Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ktorého milujem? 2. kapitola

18.09.2010 (08:15) • Tania4581 • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1640×

Pomaly sme pristávali. Cez okienko som videla samú bielu. Odvtedy, ako som sa presťahovala, som milovala dážď a sneh. Dážď akoby odplavoval všetku moju bolesť a sneh ju zamrazil. Aspoň som si to predstavovala. Viem, že nikdy úplne nezmizne. Možno to ani nechcem. Bojím sa toho, že by som na všetky krásne spomienky mohla zabudnúť. Radšej nech trpím, ale nech mám všetky pokope na najkrajšiu časť svojho života.

Konečne sme pristáli a Emmett mi pomohol s batožinou. Na sebe som mala iba krátku minisukňu a tenkú blúzočku. Došlo mi, že som sa neobliekla na Aljašku najlepšie. Všetci cestujúci po mne pozerali ako po bláznovi. Dokonca aj Em mal hrubú zimnú bundu. Začínala mi byť strašná zima. Celá som zmodrala a začala som klepať zubami. Em sa na mňa vystrašene pozrel a keď zistil, čo je vo veci, dal mi svoju bundu. Bolo mi trošku teplejšie, ale stále to nebolo najlepšie.

„Ďakujem,“ potichu som poďakovala, čím som mu na tvári vykúzlila pobavený úsmev. Potešiť ho je také ľahké.

Pri vychádzaní som si všimla piatich upírov. Dúfam, že z toho nevzniknú žiadne problémy. V tom sa Emm doširoka usmial a išiel rovno k nim. Ja som za ním pomaly cupitala.

„Ahoj všetci. Chcel by som vám predstaviť Bellu,“ povedal a pohľady všetkých si ma premeriavali. „Bella, toto je rodina Denalijských. Eleazar, Carmen, Irina, Kate a Tanya.“ Medzitým som putovala z jednej náruče do druhej. Zdali sa mi veľmi príjemní.

„Veľmi ma teší,“ povedala som popravde a pohľadom som zatúlala k Tanyi. Bola to vysoká, krásna blondínka a na moje prekvapenie sa na mňa milo usmievala. Myslela som si, že ma bude nenávidieť a ona sa miesto toho správa priateľsky. Dokonca ma na privítanie objala. Em sa na mňa usmial a ťahal ma k dvom luxusným autám. Otvoril mi zadné dvere do jedného z nich a prisadol si ku mne.

„Kam to ideme?“ Vôbec som netušila, kam nás to vezú. Nemali by sme ísť do bytu, ktorý spomínal Emm?

„Ideme bývať na nejaký čas k Denalijským, kým nám nedokončia domček,“ usmial sa na mňa ako slniečko. Veď, ale...

„Emm, nevravel si byt?“ Teraz som už viditeľne zúrila až sa Kate, ktorá šoférovala, strhla. Bolo mi to však jedno. Nechcem žiadne milodary! Súhlasila som iba s malým bytom a nie s domom!

„Bells, upokoj sa. Je to iba malý domček. Je to ako trošku väčší byt a môžeme v ňom mať obaja súkromie. A ak ti ide o to, že míňam veľa peňazí, tak sa neboj. Keď doštudujeme, predám ho za väčšiu cenu, ako som ho kúpil,“ vysvetľoval pomaly, akoby sa ma naozaj bál. Nechala som to radšej plávať a sledovala som krajinu. Všetko bolo také biele a nádherné. Síce sa na ľade možno zabijem, ale som ochotná to podstúpiť. Po niekoľkých minútach sme zastali pred veľkým domom. Podobal sa na dom Cullenovcov, ibaže bol obložený z dreva. Boli na ňom obrovské okná, z ktorých sa dalo skočiť a utekať do neďalekého lesa na lov. Ihneď by som si domyslela, že tu bývajú upíry.

„Je tu krásne, však?“ spýtal sa ma Emm, ktorý ma prebral zo zamyslenia. Je pravda, že mám radšej menšie domy, ale aj tento mal nejaké osobné čaro. Možno sa mi tu bude páčiť. Predsa len radšej budem mať spoločnosť, ako na všetko spomínať osamote...

Vystúpila som a Tanya mi na moje prekvapenie pomohla s kuframi. O chvíľu sme už všetci sedeli v obývačke.

„Bella, nedáš si niečo na jedenie? Určite tá cesta bola veľmi únavná a rada by som si znovu vyskúšala varenie,“ milo sa na mňa pozerala. Nedalo sa ju odmietnuť, takže som iba prikývla. Emmett hral s Kate nejaké videohry, takže som sa presunula za Carmen do kuchyne. Pozorovala som, ako sa rýchlo pohybuje a snažila som sa nemyslieť. Nakoniec som zjedla plný tanier fakt vynikajúcich palaciniek. Bola som unavená, tak som išla rovno do sprchy. Potrebovala som sa uvoľniť a nechať sa unášať horúcimi dotykmi kvapiek. Občas som si púšťala ľadovú vodu, aby som si pripomenula jeho ruky. Nikdy mi ho to však nepripomenulo natoľko, aby som si vedela predstaviť jeho dokonalú tvár. Presne ako povedal, ľudské spomienky blednú. Ja som však nechcela zabudnúť na nič z toho, čo sa stalo. Ešte stále zamyslená som vošla do izby.

Nevšimla som si tmavý tieň stojaci pri okne, ktorý ma vydesil. Stála tam Tanya. Teraz mi to spočíta. Je po mne. Zabije ma a nikto sem nepribehne včas. Zbohom, Charlie – jediný človek, ktorý mi ešte ostal. A Emmett, ktorý mi za tie dva dni, čo sme spolu, veľmi pomohol.

„Upokoj sa. Nikto nie je doma. Môžeme sa porozprávať. Všetci sú na love.“ Týmito slovami mi moc náladu nezdvihla. Takže ma nikto nezachráni. Možno ani nebudú vedieť, že som mŕtva. Povie, že som odišla a všetci jej uveria.

„Neubližuj mi, prosím. Ja som nevedela, že si Edwarda milovala. Povedal mi to až krátko pred odchodom,“ prosila som o svoj život, pretože mi už nič iné nezostávalo. Na moje prekvapenie sa však začala veľmi hlasno smiať. Pozerala som na ňu zaskočene. Nechápem, prečo sa smeje. Pretože ju prosím? Alebo sa mi vysmieva?

„Čo ťa to napadlo? Ja ti nechcem ublížiť. A ja som Edwarda milovala? Dovoľ, aby som ti to celé od začiatku vysvetlila. Carlisle nás často navštevoval a raz prišiel aj s Edwardom a Esme. Edward sa do mňa okamžite zamiloval a začal ma prenasledovať na každom kroku. Až raz, keď sme boli spolu sami, som mu vysvetlila, že o neho nemám ani najmenší záujem. To asi zranilo jeho ego a rozprával každému, že ho prenasledujem a milujem ho. Pravdu vedela iba Alice a tá to nepovedala kvôli tomu, že mala Edwarda vždy rada. Takže všetci si myslia, že mi Edward ublížil tým, že s tebou chodí. Pravda je však taká, že som rada, že som sa ho zbavila a nikto o ňom v mojej prítomnosti aspoň nerozpráva. A keby si neprišla sama na to, že je upír, určite by ti to nikdy nepovedal. Nechcem sa ti však vysmievať ani nič podobné, chcela by som, aby sme boli najlepšie priateľky,“ milo sa na mňa usmiala. Prikývla som a nato odišla z izby. Potrebovala som byť sama a spracovať všetky informácie. Ľahla som si do postele a o všetkom som premýšľala. Niekedy nadránom som zaspala a túžila som sa nikdy viac nezobudiť.

...

Moje prianie sa, bohužiaľ, nesplnilo a ja som sa zobudila niekedy okolo obeda na to, že som hladná. Neochotne som vstala z postele a prehrabovala som sa v šatníku. Netušila som, čo si obliecť. Všetky veci som si na Aljaške nemohla obliecť ani v horúcom lete, pretože by som asi zamrzla. Ostávala mi iba jediná vec.

„Tanya?“ povedala som do ticha pokoja. O sekundu už stála za mnou a milo sa usmievala.

„Áno? Predpokladám, že si nemáš čo obliecť.“ Odbehla a o okamih sa vrátila s kôpkou oblečenia a opäť odišla. Prezliekla som sa a zišla som po schodoch dole. Na poslednom schode sa mi stratila zem pod nohami a ja som si myslela, že padám. Začala som kričať a zavrela som si oči. Vtom sa však niekto začal smiať. Poznala som Emma a všimla som si, že ma tlačí do auta. Bože môj. Čo to zase robí? Teraz už nepotrebujem ani kávu, aby som sa prebrala. Uvedomila som si, že som ešte neraňajkovala.

„Emm! Ale ja som hladná. Dones mi niečo, kým pôjdeme kamkoľvek.“ Snažila som sa na neho urobiť psie oči a podľa toho, že zmizol, to asi zabralo. O chvíľu sa mi na nohách objavil plný tanier toastov. Emm sa zrazu objavil na mieste vodiča a štartoval.

„Kam to vlastne ideme?“ spýtala som sa chvíľu predtým, ako som sa zahryzla do prvého toastu.

„Ideme na nákupy. A hádaj čo? Dneska nám do toho nikto nebude kecať a naháňať nás!“ povedal a žiaril ako slniečko. Toto som mu nemohla odmietnuť. Určite si užijeme kopu zábavy.

Autor: Tania4581 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ktorého milujem? 2. kapitola: