Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Krvavá nevesta - 5. kapitola

02.12.2012 (21:45) • Wejusss • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1903×

5. kapitola

Edward: 

Som blázon. Úplný šialenec. Rozprávam sa s Isabellou, mŕtvou nevestou, ktorá prestala dýchať pod mojimi vlastnými rukami. Rozprávam sa s ňou, ale vlastne ju nevidím. Darmo sa obzerám a hľadám jej telo. Darmo hľadám niečo hmatateľné, čo by mi potvrdilo, že nie som blázon. Okolo mňa nie je nič, len machom obrastené stromy a listy. Vzdávam to. Asi je mi súdené trpieť. Počuť jej hlas, cítiť jej prítomnosť... A popritom si nadávať do smoliarov, že som nemohol ochutnať tú slastnú tekutinu prúdiacu jej telom. Nevidím ju, no aj tak ju cítim. Počujem ako preteká jej telom, aj keď je to šialenstvo, pretože mŕtvym krv netečie. Napriek tomu ma rovnako vábi, volá ma k sebe a dráždi mi všetky zmysly.

Je ťažké sústrediť sa na cestu predo mnou. Hnevám sa na samého seba, že som jej ublížil, ale neuhryzol ju, hnevám sa na Isabellu, že neumrela ako každý iný. Prečo ešte žije? To bola otázka, na ktorú som si nedokázal odpovedať a to ma dráždilo ešte viac – tá nevedomosť.

Je to jedno, šepol som si však v duchu. Zakrátko už budem vedľa Carlie a ona ju odoženie tak, ako predtým. A potom odídem, zaumienil som si. Bolo šialené, aby som zotrvával na mieste, kde Bella žila, kam sa vrátil jej duch. Všetko som totiž pripisoval tomu. Stretli sme sa, lebo chodila na túto školu. Nie preto, že by som ju zabil. Teda, aspoň som tomu chcel veriť, že ma nebude prenasledovať do konca života. 

„Si upír,“ vyhŕkla odrazu Bella, až mnou myklo. Krátko som prikývol a kráčal ďalej cez les späť na parkovisko. „Ale čo to bolo? Tam v lese? Nie si náhodou ako Dracula?“ dychčala kdesi vedľa mňa. Jej prenikavý hlas mi znel v ušiach ako ozvena zvonu, ktorý ma obviňuje. Bola to strašná predstava a moje vnútro kvôli tomu horelo bolesťou. Aj keď jedna moja časť vedela, že právom, tá druhá sa obraňovala, že bola proste len v zlom čase na zlom mieste.

„Som,“ odvetil som trochu podráždene, aj keď jej naivné prirovnanie možno znelo vtipne. „Ale ja nie som len knižný výmysel nejakého starca. Ja som skutočný a zabíjam ľudí. Živým sa ich krvou.“ Hlasno vydýchla. Čakal som otázku, jednu jedinú, ktorá by ma v duchu dostala do kolien. Na moje veľké prekvapenie sa však opýtala čosi iné. 

„A aj mňa si uhryzol?“ Bol to len šepot v novembrovom vetre. A bolo by také jednoduché prikývnuť, a zároveň oklamať aj samého seba. Ach, kiež by to tak bolo.

„Chcel som, ale umrela si skôr, ako som sa do teba zahryzol. Ja neviem, ako sa mi to podarilo, ale keď som na teba skočil a zhodil ťa na podlahu, zastavilo sa ti srdce. No nechcel som,“ začal som tou obohranou vetou, ktorá sa mi už ani nezdala pravdivá, keď ma prerušila.

„Ale tak či tak by som potom zomrela, nie? Ako ten medveď tam v lese. Edward, prečo si ma ale chcel zabiť? To si nemohol uhryznúť len tak niekoho na ulici? Ako je možné, že si si vyhliadol práve mňa – bezpečne ukrytú na treťom poschodí starého motela?“

Jej otázky ma nútili spomenúť si, čo presne sa vtedy stalo. Prečo som tam vlastne išiel a prečo som zlyhal na svojej misii. Zaťal som päste. Ešte nikdy som nezlyhal. To bol ďalší z dôvodov, prečo som sa na ňu hneval. Ten hajzel mi unikol.

„Neodpovieš mi? Takže si mám myslieť, že si úchylák?“ zachechtala sa a ja som prudko zastavil. Očami som našiel miesto, odkiaľ vychádzali slová. A cítil som sa ako totálny hlupák, keď som prehovoril.

„Nebudem sa o tom s tebou baviť, Isabella. To, čo sa stalo, sa už neodstane, zvykaj si. A na druhú stranu je pre mňa dosť veľký šok, že nie si mŕtva, teda, že si duch, než aby som ti hovoril ako sa to všetko stalo. Možno inokedy.“

Klamal som. Keď sa dostanem ku Carley, hentá zmizne a všetko bude tak ako predtým. Dokončím svoju úlohu a budem si užívať život upíra na plné obrátky. Vykročil som späť k autu netušiac, či ide Bella za mnou. Nastúpil som a okamžite vyrazil do Forks. Po piatich minútach ticha som si vydýchol – Bella so mnou nebola. Takže predsa len to nebolo v Carlie, dokonca Is neprenasledovala ani mňa. Len sa jednoducho vrátila na miesto, kde vyrastala, usúdil som a v duchu sa zaprisahal, že sa do tej posratej školy už nikdy viac...

„Vieš, že počujem tvoje myšlienky?“ Od šoku som zvrtol volant a napálil to do protiidúcej dodávky. Prudký náraz ma vymrštil dopredu, len tak-tak že som stihol zaboriť prsty do sedadla, aby som hlavou neprerazil predné sklo. Poplašné zariadenie na susednom aute prehučalo moju nadávku a hlasné vrčanie.

„Tak to si posral,“ zachichotala sa Bella sediaca na mieste spolujazdca. Mal som sto chutí jej jednu streliť, roztrhať ju na kusy a potom zapáliť. Prekliata malá bosorka sa však zasmiala ešte viac, takže mi naozaj vedela čítať myšlienky. Dočerta, keby tak chcela preletieť predným sklom, ako sa to podarilo pred chvíľou skoro mne.

„Skoro sa neráta,“ odvetila okamžite, „a keď už sme pri tom, mal by si nabudúce nasledovať môj príklad a zapnúť si pás.“ Čože? O čom to kecá? Bezpečnostný pás bol na mieste, iba sa trochu chvel ešte z tých otrasov. Nebol som si teraz istý, či to ja som blázon, alebo aj jej už šibe. Nevylučovalo sa však ani jedno. „Mal by si prestať polemizovať a zdrhať, upírik. Blíži sa náčelník z Forks a pri troche šťastia ťa rovno obviní z mojej vraždy.“ Posledné slovo hlasno vykríkla, čo ma zabolelo kdesi hlboko v srdci.

Rýchlo som vystúpil a zistil, že náčelník Ben sa blíži k nám s červenou tvárou od hnevu a blčiacimi očami. Jedným očkom som bleskovo skontroloval dodávku, ale dvaja chlapi v nej boli v poriadku. Takže všetko bolo v poriadku. No teda až na tú dodávku a moje auto, ktoré vyzeralo teraz ako z jednej strany zlisované.

„Edward Cullen!“ hromovým hlasom ma oslovil Ben a ja som sa k nemu nevinne otočil. Ale výraz anjelika nepomohol. „Neprešlo ani dvadsaťštyri hodín a ja vás opäť stretávam. Najskôr to bolo prekročenie rýchlosti, teraz autonehoda. Neviem, ktorý debil vám mohol dať vodičák, ale isto sa mu poďakujte. Edward Cullen, zatýkam vás pre rýchlu jazdu, nerešpektovanie dopravných označení a určite sa k tomu rýchlo pridá aj žaloba za ublíženie na zdraví.“

Šerif ma tresol o kapotu auta a ruky mi spútal za chrbtom. Bolelo to a to poriadne. Dokonca by som povedal, že to robí naschvál. Áno, určite si to poriadne užíval. V duchu som hromžil na Isabellu a preklínal ju, bodaj by musela žiť ako duch už navždy. Šerif ešte odbehol k dodávke a mňa posadil na zadné sedadlo svojho auta.

„To prekliatie nebolo pekné,“ ozvala sa vedľa mňa Bella. Zaťal som zuby a otočil sa k oknu. Nemal som náladu sa rozprávať s tou malou potvorou. „Mrzí ma to, že som ťa vydesila, ale môžeš si za to sám. Keby si ma tú noc nezabil-“

„Dočerta, dokedy mi to budeš ešte vyhadzovať na oči?“ zreval som.

„Ešte som len začala,“ ozvala sa šepotom tak blízko, až som na tvári cítil jej mrazivý dych. Striaslo ma. Ak to má naozaj takto ďalej pokračovať, tak to si radšej vezmem život.

„Pán Cullen, obvinenie od tých mužov nedostanete, ale nenúťte ma prehlásiť vás za nespôsobilého. Mám dosť svojich starostí.“ Náčelník už sedel za volantom a štartoval. No super, určite bol svedkom môjho výstupu. Carlisle ma zabije. Alebo Alice? Áno, Alice ma zderie z kože ako hada a potom upečie na ražni a zhltne. Urobil som ďalšiu hlúposť, na ktorej si tá beštia určite pochutná.

Ale Ben ma neviezol domov. Viezol ma na stanicu a popritom volal svojmu kolegovi, aby zavolal mojich rodičov a poslali odťahovku na cestu. Podľa jeho slov už boli všetky potrebné papiere spísané a teraz sa ma pýtal či mám poistené auto. Samozrejme, že nie. Nikdy som nemal žiadne auto poistené. Bol som dosť bohatý z občasných návštev Las Vegas na to, aby som si po každej búračke kúpil nové auto. No to ma trápilo teraz najmenej, bola to len bezvýznamná strata peňazí. V ušiach mi však znela veta, ktorou prekvapene zástupca šerifa zopakoval moje meno a značku môjho auta. Možno to bolo len zdanie, ale niečo sa mi nezdalo. Začínal som mať zvláštny pocit. A mal som pravdu.

Keď sme dorazili na stanicu a mňa posadili do kancelárie, šerifa si zavolal zástupca.

„Značka jeho auta sa zhoduje s autom na mieste činu,“ povedal a ja som nemusel byť žiadny génius, aby mi došlo, že už našli ten starý motel.

„Našli moje telo a teraz to spojili s tvojim autom. Hm, si tu nový, už na prvý pohľad problémový... Nebude žiadny problém obviniť ťa z mojej vraždy,“ hovorila Isabella.

„Drž hubu,“ precedil som pomedzi zuby.

„Ó, áno, na každého raz dôjde,“ smiala sa. A možno mala pravdu.

Našli jej telo a niekto videl moje auto. Bolo to príliš dobré auto na tento zapadákov. Ľahko vystopovateľné. A teraz ma majú v hrsti. Nemôžem ujsť, aby ma nedali do správ ako hľadaného zločinca. Ale nemôžem ani zostať, inak by získali moje odtlačky prstov a hodili by ich do systému. To by bolo prekvapenie, keby ma chytili o takých tridsať rokov a zistili by, že som vôbec nezostarol. Všetci upíri by ma potom zabili. Roztrhali na kusy a tie by spálili na popol. Doriti, bol som v tých sračkách až po uši.

„Takže, Cullen.“ Ben obišiel stôl a posadil sa proti mne. Mal zvraštenú tvár, oči nečitateľné. Ak by som mal ešte srdce, teraz by mi od strachu iste vyskočilo z hrude. „Volal som vášmu otcovi. Za chvíľu je tu, ale ja by som mal a vás ešte pár otázok.“

„A teraz to príde. Obvinia ťa,“ prerušila ho Isabella. V hrdle sa mi vytvorila obrovská hrča, ktorá nešla prehltnúť.

„Poviete mi, kde ste boli predvčerom večer?“

„U priateľky. Môže vám to potvrdiť. Mám vám dať jej číslo?“ odvetil som okamžite klamlivo.

„Priateľka? Vaša rodina je vo Forks len pár dní a vy ste si tu už našli priateľku?“ prekvapene sa ma opýtal.

„No, nechodíme spolu. Vlastne je to len moja milenka, ale nerád by som ju týmto oslovením priviedol zbytočne do rozpakov. Iste to chápete.“ Ben sa zamyslel. Prekrížil si ruky na prsiach, oprel sa o stoličku a spod klobúka mu zablikali hnedé oči. Zhltol mi to?

„Nie. Pán Weber sa takto tvári iba keď niekomu neverí. No tak, Edward. Priznaj sa skôr, než ti príde na túto lož a dajú ti kreslo.“

To by som prežil a keď už sme pri tom, v štáte Washington tresty smrti zrušili už minulé storočie, odvetil som Belle myšlienkami, nenechajúc sa znova vytočiť. Vynadala mi do hlupákov a stíchla.

„A nestretli ste náhodou slečnu Isabellu Swanovú? Pekná, tmavé oči, dlhé hnedé vlasy, tichá...“ Pokrútil som hlavou. Ale skôr nad jeho opisom. Teda hlavne nad tým posledným slovom. Že vraj tichá. V ktorom storočí?

Čosi ma udrelo do ramena a ja som sykol. Nebolelo to, ale bol to nečakaný úder od neznámeho protivníka. „Nepovedz mi, že si to cítil?“ opýtala sa Bella a ja som trochu prikývol. Zajasala, ale jej slová prerušil Ben.

„Neverím vám, pán Cullen. Ale keďže nemám ďalšie dôkazy, nemôžem vás z ničoho obviniť. Dúfam preto, že máte naozaj čisté svedomie.“ Chvíľu ma skúmal prenikavým pohľadom a ja som si poriadne vydýchol, keď odišiel. Mal som šťastie, bolo to o vlások.

„O vlások? Tomu hovoríš šťastie? Zabil si ma a nepriznal si sa,“ tresla ma Isabella do ramena. Cítil som ako udiera tými svojimi malými pästičkami do každého kúska môjho tela a ja som ju nechal. Náčelník si aj tak myslel, že som blázon, tak prečo ho v tom ďalej podporovať?

Vieš o tom, že to skoro necítim? podpichol som ju. A ani keby to cítim, nič to nezmení na fakt, že už proste mŕtva si a nič ti nevráti život. Mala by si sa s tým zmieriť ako ja, Isabella.

„Zmieriť? Mala by som sa zmieriť s tým, že som mŕtva? Že ty stále beháš po slobode a ďalej si žiješ pokojným životom, zatiaľ čo moje telo hnije kdesi uprostred ničoho? Tak mi to prepáč, ale s tým sa naozaj nezmierim. A aj keby, čo by som mala teraz akože robiť? Nájsť si nejakého ducha a splodiť s ním deti?“

Tvoj sarkazmus je nechutný a nemusíš kričať. Ja ťa počujem dosť dobre. Už mi lezieš na nervy, Bella. A čo mám podľa teba teraz urobiť? Priznať sa a obetovať celé zatajovanie upírov len kvôli tebe? Len kvôli tebe mám vyhnať všetkých upírov na hranice? To nikdy neurobím. Za to mi nestojíš. Mala by si ma počúvnuť a zmieriť sa s vlastnou smrťou. A čím rýchlejšie to urobíš, tým bude lepšie nám obom.

Ako sa vám páčila táto kapitola? Prijmem aj kritiku. :)

Autor: Wejusss (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Krvavá nevesta - 5. kapitola: