Touto kapitolkou spolu s NatashaBedlife uzatvárame prvú desiatku kapitol KS, samozrejme, s veľkou pomocou Edemsovy v podobe prvých ôsmych kapitol... V tomto pokračovaní sa dozviete, ako sa chce Viktoria pomstiť za Jamesovu smrť. Prajem pekné čítanie.
P.S.: Pridávam aj jednu fotku, ktorú som si nemohla odpustiť, veľmi sa mi to sem hodí...
07.12.2010 (07:30) • MatusQaDLS • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1180×
10. kapitola – Pohľad Viktorie
Nepáčilo sa mi to, ale verila som mu. Keď hovorí, že za ním príde sama, nemám sa čoho báť. Pokúsila som sa o tom presvedčiť, ale nejako sa mi to nedarilo. Bolo to zvláštne, prvýkrát som sa o svoju lásku skutočne bála. Samozrejme, občas som mala obavy, ale Jamesovi som bezhranične dôverovala.
Bolo to ako skákať z lietadla, ale vždy si byť istý, že niekde tam dole čaká mäkké miestečko, kam dopadnem a prežijem. Teraz to bolo ako skočiť z lietadla, ale byť si takmer na sto percent istý, že sa niečo udeje a také miesto tam dole čakať nebude...
Práve som postávala na konári v korune stromu. Sledovala som Jamesa, ako sa nehlučne pohybuje medzi stromami a čaká na večeru, ktorá, podľa neho, príde sama rovno do jeho náručia. Sľúbila som mu, že to nechám tak, a kým bude večerať, pôjdem si takisto niečo zahryznúť. Poslednýkrát som sa naňho zahľadela a otočila sa smerom od domu Cullenovcov, ale aj čo najďalej od tých psov. Niežeby mi nejako vadilo provokovať ich, ale ten parfum – Dolce a Gabana a la „Asi budem vracať“, sa nedal v zdraví prežiť.
Po pár minútach mi do nosa udrel známy slaný pach mora a zastavila som sa hneď na to, keď som stála na okraji strmého útesu. Nechápem prečo, ale niečo ma zastavilo a nemohla som sa prinútiť skočiť. Niečo ma ťahalo späť k mojej láske, Jamesovi. Ja viem, som krvilačná obluda a netajím sa tým, že to rada využívam a ľudský život pre mňa znamená jediné – potravu, ale na to som pri ňom tak akosi zabúdala.
Bez rozmýšľania som sa zvrtla a bežala späť na lúku, no po príchode som sa zastavila tak, aby ma nebolo vidieť. Odrazu zafúkal vietor a do tváre mi privial známy pach, no nebol to ten, ktorý som očakávala. Bol tej novorodenej, ktorá patrila ku Cullenovcom.
Mala som pravdu, keď som si myslela, že Jamesovu večeru si nepustia, ale prečo by posielali tú novorodenú? Aby odlákala pozornosť? Nie, to sa mi nezdá, musela sa nepozorovane vytratiť. Začula som zvuky boja. Podišla som ešte o pár metrov bližšie a zastavila som sa tesne pre koncom lesa. Áno, bola to tá novorodená a áno, pokúšala sa zápasiť s Jamesom. Zdalo sa, že je to vyrovnané, čo ma trošku prekvapilo, ale ona si snáď myslí, že ho dokáže poraziť? No tak, veď proti nemu nemá šancu. Keby nebola taká silná kvôli tomu, že je novorodená, už by sa tá jej sladká tvárička snažila dostať z ohňa...
Po chvíli začínal mať James prevahu. Myslela som, že už vyhrá, keď ho chytila za rameno a on sa zrútil k zemi ako domček z kariet. Čo to...? Niééé! Tá mrcha má talent! No keď som si to uvedomila, bolo už neskoro. Cítila som to, James je mŕtvy. Ja ju zabijem! V rýchlosti som vyletela z lesa, ale v polovici kroku som sa zastavila. Prichádzali Cullenovci.
V hlave sa mi odohrával taký boj, ako ešte nikdy v živote. Po prvýkrát sa nezhodli dve z mojich upírskych vrodených vlastností. Pomstiť svojho druha, alebo poslúchnuť svoj pud sebazáchovy a zmiznúť? Bolestne som sykla smerom k nim, poslednýkrát som sa pozrela do očí Jamesovej vrahyni a nechala súboj vyhrať pud sebazáchovy. Znovu som sa otočila a nasledovala slanú vôňu, ktorá ma doviedla späť na útesy, no tentoraz som neváhala. Rozbehla som sa a s odrazom od posledných skál som skočila. Čo teraz? Tá otázka mi bzučala v hlave stále dookola a nedokázala som sa jej zbaviť.
Pri páde do vody som si priala, aby dokázala zaliať aj tú strašnú bolesť a pocit straty, no aj keď okolo mňa nebolo nič, len slaná voda, nedokázala som sa na nič iné sústrediť. Mala som poslúchnuť intuíciu a ostať pri ňom. Vedela som, že takéto výčitky ma budú trápiť naveky. Spomienky na neho ma budú prenasledovať stále. No ani teraz nebola moja myseľ úplne zaplnená a znovu sa mi vynorila otázka, čo teraz?
Odpoveď bola jednoznačná – pomsta! Po týchto myšlienkach som sčasti zabudla na Jamesa a začala plánovať. Sama to ale nezvládnem, cez ochranku ako sú Cullenovci to nepôjde. Jediní, ktorí by to mohli dokázať, sú Volturiovci, ale na to nemajú dôvod. Aj keby som sa prihlásila do gardy, bez daru by ma neprijali a aj tak by nešli proti Cullenovcom, pokiaľ by neporušili zákony... Ach! Ja som ale blbá! Veď porušili najdôležitejší zákon, ktorý nepozná nijaké výnimky.
Bez toho, aby som si to premyslela, mierila som smer Volterra...
„Aro, to nemôžeme nechať len tak. Bol predsa porušený zákon o prezradení pred človekom!“ rozčuľoval sa Caius. Presne ako som očakávala. Pousmiala som sa.
„Ale, Caius, sám dobre vieš, že je to možno ďalšia...“ Významne sa na Caia zahľadel, čomu som nepochopila.
„Tak dobre, možno je ďalšia, ale to je len ďalší dôvod, prečo ich priviesť sem. David...“ Ani nestihol dokončiť vetu, keď ho Aro znovu prerušil:
„Dobre, dobre, nech je po tvojom. A ty,“ ukázal na mňa, „poď sem, pekne mi o tom porozprávaš.“
Natiahol smerom ku mne ruku a ja som vedela, že odporovať nebude najlepšie, aj keď tú bolesť zo smrti Jamesa budem musieť zas prežiť, a tak som pribehla k nemu a vložila svoju ruku do tej jeho.
Privrela som oči, no aj tak som ich nedokázala odtrhnúť od jeho prenikavého pohľadu. Čakala som, kedy to príde, ale aj tak sa mi takmer podlomili kolená pri pohľade na to, ako moja láska po jej dotyku bezvládne padá na zem. Aro si nevšímal moje zdesenie a ďalej pátral v mojej mysli, až sa dostal na lúku, keď hrali Cullenovci baseball. Odrazu ale prestal a vzrušene sa otočil späť ku Caiovi.
„Môj drahý brat, ony sú dve, nie jedna. Tú druhú už stihli premeniť a má talent.“ Nikto si nevšímal, že pred nimi kľačím a keby som mohla, tak sa rozplačem. Ich nezaujímalo, že mi zabili Jamesa, ale to, že tá suka má talent! To má čo znamenať?!
„Zajtra na obed garda vyrazí a dovedú mi ich. Všetkých. A podotýkam, že nikomu sa nič nestane,“ zavelil Aro s úsmevom do reklamy na zubnú pastu, a ten obrovský upír, myslím, že sa volá Felix, sa automaticky otočil a vyšiel z miestnosti.
Mňa si však nikto ani naďalej nevšímal, tak som sa rozhodla upozorniť na seba.
„A čo ja?“ vyhŕkla som smerom k nim.
Caius sa na mňa zhnusene zahľadel a potom odvrátil pohľad, akoby sa nič nestalo. Aro sa prekvapene obzrel za zvukom môjho hlasu.
„A čo by si rada, hmm? Svoju úlohu si splnila, udala si tých, ktorí porušili zákon. Teraz, buď ostaneš vo Volterre ako ďalší hosť a ostaneš ako dlho chceš, alebo odtiaľto odídeš s dobrým pocitom, že si to ty, kto dodržal zákony a si nažive,“ odpovedal prosto.
„Ja asi ostanem, nemám kam ísť,“ povedala som nakoniec.
„Som rád, Jane, odveď Viktoriu do jej novej izby a choď jej to tu ukázať. Chelsea, ty vieš, čo máš robiť,“ dopovedal, keď ma tá maličká blondína odprevádzala z miestnosti. Nechápala som to, čo povedal Aro tej Chelsea, ale teraz som nad tým nechcela premýšľať.
Po príchode do izby ma nechala Jane, ako som zistila, zabývať. Hodila som sa na posteľ, aj keď som nevedela, na čo ju mám, a myslela na Jamesa. Zvláštne, akoby prešli roky, odkedy zomrel, a moja bolesť už nebola taká neznesiteľná, ako predtým...
Autor: MatusQaDLS (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Sdílet
Diskuse pro článek Kouzelné Stmívaní - 10. kapitola - Pohľad Viktorie:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!