Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Krása je len obal 8. kapitola

05.02.2012 (13:30) • Alsee • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 2934×

8. kapitola

Alice:

„Alice! Alice, prosím, potrebujem s tebou ešte niečo vybaviť,“ začula som za sebou Vivienin hlas a ten ma chtiac-nechtiac prinútil zastať a otočiť sa.

„Vivien, nepočká to?“ povedala som rozrušene a pozrela som sa na hodinky. Bolo za pätnásť minút osem.

Potom, ako som odišla do bytu, som si našťastie spomenula, o ktorej sa mám s Jasperom Haleom stretnúť. Bolo to pre mňa vykúpenie, ale aj tak som musela preto prekonať ešte veľa prekážok na to, aby som odišla z práce.

Moje povolanie bolo totižto až workoholické. Nemohla som sa pohnúť z práce, lebo neustále nám prichádzali objednávky pre šaty. A keďže ja som firmu vlastnila a vyrábala som modely, musela som byť pri výrobe každého kúsku prítomná.

Vivien si povzdychla a dala mi do rúk hárok papiera.

„Tak mi aspoň toto podpíš,“ povedala a ukázala na políčko pre podpis. Ale za ten čas, čo som pracovala v tejto brandži, som sa naučila najprv si prečítať to, čo podpíšem. Bolo to dosť nezodpovedné a to aj na mňa.

Prečítala som si prvý riadok na papieri a až vo mne heglo.

... Svojim podpisom uzatvoríte zmluvu s nadáciou Rodina, na ktorej podporu vykonáte benefičnú prehliadku...

Vypúlila som oči a nemohla uveriť tomu, čo čítam. Zdvihla som hárok papiera Vivien pred oči.

„Čo to má znamenať?!“ zavrčala som. Takéto stresy som neprežívala veľmi často, pretože doteraz som sa nezaoberala nádherne sfarbenými očami ešte krajšieho muža.

Koľko je hodín? ozval sa mi v hlave tichý hlások, ktorý tam ale urobil neuveriteľný rozruch.

Hodila som Vivien papiere, ktorá ich ledva chytila a znova som sa pozrela na hodinky. V tej sekunde som stála pred budovou a behom si to mierila k reštaurácii.

Nezáležalo mi na to, že sa mi môže vyvrtnúť členok a už vôbec som si nemyslela, že sa to môže aj stať. Hlavné bolo, že som mala v ruke kabelku a fyzicky som bola pripravená, ako-tak, na stretnutie s pánom Dokonalým. Ale psychicky vôbec. Vnútri som sa triasla zlosťou a nedokázala som pochopiť, ako to, že nám vôbec taká nezmyselná zmluva vôbec prišla a nie to, žeby som ju mala ešte aj podpísať.

Ten svet je postavený naruby, pomyslela som si a s výdychom išla otvoriť dvere kaviarne. Už som držala kľučku od dverí, keď vtom som stúpila na schod a noha sa mi na mieste členka prehla.

Ups, pomyslela som si pred tým, čo som spadla na zem a zasyčala som bolesťou. Opätok na topánke sa mi zlomil a ja som hrôzou vypúlila oči.

Tento deň je naozaj hrozný. Mala som sa stretnúť s pánom Dokonalým a ja si tu zlomím členok a aj opätok mojich najlepších topánok, vypotila moja myseľ pred tým, ako sa otvorili dvere reštaurácie a ja som k nim zdvihla zrak.

Stál tam on. Na tvári nepatrný úsmev a na dokonalom tele dokonalý čierny oblek, ktorý musel stáť majland. Stočil svoj zrak smerom ku mne a ja som sa vtedy chcela prepadnúť pod čiernu zem. Tá zem mohla byť pokojne aj fialová, hlavne som nechcela ležať na chodníku s vyvrtnutým členkom.

Bol to trapas. Mal by sa zapísať do svetovej knihy rekordov. Určite by tam mal čestné miesto.

Na jeho tvári sa však nezjavil posmešný úškľabok, ale jeho úsmev pominul a v jeho očiach som si všimla istú... bolesť?

Pribehol ku mne a sklonil sa nado mňa.

„Ste v poriadku? Čo vás bolí?“ vyhŕkol zo seba a ja som si až po chvíli uvedomila, že jeho ruka, ktorá ma podopierala na chrbte, je neuveriteľne chladná. Ako kus kameňa.

„Nie, som... v poriadku,“ vykoktala som zo seba a chcela som vstať. Moja snaha však vyšla navnivoč a ja by som už znova spadla na zem, keby nebolo jeho náruče.

„To vidím,“ zasmial sa a vyhodil si ma do náruče.

Cítila som, ako sa mi jeho chladný dych obtiera o pokožku na krku a tým odzbrojuje moje zmysli. Jeho pevné a mužné ruky ma ako pierko niesli k jeho autu. Bola som v dokonalom opojení jeho osoby.

Bože, Alice! Z teba básnik určite nebude, takže sa o to ani nesnaž! zakričal v mojej hlave ten otravný hlas a ja by som ho najradšej uškrtila. Vždy musí všetko pokaziť.

Zastavil pri jeho aute a ani neviem ako a už som sedela na zadnom sedadle a on sa skláňal nad mojou nohou.

Ako môže byť taký rýchly? Čo má v zadku vrtuľu? pomyslela som si okrajovo a všimla si, že už tu zase nie je. Vrátil sa o pár sekúnd a v ruke držal obväz.

Najprv mi nedochádzalo, na čo ho má, ale potom ho začal rozmotávať a jeden koniec mi priložil na boľavú časť. Zasyčala som bolesťou a na chvíľu sa zamyslela nad tým, že toto je moje najhoršie rande.

Doteraz malo čestné prvé miesto rande s Adrianom, ktoré dopadlo katastrofálne, ale na toto nemalo. Vtedy som na neho „omylom“ vyliala červené víno... ale keď ten jeho oblek bol taký hrozný! Vôbec nemal žiadnu... eleganciu, no bol proste otrasný.

Niečo ľadové sa dotklo môjho členka a ja som stočila pohľad na svojho záchrancu. Usmieval sa na mňa a kľačal pred mojimi nohami. Nohu som už mala zaviazanú v obväze a teraz sme sa na seba len tak pozerali.

Bol skutočne krásny. Ale ako hovorí moja matka, krása je len obal a vždy aj bude. Dôležité je to, čo je pod povrchom.

„Ďakujem,“ šepla som ešte trochu zahanbene. Stále som sa cítila trápne a ani ten jeho prenikavý pohľad mi nedodával odvahu.

„Kedykoľvek,“ prikývol a ja som prekvapene otvorila ústa. Ak mi moje vyvrtnuté členky bude zaväzovať on, tak to bude pre mňa pocta.

„Odveziem vás domov?“ spýtal sa a ja som sa teraz trochu zamračila. Stále sme si vykali a ja, ani on, nie sme takí starí, aby sme aby sme to robili. Natiahla som k nemu ruku.

„Som Alice,“ povedala som s úsmevom. Chvíľu váhal, ale potom sa tiež usmial a moju ruku prijal.

„Jasper.“

Nakoniec toto rande nedopadlo až tak zle. Jasper ma odviezol domov a pomohol mi po schodoch až do bytu. Bol vážne skvelý. Pri dverách sa na mňa ešte usmial a už ho nebolo. Stále som nechápala, ako môže byť taký rýchly.

7. kapitola - 9. kapitola

Ľudkovia, od pondelka odchádzam na lyžiarsky výcvik, takže ďalšej kapitoly sa dočkáte až niekedy o týždeň. Keď sa mi podarí a keď na to budem mať hlavne síl, ďalšia kapča pribudne už v sobotu, ale veľmi s tým nepočítajte. Alsee

Autor: Alsee (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Krása je len obal 8. kapitola: