Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kouzelné Stmívaní - 10. kapitola - Pohľad Katky

21.11.2010 (09:45) • MatusQaDLS • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 872×

– Pohľad Katky

Tak ale už mám toho dosť! Už ďalej neznesiem ani minútu počúvania o tom, ako Janku ochrániť. Vždy keď prídeme na úplne nepriestrelnú taktiku, niekto zrazu vyhŕkne tie slová, ktoré som si za pár minút tak sprotivila. Akoby to nebolo málo, práve som ich začula.

„Ale čo keď...“ Tentoraz to bola Rosalie, no ja už neostanem, aby som si vypočula ďalšiu verziu smrti mojej najlepšej kamarátky. Aspoň Janka celkom určite prestala myslieť na nebezpečenstvo, keď jej pustili Vampírsku akadémiu. Aj mne sa séria kníh páčila, ale Janka z nej bola takmer rovnako mimo ako zo Súmraku. Kým ona s Alice, Emmettom a Jazzom pozerala film, ostatní Cullenovci preberali jej bezpečnosť.

Každý tu vie o jednej možnosti, ako ju zachrániť, no ja som si ňou bola na sto percent istá. Než som to stihla rozumne premyslieť, moje nohy konali za mňa a postavila som sa. V okamihu som bola vo svojej izbe.

Vlastne nebola moja, ale Cullenovcov. Je zvláštne, ako rýchlo sa život dokáže zmeniť. Pamätám si, akoby to bola večnosť, odkedy som sedela na posteli so zatvorenými očami a počúvala Jankin hlas predčítajúci Súmrak. Vtedy som premýšľala, ako by to tam asi vyzeralo a odrazu som tu, som upír a ďalšia krvilačná obluda ide po mojej najlepšej kamarátke.

Ale musím uznať, na svoje „upírstvo“ si zvykám perfektne. Je zaujímavé, ako rýchlo sa mi menia nálady. Teraz, keď myslím na Jamesa, som pekne vytočená. Hnev vám ukáže nové možnosti. Ja nemám ani len mesiac, som silnejšia ako on. Aj keď sa živím krvou zvierat, som predsa novorodená. Nikto nebude ohrozovať Janku, kým som tu ja!

Vedela som, že keby som prišla dole a povedala: „Ahoj, všetci, idem zabiť Jamesa!“, zastavili by ma. No podľa toho, že nikto nereagoval na moje myšlienky som usúdila, že Alice o tom ešte nevie a Edward je zas u Belly. Toto bola moja posledná možnosť a ja som to vedela až priveľmi dobre.

Pribehla som k oknu a nehlučne ho otvorila. O pár sekúnd som letela lesom smerom na baseballovú lúčku. No áno, nemám špeciálne stopárske schopnosti, tak som sa rozhodla vrátiť tam a sledovať najnovšiu stopu. Alebo možno som len dúfala,  že James sa zachová podobne ako v knihe, bude si myslieť, že sa Janka, tak ako Bella, pôjde vzdať.

A keďže tu nebolo žiadne baletné štúdio, jediné miesto, kde sa videli, bola lúka. Práve som prebiehala popri posledných stromoch, ktoré ohraničovali lúku, keď som zacítila jeho pach, no už bolo neskoro. Zozadu ma zrazil k zemi. Dopadla som na kameň takou silou, až to zadunelo. Ja som síce prežila, ale kameň ostal takmer celý roztrieštený na prach.

„Ale pozrime sa, kto to k nám zavítal,“ ozvalo sa za mojim chrbtom, po ktorom mi okamžite naskočil mráz. Jediné, čo som si dokázala všimnúť bolo, že je sám. Výhoda pre mňa. Potom ma už premohol príval hnevu a v okamihu som stála pred ním. Chvíľku bol z toho mimo, no potom sa spamätal a nebezpečne sa pousmial. Musím uznať, že keby to bola iná situácia, tak padnem na kolená. On je naozaj prekrásny.

Ale teraz som tu pre niečo iné. Prv než stihol niečo očakávať, chytila som ho pod krk a natlačila na najbližší strom. Začala som naňho syčať a vrčať. Keď som sa počula, pripomenulo mi to Victoriu. On sa však neprestal smiať.

„Takže, mačička sa chce hrať.“ To si zo mňa robí žartíky? Haló, James! Ja sa ťa pokúšam zabiť! Asi potrebuje názornú ukážku. Stále držiac rukou jeho hrdlo, odhodila som ho na druhú stranu lúky, kde narazil na ďalší strom, ktorý to bohužiaľ takisto pekne schytal. Vidím, že už pochopil. Počula som zavrčanie, hneď na to sa objavil pri mne.

Než som sa stihla brániť, vyceril zuby a zahryzol sa mi do ramena. Bolesť bola príšerná, no pripomenul sa mi aspoň môj pud sebazáchovy, keď som ho udrela päsťou do boku, až odletel o kus ďalej. No už sa so mnou nemienil hrať v rukavičkách. Nedal mi ani len šancu sa z toho útoku spamätať, keď pridal ďalší.

Stále znovu a znovu. Už som začínala byť pekne nahnevaná, a teraz naozaj. Je to možno zvláštne, ale teraz som nebojovala iba za Janku, ale aj za seba. Ja som sa chcela vrátiť domov, aj keď musím povedať, že bez Janky nie.

Ja viem, že stále opakujem, aká som nahnevaná, ale také intenzívne emócie som ešte nikdy nezažila. Ako človek, keď som pociťovala hnev, dokázala som to nechať tak a ostať sedieť. Toto bolo iné. Ja som sa nedokázala upokojiť a ani som nechcela. S hnevom, ktorý vo mne prúdil, prichádzala aj sila. Obrovská sila.

Odrazu sa stalo niečo, čo ani jeden z nás nepredpokladal. Keď som sa Jamesa dotkla, pocítila som ďalší nával sily, no toto nebolo prirodzené. Prekvapene som pozrela na Jamesa. Zosypal sa ako hromádka kariet a ostal ležať bez pohybu na zemi.

Najprv mi to nedávalo zmysel, no potom mi to došlo. Ja som si zobrala tú silu od neho. Mám talent! Ja! To nie je možné! Celkom som zabudla na hnev a cítila, ako Jamesova sila z môjho tela vyprchá, no naspäť k nemu sa nevrátila. Odrazu som počula zalapanie po dychu a otočila som sa.

Na konci lúky stála Victoria. Na tvári mala zmučený výraz a vyzerala, že keby mohla, rozplače sa. Celkom mi jej bolo ľúto. Ona ho tak milovala a on ju iba využíval, nič viac. Ako zdvihla pohľad od jeho tela, pozrela sa aj na jeho vrahyňu. Na tvári sa jej objavil vražedný výraz a mala som pocit, že každú chvíľu po mne skočí, keď zrazu bolestne sykla smerom odo mňa a zmizla v lese.

Nechystala som sa ísť za ňou. Pár mesiacov sa o nič nepokúsi. Obzrela som sa tým smerom ako ona, lebo som začula pohyb. O pár sekúnd z lesa vybehli všetci Cullenovci okrem Esme, ktorá bola určite s Jankou. Na chvíľu sa tvárili zmätene, no potom im to došlo. A mne takisto.

Janka je vďaka mne v poriadku. Už sa nemusí Jamesa báť. Pribehla som k nim. Emmett sa tváril urazene a spustil.

„Ale no tak, znovu som to celé zmeškal. Ale ako ho tento štupeľ porazil sám, tak to nepochopím.“ Na to sa ostatní začali smiať a Jasper s Alice boli Jamesa spáliť. Chvíľku som Emmetta ešte trápila s tým, že som určite silnejšia ako on, ale nakoniec som im povedala o svojom dare, čo bola ale tá najhoršia chyba v mojom živote.

Celú cestu mi Carlisle nedal pokoj, až po príchode, keď sme išli Janke povedať o tom, ako som zabila Jamesa. Aj keď ma trošku trápilo, ako ma to bavilo, teraz som si to nemienila pripúšťať. Veď som predsa krvilačný upír, tak je to určite prirodzené. Každopádne, som rada, že je Janka v bezpečí...

Autor: MatusQaDLS (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kouzelné Stmívaní - 10. kapitola - Pohľad Katky: