Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ľadový Dar - 10. kapitola - Ticho pred búrkou

30.11.2010 (20:00) • MatusQaDLS • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 798×

10. kapitola – Ticho pred búrkou

Vošli sme na obrovskú záhradu pri lese. Ich dom či skôr vila bola postavená takmer v rovnakom štýle ako dom Cullenovcov, dokonca aj prostredie. Teda, až na tú teplotu. Kým vo Forks takmer celý rok pršalo, tu bola zima a trávnik pokrývala snehová perina aj keď na pár miestach ešte stále presvital zelený trávnik.

Pozdĺž celého prvého poschodia sa tiahla tenká sklenená stena, od ktorej sa odrážali presvitajúce slnečné lúče. Skôr, ako som si stihla pozrieť maličkosti, rozrazili sa vchodové dvere a preletela nimi okúzľujúca rusovláska.

„Ach, tak už ste tu. Som taká šťastná, že vás vidím.“ No v tom sa zarazila pri pohľade na mňa a Edwarda, držiacich sa natesno nalepených pri sebe a stíchla.

„Zdravím Tanya,“ prehovoril Edward po chvíli trápneho ticha, keď zo mňa Tanya nespúšťala vraždiaci pohľad.

„Bellu a Andyho už poznáš z plesu. Do našej rodiny patria už nejaký čas...“ Na chvíľu sa zarazil.

„Ale vy tuším máte takisto nové prírastky.“ Doteraz som si ani nestihla všimnúť dve neznáme vône. „Ehm, áno. Pred pár mesiacmi sa k nášmu štýlu života pridali dvojčatá Matias a Jason. Vlastne, týmto nie su jediné detské výnimky len Jane s Alecom.

Matias s Jasonom majú len vyše štrnásť rokov, ale ich ovládanie je pozoruhodné. Takisto, ako ich talenty.“ Hrdo sa usmiala a Edward prekvapene vydýchol. Po slove talenty sa okamžite dopredu prihrnul Carlisle. Takmer som sa rozosmiala. Vyzeral ako päťročné dieťa, ktoré prvýkrát videlo vzlietnuť lietadlo.

Než nám o nich začala rozprávať, cez dvere preleteli všetci, ktorých som poznala a z lesa sa ako veľká voda vyrútili dvaja chlapci s blond vlasmi a karamelovými očami. Po krátkom privítaní sme sa zoznámili aj s Matiasom a Jasonom. Teda, na moje „ahoj“ Matias len uznanlivo zapískal a Jason si neodpustil poznámku: „Páni, to je teda kočka!“ A Matias ho doplnil s pohľadom na Edwardovi: „Bráško, tak tú si stráž, pretože na mňa baby letia a túto...“ ukázal na mňa, „by som teda neodmietol...“ S tými slovami nás zaviedli do obývačky.

Celú polhodinu sa prekrikovali a rozprávali o svojich talentoch. Matias dokáže spomaliť alebo úplne znehybniť protivníka silou vôle a Jason zas zneviditeľniť seba, ale aj viac osôb naraz. Keď sme boli úplne zabratí do debaty, do izby sa vrútil ďalší upír a podľa Edwardovho výrazu to musel byť Laurent.

„Neruším?“ opýtal sa ostýchavo sladulinkým hlasom.

„Ani nie,“ odpovedala po chvíli Tanya. „Smiem sa opýtať, kto ste?“ opýtala sa hneď na to. Hovorila to síce milo, ale jej výraz bol ako nemá ozvena vyhrážky: Ak tu budeš loviť (všimli sme si červené oči), poletíš.

„Oh, áno. Som to ale nezdvorilý. Moje meno je Laurent. Dopočul som sa o vašom štýle života alebo skôr stravovacích návykoch a rád by som to takisto skúsil. Už roky som na ľudskej strave a toto je výzva.“ Uprel na ňu pohľad.

„Radi medzi seba prijmeme niekoho s takým sebavedomím,“ vykoktala zo seba Irina skôr, ako si to Tanya stihla vôbec premyslieť.

Laurent sa pozrel smerom k Irine a už od nej neodtrhol oči, takisto ako ona od neho. Zdá sa, že tu máme nový párik...

Ubehlo pár dní a zajtra ráno odchádzame. Musím uznať, že sme si to tu s Edwardom celkom užili. Mali sme na seba viac času a súkromia. Laurent bol na svojom prvom vegetariánskom love spolu s Irinou. Myslím, že si začína zvykať hlavne vďaka nej, asi sa majú naozaj radi. Teda, aspoň Irina je z neho úplne hotová.

Jasper a Alice majú takisto obdobie plné lásky, (v noci to bolo počuť) možno to bude tou náladou, ktorá tu panuje. No, aby nebolo všetko o tom istom, nie každý sa tu má ako v perinke. Pre nás ostatných je to také milé vtipné spestrenie, ale z Rose a Emmetta sršia blesky, a to to začalo pár žartíkmi dvojčiat – zistili sme, že majú nadmerný zmysel pre humor a energie na rozdávanie.

Akurát som začula dvojčatá... Takmer som zletela z postele a bola by som sa aj zasmiala, ale môj pud sebazáchovy mi to nedovolil, teda, ak som nechcela skončiť v práškovej forme. Edward zas taký ohľaduplný nebol a už už sa išiel zasmiať, keď som mu prikryla ústa, tak sa iba pokorne usmial a stiahol si ju na líce.

„Už to skúšali aj na mňa, ale Alice im to prekazila. Vraj mi chceli dať darček, ktorý by sa mi asi nepáčil. Teraz ho chystajú dať Emmettovi a Rosalie na rozlúčku, ale Alice nevie kedy.“ Spiklenecky na mňa žmurkol. Pochopila som, že Alice vie úplne presne kedy a uchechtla som sa. No, áno, Alice sa nevie preniesť cez to, že jej Rose odmietla ísť pomôcť nakupovať.

„Čo tak vypariť sa?“ Zobrala som jeho mramorovú ruku a spolu sme preskočili cez okno do lesa, kde sme pokračovali v pekných chvíľach a ľúbostnej nálade...

(Pohľad Emmetta)

„Ja tie barbie klony zabijem!“ Tak toto už naozaj prehnali. Najprv opakovane urazia mňa aj moju Rousinku (ona nemá veľký zadok) a teraz toto? Čo to čítajú za nechutnosti?! Akurát sme si s Rose začínali užívať, keď nám pod oknom začali čítať... Ani neviem, čo to do čerta má akože byť.

Vyletel som cez okno na terasu.

„Zdrhli?“ opýtala sa Rose.

„Ako vždy,“ odpovedal som jej a zdvihol zo zeme knihu, z ktorej čítali.

„Pohlavné choroby?!“ Počul som ich rehotať sa na prízemí.

„Medvedík, okamžite to odhoď, obleč sa a myslím, že počet upírov, ktorých sme zabili sa zvýši o dva.“ Páni! Takúto vytočenú som ju nevidel ešte nikdy, a to som ju videl, keď som sa raz neudržal a roztrhol jej talianske čipkované spodné prádielko.

Odhodil som ten papierový hnus niekam ďaleko do lesa a vletel do spálne a nasledovne do šatníka. Hodil som na seba prvé, čo mi skočilo pod ruku a musel som sa veľmi ovládať, aby aj to neskončilo na franforce. Rose ma už čakala pri dverách v sexi bielom tope a obtiahutých rifliach.

„Aká škoda, že nemôžeme povedať, že dnes potečie krv!“ Inokedy by som z tých slov vybuchol do smiechu, ale bol som taký naštvaný, že mi to rušilo zmysel pre humor. Rosalie iba prevrátila oči a nepočuteľne a na upírku aj pomaly otvorila dvere našej dočasnej spálne. Potichu som so zatajeným dychom prešiel ku sklenenému schodisku a spolu sme preskúmali obývačku.

Tí dvaja sedeli na barových stoličkách pri kuchyni, no problém som videl v polovici rodiny, ktorá sedela v obývačke. Alice by nás určite zastavila. Rose na chvíľku strnula a potom sa na mňa žiarivo usmiala. Pochopil som, že má nápad. Stiahla ma späť do izby a potom cez okno do tmavého lesa.

Odrazu Rose zastavila a ja takisto. Tu nás nikto z domu nemohol počuť a dvojčatá nás nesledovali. Boli sme asi dvadsaťpäť kilometrov od domu a tak Rose spustila...

(Pohľad Belly)

Emm s Rosalie sa vrátili pár minút po nás. Keď vošli do miestnosti, Emmett sa usmieval ako slniečko na hnoji a Rose sa dokonca usmievala, čo bolo naozaj nečakané po týchto pár dňoch s Matiasom a Jasonom. V brušku som pocítila lietať motýliky. Panebože, nemôže sa Jasper trošku ovládať?! Po chvíli sa Edward začal usmievať.

„Radšej ešte na chvíľku vypadnime. Chystá sa atentát,“ zašepkal mi do ucha, aby to nepočuli dvojčatá. Okamžite som sa zodvihla a odkráčala za ním do garáže. Edward naštartoval Kateino Audi a vyrazili sme ani vlastne neviem kam.

„Kam to ideme?“ nedalo mi. Neodpovedal a zastavili sme sa až v uličke pri kine. Naposledy som bola v kine s Andym a Jane. Jane nebola veľmi priateľská, ale Aro ju s nami poslal kvôli mojej bezpečnosti a horory sa jej páčia. Bola sranda, keď vykríkla, že to nie je pravá krv, ale nejaká nechutná napodobenina, čo by sa aj tak nedala žrať, a to doslova.

Edward ma vtiahol dnu a kúpili sme si lístky na nejakú romantickú komédiu.

„Zajtra odchádzame a chcel som ťa prekvapiť,“ vysvetlil, keď sme si sadali na miesta úplne vzadu. Usmiala som sa chytila ho za ruku. Film bol skvelý a po celý čas mi bolo ako v nebi. Bodaj by nie, keď som mala svojho strážneho anjela stále po boku.

Takmer na nič som nemyslela, teda okrem mojej zvedavosti, čo vymysleli Rose a Emmett. Aspoň, že zajtra odchádzame a dvojčatá nebudú mať čas vymyslieť pomstu. Po ceste späť k domu som už pomaly zaspávala, až ma tiaha mojich viečok premohla. Neviem presne, čo sa mi snívalo, ale keď som sa zobudila uprostred noci, mala som nepríjemný pocit, že sa po návrate domov niečo udeje...

„Nie, prosím, už budeme naozaj dobrí.“ Zobudil ma vreštiaci hlas. Keď som sa posadila, zistila som, že Jasonov.

„Áno, žiadne prekvapenia ani narážky,“ pridal sa k nemu aj Matias, ktorý vletel do mojej izby a hneď za ním Rose a Emmett s niečím neviditeľným na rukách.

„A blonďáci, ak jediný z vás použije svoj dar, upozorňujem vás, že to bude o to horšie, keď vás dostaneme,“ po tomto som uvidela aj Jasona, ktorý sa mykal v Emmettovom náručí.

„Teraz vás už nezachráni nič!“ vrieskala Rose, potom sa usmiala a jediným pohybom lapila aj Matiasa.

„Bella, prosííííííím, pomôž náááám,“ kričali naraz, keď sa snažili udržať medzi dverami.

„Prepáčte, ale som iba poloupír, proti nim nemám najmenšiu šancu a hlavne proti Emmovi.“ Vlastne som im ani nechcela pomôcť. Veď Rose s Emmettom im neublížia a zaslúžia si to. A teda za tú srandu to stálo. Som zvedavá, ako to dopadne.

„Ahoj láska,“ povedal Edward, keď vchádzal do izby. Prisadol si ku mne na posteľ a pobozkal ma. Kývla som hlavou smerom, kde za rohom zmizol môj budíček.

„Neboj sa, prežijú to. Ale Alice videla, že zajtra v škole budú mať peknú hanbu. Vraj sa z toho škola nespamätá pár mesiacov.“

„Za pár minút odchádzame, tak sa poď prezliecť,“ povedal a vtiahol ma do svojho objatia, zobral na ruky a preniesol do kúpeľne.

„Alice videla, čo si na seba dáš a takmer zomrela, ako to povedala, tak ti sem doniesla pár vecí, čo kúpila spolu s Kate.“ Ukázal na malú kôpku položenú na skrinke.

„Ďakujem,“ povedala som ešte predtým, ako mi zatvoril dvere a nechal ma osamote.

No, takže Matias skončil s modrou a Jason so zelenou farbou na vlasy, ktorá im vydrží najmenej päť týždňov. Viete si predstaviť, ako im tá farba chytila na tú ich anjelikovskú blond? Vyzerajú naozaj komicky ako z cirkusu. Takmer nevychádzajú z izby, odkiaľ neustále počujeme tečúcu vodu, ako sa to pokúšajú vymyť z vlasov.

Myslela som si, že sa s nami ani neprídu rozlúčiť, ale keď sme s Edwardom schádzali sklenené schody, preleteli popri nás dva farebné chumáče. Predtým som ich s tou modrou a zelenou videla iba raz, ale znovu ma prekvapilo, ako tá farba žiari na ich bledej tvári. Edward sa začal chechtať a o chvíľu sme počuli aj obrovský Emmettov výbuch smiechu v obývačke.

Rozlúčili sme sa s Tanyou a jej rodinou. Teda, ak sa strohé „ahoj“ od Tanye na moju adresu počíta, a vyrazili sme...

„Konečne doma!“ zhúkol Emmett a vletel do dverí, no hneď aj zastal a skríkol: „Niééééééééééé. Návšteva! Čo už nikto nedá pokoj ani pár minút?!“ S tými slovami vyletel hore schodmi a hneď na to do jeho a Rousinej izby a zatresol dvere.

Akonáhle počul Carlisle slovo návšteva, vrútil sa do domu tak ako pred ním Emmett. Hneď po ňom sme to zopakovali všetci, no keď som uvidela, čo za návštevu k nám prišlo, takmer som padla. Nie, naozaj, keby ma Edward nezachytil, zletela by som. „Áno, mysli na toho anjela, ktorý ťa zachytil a ktorého miluješ,“ opakovala som si v duchu.

No pohľad do jeho zlatých očí... Počkať! Zlatých? On teda predsa len ostal na zvieracej strave. Z mojich úvah ma prepadol jeho sexi zamatový hlas.

„Zdravím Carlisle, dúfam, že neruším. Aj keď Emmett mi už naznačil...“ kývol smerom ku schodom.

„Nie, nie, nerušíš. Vitaj doma, synak.“ Carlisle ho otcovsky potľapkal po ramene.

„A vidím, že si ostal pri našich stravovacích návykoch,“ povedal, keď ho už objímala Esme a potom každý člen rodiny, až sa dostal ku mne a Edwardovi, ktorý sa trošku ošíval, keď Danielov pohľad spočinul na Edwardovej ruke, ktorou ma držal okolo pása.

Carlisle sa obrátil ku mne.

„Daniel, toto je náš najnovší prírastok, Bella,“ predstavil ma, aj keď nebolo treba.

„No, vlastne, my sa už poznáme, však Bella?“ Žmurkol na mňa a očarujúco sa usmial. Ešte šťastie, že mi Edward nemôže čítať myšlienky, aj keď tá červeň v mojej tvári sa asi ťažko dala prehliadnuť.

Pri pohľade na Daniela Edward zavrčal. Určite Daniel použil svoj dar, ktorý rušil ten Edwardov. Daniel len prevrátil oči a spolu s Andym sa vybral do hosťovskej izby, keďže v jeho bývalej som teraz bývala ja. No, tak, ak to takto pôjde ďalej, bude to naozaj zaujímavé. Som zvedavá, ako sa dokážem pri Danielovi udržať na nohách...

Samozrejme ani teraz nechýba venovanie.

SummerLili, Nataliecullen, ďakujem za Vaše komentáre, ktoré ma vždy donútia

dokopať sa k písaniu... Takisto ďakujem aj ostatným čitateľom

za Vašu trpezlivosť a výdrž pri čítaní Ľadového Daru...

Autor: MatusQaDLS (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ľadový Dar - 10. kapitola - Ticho pred búrkou: