Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kroky osudu Prológ + 1. Kapitola

27.07.2010 (15:45) • Nalla1996 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1136×

Prológ:

Zase sme sa museli sťahovať. Rosalie to nevadí, je tak fascinovaná životom medzi ľuďmi, že sa aj zabudla sťažovať. Jasper to asi nevníma. Je to pre neho ešte ťažké. Je mladý, bol premenený pred desiatimi rokmi, keď umieral na následky autonehody. V aute bola celá jeho rodina. Rodičia a mladšia sestra – všetci na mieste mŕtvy. Len preto, že nejaký opitý vodič im nedal prednosť. Carlisle je zahľadený do pomoci druhým, že mu je jedno kde, hlavne že zachraňuje ľudské životy. A ja sa prispôsobím. Som šťastná, keď je šťastná moja rodina.

„Bella, je ti niečo?“ Zdvihla som hlavu a stretla som sa so starostlivým pohľadom Carlisla.

„Nie len som sa zamyslela. Asi sa pôjdem prebehnúť.“

„Ale vráť sa skoro. Zajtra nastupujete na školu. Nieže prídete neskoro.“

Ešte som sa naňho slabo usmiala a už som letela sklenými dverami nášho nového domova. Utekala som najrýchlejšie ako som vedela. Zastavila som sa až na hraniciach s Kanadou. Zavetrila som a zachytila pach tej najlahodnejšej tekutiny na svete. Puma sa bránila, no ja som len zavrčala, zahryzla sa do jej krku a začala sať čerstvú krv.

1. Kapitola

Len čo som zahrabala telo pumy, naplno som sa rozbehla späť. Užívala som si vetra vo vlasoch a slobody ktorú mi beh poskytoval. Preskočila som cez rieku a do domu už vošla normálnou rýchlosťou. Zaplavil ma pocit pokoja. No jasné, Jasper skúša svoje schopnosti. Tak ja prevetrám svoje. Napla som sa a zapla svoj psychicky a fyzický štít. Z Jasperovej izby sa ozvalo vrčanie.

„Bella, stiahni ten štít, nemôžem sa hýbať!“ Ďalšie vrčanie tentokrát z Rosinej izby.

„Bella! Ihneď to vypni!“ kričala Rose.

„Bells, už som ti spomínal, že schopnosti nie sú na hranie,“ poznamenal Carlisle pobaveným hlasom.

„Tak dobre, ale ja som si nezačala, to bol Jasper,“ povedala som a vypla štít.

Keď začalo svitať, chytili ma niečie ruky a vliekli do Rosaliinej izby.

„Rose, čo to robíš?“

„Je čas prichystať sa do školy.“ Rose ma vsotila do svojho šatníka, ktorý je väčší než jej izba.

„Keď ti to spraví radosť...“ Vypískla od radosti a už sa hrabala v kope vešiakov. Keď skončila, hodila po mne čierne jeany, ružové tričko s krátkym rukávom a hlbokým výstrihom. Neveriacky som zdvihla obočie a spýtavo sa na ňu pozrela.

„Konečne by si mohla prekonať ten odpor k ružovej farbe,“ zamrmlala podráždene, vytrhla mi tričko z ruky, a už mi podávala také isté len v bielej farbe. Usmiala som sa a chystala odísť.

„Kam si sa rozbehla? Ja som neskončila. Ešte topánky a doplnky.“ Prevrátila som oči a vrátila sa. Rose sa chvíľu hrabala v zásuvkách a potom mi dala čierne boty na opätku s vysokou podrážkou, nejaké náušnice, náramok a náhrdelník.

„Choď sa obliecť, teraz je na rade Jasper.“ Z vedľajšej izby sa ozvalo vrčanie. „Keď nepôjdeš dobrovoľne, poviem Belle nech použije štít!“ Vyhrážala sa Rose.

„Už idem.“ Došuchtal sa k nám Jasper, Rose mu podala kôpku oblečenia a zas zmizol. „A čo si oblečieš ty?“ opýtala som sa znechutene Rose. „Vážne ťa to zaujíma?“ Švitorila natešene.

„Nie,“ povedala som a zmizla vo svojej izbe.

„Krava!“ počula som tiché šomranie.

„Ja som to počula,“ smiala som sa.

Obliekla som sa, vlasy si prebehla kefou a čakala na ostatných v obývačke. Prvý sa dovalil Jasper, musím uznať, pristalo mu to, hneď za ním Rosalie.

„Čo je?“

„Svedčí ti to, som na seba hrdá!“ Hodila som po nej ten najsarkastickejší pohľad a mohli sme ísť.

Nasadli sme do mojej Audinky, cesta netrvala dlho. Keď som parkovala na parkovisku pred školou, zistila som, že okrem mojej Audinky a Volva, sú tu iba samé šroty. Ešteže som Jasperovi zatrhla jeho Hammera, vzbudzoval by priveľa pozornosti. Cestou do kancelárie sa za nami všetci otáčali. Bolo mi to nepríjemné, akoby som bola nahá, alebo čo. To nemajú toľko slušnosti, aby odvrátili pohľad, keď na nich gánim?

Slečna v kancelárii nám dala rozvrhy a popriala všetko dobré. No aspoň bola milá. Rosalie a Jasper sú v druhom ročníku a ja v prvom. Dúfam, že si vedľa mňa nikto nesadne. Už len vo vlastnom záujme by sa mi mali vyhýbať.

Po ceste na prvú hodinu som počula samé žhavé klebety na moju osobu. Vošla som do triedy a posadila sa do poslednej lavice.

„Pozri na ňu, topánky má od Prady, myslím, že z tohtoročnej kolekcie,“ počula som šepot z prvej lavice. „Je rovnako bledá ako Edward a jeho rodina a tiež má zlaté oči ... čo myslíš, sú rodina?“ Čože? Sú tu aj iný upíry?! A tiež "vegetariáni"? O žiadnych som ešte nepočula, myslela som, že sme jediní!

„No to dúfam. Edward je môj! Síce som ho ešte nezbalila, ale aj k tomu sa dostanem.“ Musela som sa pousmiať, predsa len, že by upír chodil s človekom je vylúčené.

„Ale Jessica, už si ho raz pozvala na rande a on odmietol. Nemyslím si, že by zmenil názor.“

„To sa ešte uvidí.“

Zvyšok dňa prebehol v celku dobre, ale stále som musela premýšľať nad tými ďalšími upírmi.

Ešte obed a potom už len posledná hodina

Na obede som si sadla k Jasperovi a Rosalie, ktorý sedeli za stolom v rohu miestnosti.

„Sú tu aj iný upíry,“ informovala som súrodencov.

„Čo?!“ zdesila sa Rose. „Ako to vieš?" Chcela som jej odpovedať, ale to do jedálne vstúpili traja dokonalí upíri.

Autor: Nalla1996 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kroky osudu Prológ + 1. Kapitola: