Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kouzelné Stmívaní - 11. kapitola - Pohľad Katky

18.01.2011 (08:00) • MatusQaDLS • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1250×

11. Kapitola – Pohľad Katky

„Ach!“ vydýchla Alice prudko a zastavila. Zmätene som to po nej zopakovala, tak ako ostatní. Jasper jej pustil ruku, postavil sa oproti nej a chytil ju za ramená.

„Čo vidíš?“ Pochopila som, že má práve víziu. Všetci sme pribehli k nej a Edward naštvane sykol, keď si prečítal jej myšlienky. Alice znovu zaostrila a po všetkých prebehla pohľadom, až sa zastavila na mne.

„To Viktoria. Rozhodla sa ísť za Volturiovcami a povedať mu o vás dvoch,“ vysvetlila mi.

„Alice, ako je ďaleko? Môžeme ju ešte zastaviť?“ Carlisle si zachoval chladnú hlavu (Tá metafora je vzhľadom k tomu, že sú upíri, trošku vtipná), ale Edward pokrútil hlavou a Alice povedala niečo o tom, že sa dostala až k vode a nestíhame to. Celou cestou som premýšľala, ako to vyriešiť, ale nepodarilo sa mi to a zjavne ani nikomu inému.

Keď sme dorazili k domu, začuli sme Janku rútiacu sa k dverám. Takmer nás prevalcovala, ako prudko trhla vchodovými dvermi. Keď ma uvidela, ostala civieť. Po chvíli sa však spamätala.

„Som rada, že si nažive,“ povedala len. Kývla som.

„Stalo sa niečo?“ opýtala sa Esme, keď sa predrala cez nás ku Carlislovi a objala ho okolo krku. Carlisle jej vysvetlil, že náš problém spôsobila Viktoria, na čo sa Bella hneď opýtala, či ju ešte dokážeme zastaviť. Všetci sme však vedeli, že sa nám to nemôže podariť, ani keď by sme hneď nastúpili do tryskáča.

Všetci sme si uvedomovali našu situáciu. Všetko sa na nás hrnulo. Pozrela som sa na Jaspera. Cítil všetku tú frustráciu, ktorá visela vo vzduchu. Zračila sa na tvári celej rodiny. Najhoršie na tom však bola Janka, z nej doslova sálala. Po chvíli sa neudržala.

„Musí existovať nejaké východisko!“ vyhŕkla šeptom a bežala po schodoch. Ostala som stáť na mieste. V tej chvíli mi ani jej slová nedokázali dať nádej.

„Ježiš, Jani, kam zas bežíš?“ zvolala za ňou Bella, no to už sme počuli, ako rozrazila dvere Carlislovej pracovne.

Ako počul, že sa prehrabáva knihami, vybehol za ňou hore aj Carlisle. Kývla som Edwardovi a obaja sme sa pohli smerom ku schodom. Počula som, ako Janka hovorí o ľuďoch, ktorí neboli ani zabití, ale ani ich nepremenili. Proste sa vyparili. Janku zrejme napadlo niečo, čo by nám mohlo pomôcť. Naozaj mohli byť tí ľudia ako my dve? Teda, až na tú výnimku, že oni sa vrátili, čo by teraz bola celkom dobrá správa. Edward sa odo mňa ešte odpojil a prešiel do jeho izby, zatiaľ čo ja som prišla do pracovne.

Videla som Carlisla, ako podával Janke pár kníh v starej väzbe. Hneď otvorila prvú a ostala vyjavene pozerať na jej obsah.

„Tak toto nepreložím ani do konca života. Síce som dva roky chodila na latinu, ale aj tak by mi to trvalo veľmi dlho,“ povedala. Vlastne som ju chcela aj upozorniť, že ak sú to knihy, ktoré dostal Carlisle od Volturiovcov, tak budú určite buď v latine, alebo v taliančine, ale ani to by ju neodradilo.

Začala čítať niečo o tom, že si zapisovali plány, ako ovládnuť upírsku spoločnosť, a že majú dôkazy o tom, že sú kráľovského pôvodu. Všimla som si, že prvé vety jej ubrali farbu z tváre, ale ona to neriešila a čítala ďalej, zatiaľ čo som sa posadila do kresla a prišiel aj Edward. Zrejme ho to zaujalo, aj Carlisle sa snažil sústrediť sa.

„Keď si vezmem dva a dva, tak proste chceli ovládnuť svet,“ dopovedala Janka. Pri tej predstave ma úplne striaslo. Čítala ďalej, ale už tam boli iba informácie, ktoré nám nemohli pomôcť a po niekoľkých sekundách knihu zatvorila.

„Choď sa najesť a ja s Edwardom sa zatiaľ mrkneme na ďalšiu knihu,“ navrhol jej Carlisle. Poslušne sa zodvihla a išla za Bellou do kuchyne. Keď to teraz Carlisle pripomenul, ani ja by som neodmietla pár jeleňov. Po tom zápase s Jamesom som bola oslabená. Spolu s Emmom, Rose, Alice a Jazzom, sme sa vybrali na lov. Potrebovala som sa prestať zaoberať myšlienkami o tom, čo sa stane, ak by sem prišli Volturiovci. Pravdepodobne by ma bez mihnutia oka roztrhali a Janka by v horšom prípade skončila ako výdatný obed. A to nehovorím o tom, ako by dopadli Cullenovci za to, že nás ukrývali...

Odpojila som sa od ostatných a vybrala sa úplne opačným smerom. Veď sa stretneme doma. Bežala som hlboko do lesa, až som zacítila menšie stádo jeleňov, asi dva kilometre odo mňa. Trošku som zrýchlila a zastavila sa až vo chvíli, keď som spoza stromov uvidela štyri jelene. Vyhliadla som si toho najväčšieho a na nič už nečakala. Svojou rýchlosťou som prebehla okolo stromu a skočila po ňom. Než stihol nejako zareagovať, stihla som mu svojimi zubami prehrýzť kožu. Do krku mi tryskala horúca krv. Ledva som vnímala, ako sa stádo rozbehlo do všetkých strán. Začalo ma zaujímať až vtedy, keď som prázdne telo jeleňa odhodila na zem a zahrabala. Ešte mi to však nestačilo, a tak som sa rozhodla ísť po pachu utekajúceho stáda a uchytiť si aspoň jedného naviac...

Po chvíli sme sa všetci stretli a utekali smerom naspäť k domu. Posledné, čo som očakávala po návrate bolo, že Alice vletela do dverí a celému domu zahlásila:

„Ide sa na nákupy!“ Janka zodvihla hlavu od knihy, ktorú s Bellou práve čítali, zatiaľ čo Edward sa tiež vyparil, zrejme na lov.

„Alice, teraz na to nie je vhodná doba,“ odporovala jej Janka, ale Alice si to zjavne nemyslela a už ju natisla na sedačku auta.

„Keď plánujete návrat, predsa sa nevrátite naprázdno, nie?“ V tom mala asi pravdu, aj keď oblečenie bolo teraz to posledné, čo ma trápilo. Skočila som k nej a spolu sme vyrazili do Seattlu.

Cestou som mala čas na premýšľanie. Pozrela som sa na Janku. Znepokojene sa mračila na obrovskú medzeru, ktorá nás od seba delila. Odkedy som upír, už nás vzťah nie je taký, ako predtým. Stále si musím dávať pozor, aby som ju nezabila. K tomu keď pridáme to, že každá máme teraz starostí až nad hlavu, tak už si nie som taká istá tým, že naša cesta do Súmraku bolo to najlepšie, čo sa nám kedy stalo. Ona sa nás teraz snaží dostať domov. Nechcem jej to povedať, ale nie som si istá, či je dobrý nápad, aby som sa vrátila s ňou. Samozrejme mi chýba rodina, chýba mi naše niekdajšie pojašené priateľstvo, ale som predsa upír. Ak sa mám vrátiť ako upír aj domov, tak vlastne ani neviem, či to chcem. Ja by som tam už nepatrila. Patrila by som sem, do veta, kde vymyslené postavy prestávajú byť vymyslenými...

„Sme tu!“ vykríkla Alice. Až teraz som si uvedomila, že parkujeme pred obchodným domom v Seattli. Ako sme vystúpili z auta, Alice sa okamžite rozbehla ku vchodu a ja s Jankou sme pomaly išli za ňou. Všimla som si, že Janka sa ešte stále mračí.

„Trápi ťa niečo, Jani?“ opýtala som sa jej. Nenútene sa usmiala a odpovedala niečo v tom zmysle, že ten preklad kníh a Taliansko a ťukla ma do chrbta. Teda, ja som to takmer necítila, ale videla som na nej, že ona áno. Obe sme sa začali smiať a bolo vidno, ako nám to obom chýbalo. Nákupy sme si celkom užili. Teda, Janka si to užila v kníhkupectve a mňa Alice donútila, aby som za ňu vyberala oblečenie, a po ceste domov sme si rozprávali vtipy.

Doma som podala Janke do rúk asi tri tašky s jej oblečením a ona si ho išla zanieť do izby, zatiaľ čo sme sa s Alice rozvalili na gauči. Počula som, ako Janka schádza dole schodmi, keď Carlisle zakričal:

„Asi som niečo našiel!“ Janka sa automaticky vrátila na poschodie a vbehla do jeho pracovne.

Urobila som to isté a uvidela Carlisla, ako jej ukazuje pár viet v knihe, keď zalapala po dychu.

„Preložila som to a pochopila správne?“ opýtala sa neveriacky Janka a pokračovala.

„Volturiovci vedia o tom, že sú všetci v knihe a dokonca aj to, ako cestovať tam a späť. Ostali tu, pretože tu majú obrovskú moc a v podstate vládnu obom svetom, keď vedia cestovať kedy sa im zachce,“ dopovedala. Prudko som vydýchla úžasom.

Janka sa mi spolovice šibalsky a nadšene pozrela do očí a vyhŕkla:

„Tak sa zdá, že nie Volturiovci prídu sem, ale my za nimi.“ Neveriacky som prikývla, zatiaľ čo sa v pracovni už zišla celá rodina, už aj s Edwardom. Všetci vyzerali napäto a bolo vidno, že Esme s tým nesúhlasí, ale čo ma prekvapilo, bola moja reakcia. Ostala som úplne pokojná a povedala som:

„Carlisle, dokážeš zariadiť, aby sme už zajtra boli vo Volterre?“ Všetci ostali prekvapene stáť a Carlisle po chvíli prikývol a spolu s Edwardom odišli do obývačky a dohadovali sa, ako sa tam dostaneme čo najrýchlejšie.

„To znamená, že sa s vami musím rozlúčiť,“ povedala do ticha Bella. Obe s Jankou sme sa otočili k nej. Mala pravdu. Ona s nami nesmie ísť do Volterry. Skončilo by to oveľa horšie, keby Volturiovci o nej vedeli. Videla som, ako sa Janka pohla a objala sa s Bellou. Obom začali po tvári stekať slzy. Aj mne bude Bella chýbať. Keď sa pustili, tak sa rozbehla aj ku mne. Vôbec som to nečakala, a tak som ju takisto objala. Všetci Cullenovci sa napli a čakali na moju reakciu. Ja som bola tak šokovaná, že som ani necítila vôňu jej krvi. No po chvíli mi aj tak udrela do nosa a strnula som. Cítila som jej tep, krv prúdiacu v jej tele, ale vedela som, že jej nesmiem ublížiť.

Ovládla som sa. Pustili sme sa a som sa pozrela na ostatných členov rodiny. Až teraz som si uvedomila, že čoskoro od nich možno odídem. Je to moja druhá rodina. Budú mi chýbať, ak sa nám podarí dostať sa späť domov. Pribehla som k nim a rovnako ako Janka, každého som objala. Po chvíli prišiel Edward a povedal, že lietadlo nám letí o pár hodín, tak sme si išli zbaliť všetky veci. Ja som to mala skôr, tak som išla pomôcť Janke. Keď ma uvidela stáť vo dverách, sadla si na posteľ a potľapkala na miesto vedľa seba. Poslušne som si k nej sadla.

„Myslíš si, že ak sa vrátime, bude všetko ako predtým?“ opýtala sa ma. Pokrčila som ramenami, ale potom som jej odpovedala.

„Neviem. Asi áno. Teda, chcem povedať, že budeme rovnako bláznivé a uletené, akurát s takým zážitkom, že sa nám bude zdať až neskutočný,“ povedala som s úsmevom.

So smiechom pokrútila hlavou a ťukla do mňa ramenom. Videla som na nej, že sa chce opýtať ešte niečo.

„Myslíš, že budeš stále upír?“ opýtala sa po chvíli. Pozrela som sa na ňu a premýšľala o tom.

„Myslím, že áno.“ Smutne sklonila hlavu.

„Tak a teraz ma dobre počúvaj. Nikdy nedovolím, aby to ohrozilo naše priateľstvo a čo je ešte dôležitejšie, nikdy ti neublížim,“ povedala som vážne.

S úsmevom zdvihla hlavu a objala ma. Pomohla som jej pobaliť si veci a ona potom zaspala. Zobudila som ju okolo druhej, aby sme stihli lietadlo. Edward zaviezol Bellu domov, takže s nami mohol ísť aj on. Nastúpili sme do áut a ponáhľali sa na letisko...

Autor: MatusQaDLS (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kouzelné Stmívaní - 11. kapitola - Pohľad Katky: