som sa nad tým nevládala pozastaviť. Pozrela som sa na Andyho ruku, ktorá ma chytila a tiahla smerom k dverám. Otočila som sa a keď otvoril dvere, spolu sme sa rozbehli do hlbokého lesa.

Hodnú chvíľu sme obaja mlčali, no keď sme boli dosť ďaleko na to, aby nás niekto mohol počuť, spustila som.

„Andy, musíš mi pomôcť. Čo mám podľa teba robiť? Mám odísť späť do Volterry za Nahuelom? Ak áno, mám tam ísť s Edwardom, alebo s Danielom? A vlastne, čo si myslíš o tom s Danielom, určite si si to už všimol. A keby som odišla hneď alebo až potom späť do Volterry, išiel by si so mnou, alebo s nami? A to ma privádza späť k otázke, koho si mám vybrať? Sama viem, že nemôžem mať oboch...“ vypustila som zo seba jedným dychom.

„Pamätáš sa, ako sme to robili doma? Aj ja mám pár otázok. Tak najprv ty jednu a potom zas ja, dobre?“ Prikývla som. On vždy vedel, ako ma má schladiť. Tak, najdôležitejšia otázka.

„Mám odísť späť?“ Vyskočila som na vetvu jedného stromu a oprela som sa o kmeň. Andy priskočil za mnou a sadol si hneď vedľa.

„Zabudla si na stávku? Ešte takmer rok sa nesmieš vrátiť,“ povedal. Mal pravdu, ale ak sa rozhodnem nevrátiť sa, tá stávka by bola posledný dôvod. A ak je pravda to o Jane, nemal by to byť problém.

„Tvoja otázka?“ Zhlboka sa nadýchol, sklonil hlavu a... vydýchol.

„No tak, čo ťa trápi?“ Znovu sa nadýchol a potom mi sotva počuteľne odpovedal.

„Daniel. Priťahuje ťa, však? Vidím to na tebe.“ Zdvihol hlavu a pozrel sa mi do očí. Odvrátila som pohľad a začervenala sa.

„No, ja neviem. Ľúbim Edwarda. Ale keď vidím Daniela, on akoby tam ani nebol. Ale je to skôr len (Zatiaľ, pomyslela som si)... no... fyzická príťažlivosť, povedala by som.

Nezvládam sa naňho pozerať. Keď sa usmeje, začnú sa mi triasť kolená. Chápeš, čo tým chcem povedať?“ Prikývol.

„Viem úplne presne, čo tým chceš povedať,“ zašepkal tak tichulinko, až som si nebola istá, či to naozaj povedal, alebo som si zle preložila pískanie vetra medzi korunami stromov.

„Som na rade,“ zmenila som tému. „Chceš sa vrátiť do Volterry? Odpovedz pravdivo...“

„Ja... Áno. Necháp ma zle, milujem celú túto rodinu a myslel som si, že tu nájdem aj miesto, ktorému budem hovoriť domov, ale pri tom slove si vždy predstavím Volterrské záhrady a tie prekrásne mohutné hradby,“ pozrel sa znovu na mňa.

„Bella, môj domov je tam, za oceánom. Myslel som si... no vlastne nič, aj tak som v to iba naivne dúfal... Pochopím, ak tu budeš chcieť ostať aj po roku, ale ja už som zvážil všetky možnosti a svoje rozhodnutie nezmením. Vrátim sa späť domov. Potom to bude už len na tebe, či sa vrátiš so mnou.“ Och. Neviem, čo na to povedať. Vedela som, že to raz príde, ale ešte som to nečakala.

Budem sa musieť rozhodnúť. Viem, že ak sa rozhodnem ostať, prídem z väčšej časti o Andyho, teraz už aj o Daniela a ešte k tomu aj Nahuela. A nielen to, aj napriek všetkému, Ara mám stále rada a chýba mi odtiaľ aj viac upírov. Keď som pred rokom odchádzala z Volterry, neprišlo mi to také strašné, pretože som vedela, že ich znovu uvidím, a to som dokonca mala pri sebe najlepšieho priateľa. Možno sa pýtate, prečo tam nejdem iba na návštevu a tak? Ja totiž viem, že keby som ich všetkých znovu videla, nedokázala by som odísť, ale teraz je tu aj Edward, a tak si to musím premyslieť...

A ak sa ale rozhodnem ísť, prídem o celú rodinu upírov, ktorú vlastne pokladám za svoju, a v ktorej som sa vždy cítila výborne. A prídem aj o Ewdarda. Teda, to neviem, možno by Edward išiel do Volterry so mnou, no tým by som nielen o tú rodinu prišla, ale by som jej aj ublížila, keďže by som od nej odtrhla brata a syna.

„Nad čím premýšľaš?“ opýtal sa Andy. Asi som vyzerala smiešne, usmieval sa. Pripomínal mi jeho bratranca, mal rovnaké roztomilé jamôčky v lícach.

„Nad následkami rozhodnutí, keby som odišla, alebo ostala.“

„Aha. No... Vieš, že keď sa budeš rozhodovať, nemusíš ma brať do úvahy. Ak sa rozhodneš ostať, nemusíš sa báť ako to zoberiem. Nech by som to bral akokoľvek, nemôže ťa to obmedzovať v rozhodovaní o tvojom vlastnom šťastí, áno? Sľúb mi to, prosím.“ Povzdychla som si.

„Práve preto ťa musím brať do úvahy. Aj ty, aj tvoje city tam hráte veľkú rolu. Čo veľkú, obrovskú,“ povedala som mu.

„A to prečo? Som len tvoj priateľ. Ty tu máš lásku a Daniela, nech pre teba znamená aj keď len fyzickú príťažlivosť. Ja som teraz to posledné, čo by ťa malo zaujímať,“ povedal to výsmešne, silácky, ale ja som videla ako trpí. Jeho oči to povedali zaňho.

„Andrew, teraz ma veľmi pozorne počúvaj. Od samého detstva si bol najdôležitejšou osobou v mojom živote. Ako si panebože môžeš myslieť, že by som ťa mohla nebrať do úvahy. Áno, mám tu dvoch chalanov a jedného najlepšieho priateľa. Ty si jeden z troch hlavných dôvodov, prečo sa neviem rozhodnúť.

„Ďakujem,“ povedal a stiahol ma k sebe do náručia.

„Tak, teraz som na rade ja s otázkou. Prepáč, je to trošku trápna otázka, ale fakt som len nechutne zvedavý a nikto nevie pravdu... Spala si s Edwardom?“ Zadržiaval výbuch smiechu.

„Och, panebože! Tak to je trápna otázka a nielen trošku. Nechceš náhodou vedieť, akej farby mám dnes na sebe spodné prádlo?!“ Začal sa chichotať, idiot...

„Čierne čipkované. Kúpili ti ho Daniel s Alice. Volali mi, akú máš veľkosť.“ Čo?! Zahnala som sa po ňom, no on sa upírskou rýchlosťou uhol. Začal sa smiať. Chvíľu som sa hrala na urazenú, ale pri ňom sa nedalo nezasmiať tiež. No netrvalo to dlho a ostalo znovu ticho, tak som sa rozhodla mu odpovedať.

„Nie, nespala som s ním.“ Vyzeral prekvapený, asi čakal kladnú odpoveď.

„Prečo? Ty si nechcela, alebo žeby on?“ opýtal sa zmätene.

„Hej! Teraz som na rade ja s otázkou... Takže, ako sa mám udržať, keď je pri mne Daniel?“ Zatváril sa šokovane. To bolo prvýkrát, kedy som si od neho pýtala radu o takejto záležitosti. No potom sa milo usmial a odpovedal.

„Najprv si o tom skús pohovoriť s Edwardom. Určite si si všimla, že vidí, ako sa správaš v Danielovej blízkosti. Dosť tým trpí.

Potom si o tom pohovor aj s Danielom a povedz mu, čo cítiš. Určite pochopí tvoju nerozhodnosť, je to milý chalan, nemusíš sa strachovať. Nakoniec o tom dobre porozmýšľaj a tvoje srdce ti napovie, kto je ten pravý.“ Usmial sa. „Neboj sa, rozhodneš sa správne, ale neunáhli to. Konečné rozhodnutie urob až vtedy, keď si budeš na milión percent istá.“ Toto na Andym milujem, vždy vie, čo má povedať, aby som sa cítila o trošku lepšie.

„Ďakujem,“ povedala som a on len pokrútil hlavou a provokatívne sa usmial.

„Teraz chcem zas ja odpoveď na moju predošlú otázku. Ako to bolo s Edwardom? Čo sa stalo?“ On nedá pokoj! Ale na druhú stranu, budem sa cítiť lepšie, keď to bude ako predtým. Žiadne tajnosti, nech sa to týka čohokoľvek.

„Keď sa k tomu už schyľovalo, odtiahol sa a povedal, že je to príliš nebezpečné.“ Sklonila som hlavu a kopla do vetvičky oproti mne. „Viem na sto percent, že by sa dokázal ovládať na toľko, aby mi neublížil, ale on vraj nechce nič riskovať,“ dopovedala som.

„Tak to som nečakal. Myslel som si, že to ty si nechcela. Podľa mňa, keď si bude istý, že ti neublíži, bude po tvojom.“

„Najprv som si myslela, že je to kvôli tomu, že sa mu nepáčim, alebo ho nepriťahujem, či dokonca ma nemiluje. Nemyslíš, že tá neistota nesúvisí s jeho ovládaním sa?“

„Neviem, ale ak chceš, môžem sa o tom s ním porozprávať. Ale tým, že ťa miluje, som si istý. Už len kvôli tomu, čo hovorí Jasper.“ To ma trochu upokojilo.

„Som znovu na rade. Ešte by ma zaujímalo, či aj keď by si sa ešte nerozhodla medzi Danielom a Edwardom, odídeš za Nahuelom?“ Najťažšia otázka, aká tento večer padla, ale zrazu som si bola úplne istá, čo urobím.

„O rok odídem s tebou do Volterry, ale či tam ostanem, alebo odídem, to sa rozhodnem až tam. A myslím, že Daniel odíde už čoskoro, takže on bude vo Volterre, keď sa vrátime, a Edward asi pôjde so mnou. Takže odpoveď na tvoju otázku, plánujem sa rozhodnúť ešte pred odchodom Daniela a po návrate do Talianska sa rozhodnem aj v tom, ktoré miesto budem nazývať domovom,“ vyhlásila som rozhodne.

„Máš ešte nejaké otázky?“ opýtal sa, keď som skončila. Pokrútila som hlavou.

„Ale ešte sa mi nechce vrátiť späť a riešiť tú drámu s Edwardom a Danielom. Poďme sa niekam prebehnúť.“ Usmial sa a zoskočil z vetvy. Zopakovala som to isté a viedla ho k útesom pri La Push. O chvíľu sme si sadali na okraje skál, kde ešte občas vystrekla slaná voda dosť vysoko na to, aby nám namočila členky. Bolo to príjemné, ale začala mi byť zima.

Andy si všimol, ako som sa striasla a tak si zhodil svoju bundu a prehodil mi ju cez ramená.

„Vďaka,“ povedala som neprítomne a zahľadela som sa na more v svetle mesiaca. Nádherné miesto, našla som ho, keď som sa raz vracala z lovu. Cítila som na sebe Andyho pohľad, ale nevenovala som mu pozornosť, až keď som počula prudký náraz vody na skaly. Tentoraz sa mi neobtrela iba po členky, ale vytryskla tak vysoko, že Andymu vyšplechla z jednej strany do tváre, kým ja som sa stihla uhnúť.

Začala som sa smiať, keď som uvidela, ako mu zamočila celé vlasy. Prekvapene zakrútil hlavou tak, že pripomínal mokrého psa. Smiala som sa aj vtedy, keď pár kvapiek zafŕkalo aj mňa. Po chvíli sa ku mne pridal a cez zvuky mora sa ozýval náš smiech.

„Chcel som si dať sprchu, ale to už asi nemusím,“ povedal, keď som sa nadychovala, že poviem niečo v tom zmysle, a tak sme sa smiali ďalej...

Ešte stále sme sedeli na útesoch. Začínala som byť trošku unavená, tak som sa bokom oprela o Andyho rameno. Položil mi ruku okolo pliec a pritiahol si ma k sebe. Asi sme museli vyzerať ako zamilovaný párik, no mne bolo jedno, čo by si pomysleli ľudia, keby nás uvideli. A aj tak neviem, prečo nad tým rozmýšľam, keď sme boli v noci na mieste, kde nikto nechodí ani len cez deň. Odrazu ma ale niečo napadlo.

„Andy? A prečo sa vlastne chceš vrátiť späť do Volterry? Čo si pamätám, tak pred rokom si hľadal zámienky, aby si odtiaľ mohol vypadnúť, takže tie reči, že ti chýba domov si odlož pre niekoho, kto im aspoň uverí. Chcem počuť pravý dôvod...“ Odtiahla som sa od neho a sledovala, ako sa nespokojne ošíva. Určite sa mu nepáčilo, že som mu prišla na lož. No vlastne, možno to bolo kvôli tej lži samotnej. Boli sme naučení, že sme pred sebou nikdy nemali žiadne tajomstvá.

„Ja... Netuším o čom to hovoríš.“ To si snáď zo mňa robí srandu!

„Tak to teda tušíš! No tak, prosím, povedz mi to. Bolí ma, že mi nedôveruješ,“ snažila som sa o citlivejší tón, no aj tak sa tváril, akoby naňho Jane použila bolesť. No odrazu sa jeho výraz zmenil na podráždený.

„Veď si sama odporuješ tvrdeniami. Povedala si to sama. A teraz som si istý, že by si to nechcela počuť, pretože som len tvoj najlepší priateľ. Tak sa rozhodni, či to naozaj chceš počuť.“ Pozrel na mňa zlostne a čakal na odpoveď.

Ešte som ho takého nevidela. Teda videla, ale nikdy taký pohľad nevenoval mne.

Myslím, že by bolo len na škodu nechať túto tému nedoriešenú, len by ho to viac ranilo.

„Chcem to počuť,“ povedala som a sledovala, ako sa z nahnevaného výrazu stal do polovice bolestný. Vyskočil na nohy a agresívne udrel do blízkeho stromu, až sa prelomil a s ohlušujúcim treskom dopadol na zem. Prekvapene som sa otočila a postavila.

( Doporučujem pieseň od Taylor Momsen – Make me wanna die)

Dobehol ku mne a zdvihol chvejúce sa ruky k mojej tvári, no nestihol sa ma ani dotknúť a ruky mu zas padli k bokom, kde sa zaťali do pästí. Celý sa triasol, no aj tak mi dal odpoveď.

„Chcem sa vrátiť do Talianska, pretože sa už proste nedokážem pozerať na teba s Edwardom. No a teraz už aj teba s Danielom. Už to nevydržím. Neviem, či si si to všimla Bella, alebo si to len vidieť nechcela. Pravda je, že som do teba zaľúbený od chvíle, keď som ťa prvýkrát uvidel. Z Volterry som s tebou odišiel v presvedčení, že možno nie som až taký strašný a raz moje city opätuješ.“ Hľadel mi do očí.

„Zdá sa, že som sa mýlil. Ale necháp ma zle. Som rád, že si zaľúbená, ale rovnako mám pocit, že tú bolesť v hrudi už neznesiem ani minútu. A to ešte ani nie je to najhoršie. Čo ma najviac zabíja, sú tie Edwardove pohľady. Vždy, keď ti dá ruku okolo pása, alebo ho ty chytíš, pozrie na mňa tým svojim prenikavým pohľadom a kontroluje moje myšlienky, či som v poriadku. Ubíja ma to. A teraz ešte aj Daniel. Edward mu povedal a teraz, keď sa na teba Daniel čo i len usmeje, hneď potom hľadí na mňa a pohľadom sa ospravedlňuje. Už to nezvládam.“

Teraz sa z jeho pohľadu vytratila všetka zlosť a nahradila ju neha. Bola som šokovaná. Ako to povedať... Vždy som mala pocit, že ma neberie iba ako najlepšiu kamarátku, ale nevedela som, že je to také silné a vážne. Takmer okamžite som si však uvedomila, že by som mala niečo povedať.

„Andy, mrzí ma to. Som smutná, že sa takto trápiš, ale ja... nedokážem to zmeniť. Prepáč. Naozaj nejde o to, že by si sa mi nepáčil, alebo dokonca, že by som ťa nemala rada. Problém je v tom, že vždy, keď sa na teba pozriem, vidím len najlepšieho priateľa.“

„Bella, nemusíš sa ospravedlňovať, za to, že neopätuješ moje city. Ja sa na teba nehnevám, ale už to nezvládam. Chcela si to počuť, tak tu je odpoveď. Chcem sa vrátiť do Volterry presne pre toto.“

Chápala som ho. Tiež by som neostala. Teraz si myslím, že to takto bude lepšie, iba by to kazilo naše priateľstvo. Veď poslednú dobu som naňho úplne zabudla, a to by som naozaj nemala.

„Ale nemusíš sa báť,“ pokračoval, „ostaneme BFF.“ Objala som ho. Potom sme odpratali ten strom, ktorý neprežil jeho zlosť, a nakoniec si dali závod až k domu. Znovu vyhral, čo sa dalo čakať. Po príchode som vybehla schody akým som zaspala, ešte som si premyslela malé zhrnutie.

S Volterrou je to vybavené. Po stávke odchádzam s Andym späť, ale či to bude s Edwardom, alebo s Danielom, ešte neviem. Preto ma čakajú štyri úlohy:

Po prvé: Ako mi poradil Andy, rozhovor s Edwardom.

Po druhé: Rozhovor s Danielom.

Po tretie: Posledný rozhovor s Andym o rozhovore s Edwardom a Danielom.

Po štvrté: Konečné rozhodnutie...

Ale začnem až zajtra, teraz si potrebujem pospať. Akonáhle som si to pomyslela, moje oči sa zatvorili a ja som na smrť unavená okamžite zaspala...

Autor: MatusQaDLS (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ľadový Dar - 12. kapitola - Nerozhodná :