Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 29. kapitola

17.09.2013 (07:00) • SissaVampire • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1292×

29. kapitola: Jingle Bells, Jingle Bells...

Alice:

„Jazzi? Jasper, kde si toľko?“ naháňala som svojho miláčika po preplnenom obchodnom centre.

„Tu som láska,“ začula som zrazu spoza seba. „Poďme už domov, je tu hrozný vzduch.“

„Ani náhodou, ešte som nezohnala všetky darčeky!“ povedala som a on na mňa hodil utrápený pohľad.

Napokon si otrávene povzdychol a kráčal so mnou do ďalších obchodov. Po dvoch hodinách som nakúpila všetko čo som chcela a mohli sme ísť na obed. Rozhodli sme sa pre japonskú reštauráciu, tak Jasper si sadol za volant svojho BMW a ja som všetky tašky nejak natlačila do kufra.

V aute zapol kúrenie, takže som si vyzliekla svoj krátky biely kožuch. Vonku husto snežilo a mrzlo. Jasper šoféroval opatrne, lebo hávarii v New Yorku je v zime neúrekom.

Zaparkovali sme pred reštauráciou a vystúpili z auta. Jasper ma vzal za ruku a spolu sme vošli dnu. Hneď nás vítali dve ázijské dievčatá a ukázali nám, kde je šatňa, aby sme si mohli odložiť kabáty.

Položila som svoj kožuch na pult, vedľa Jasperovho kabáta a kabelku som si dala na plece. V tom sa otvorili dvere z jedálenskej časti a z nich vyšla Rosalie... a Emmett! Obaja sa usmievali, no keď nás zbadali, Rose sa zarazila.

„Ahojte,“ pozdravila nás prvá a nútene sa usmiala.

„Ahoj,“ pousmiala som sa.

„Dlho sme sa nevideli, sestrička,“ zažartoval Jasper.

Nastalo trápne ticho a nikto nevedel, kto by sa mal teraz ozvať. Nakoniec sa toho ujala Rose.

„Emmett, toto je moja kamarátka Alice a môj brat Jasper.“

„Ahoj, tuším sme sa už videli,“ pousmial sa Emmett a podal mi ruku.

„Áno, rada ťa znovu vidím,“ povedala som milo.

„Rád ťa spoznávam, Jasper,“ povedal, keď mu podával ruku.

„Potešenie na mojej strane. Ako ste sa vlastne spoznali s mojou sestrou?“ opýtal sa Jazz.

Bola som zvedavá, čo na toto odpovie.

„Naše cesty spojil osud... sériou rôznych nehôd,“ povedal veselo a Rosalie sa na neho usmiala. „Rád by som si s vami pokecal, ale musím sa vrátiť do práce. Bolo mi potešením.“

„Majte sa,“ povedala Rose a obaja vošli do šatne pre kabáty. My sme vošli do jedálenskej časti, kde nás usadili k malému stolíku pri okne.

Ázijský čašník nám podal menu a potom odišiel. Otvorila som ho na prvej stránke, no zamyslela som sa a zahľadela sa von oknom.

To už jej ani nestojím za toľko, aby mi oznámila, že s Emmettom randí aj naďalej?! Sme predsa najlepšie kamarátky už pár rokov...

„Miláčik? Si tu s nami?“ pýtal sa Jasper a mával mi rukou pred očami.

„Áno, čo je?“ povedala som podráždene a vtedy som si všimla malú servírku postávať pri našom stole.

„Slečna sa ťa pýtala, čo si dáš na pitie,“ povedal mi.

„Minerálku,“ odsekla som a servírka si to zapísala.

„Odkedy Rose randí s tým mužom?“ opýtal sa ma zrazu Jazz.

„Neviem,“ pokrčila som ramenami.

„Ako to? Však si predsa hovoríte všetko, nie?“

„Zdá sa, ako by na mňa Rose v poslednom čase kašľala,“ povedala som nešťastne.

„Tak to určite nie,“ presviedčal ma.

„Mám zlý pocit. Je pravda, že ja tiež trávim s tebou veľa času a niekedy uprednostňujem teba pred Rose, ale nechcela som, aby to zašlo až tak ďaleko.“

„Netráp sa, láska. Zavolaj jej, vybehnite zajtra na kávu a všetko si vyjasnite,“ povedal a pohladil ma po ruke.

„Tak dobre,“ pousmiala som sa.

„Mimochodom, na Vianoce ostávaš v New Yorku, či ideš do Miami?“ opýtal sa.

„Ostávam tu, prečo?“

„Chcel by som, aby sme boli na Vianoce spolu. U nás. S rodinou,“ povedal láskavo.

„A nebudem nejak na obtiaž?“ opýtala som sa opatrne.

„Samozrejme, že nie. Budeme radi keď prídeš. Príde aj otcova priateľka.“

„Tak dobre,“ pousmiala som sa a Jasper ma nežne pobozkal na pery.

Vyrušili nás až čašníci s rôznymi druhmi sushi, wasabi a sójovou omáčkou. Vrhla som sa na svoje obľúbené kúsky s kuracím mäsom a mangovou omáčkou, kým Jasper si vybral plátky zapekaného lososa so syrom.

Poobede sme sa vybrali ku mne a ja som zabalila všetky darčeky. Potom som uvarila vianočný punč a horúcu čokoládu. Naliali sme si za pohár a sadli sme si pred telku, kde začínali vysielať vianočné filmy. Pritúlila som sa k Jasperovi a on si ovinul ruku okolo mojich ramien. Položila som si hlavu na jeho plece a spolu sme sledovali komédiu Grinch.

Esme:

Zazvonil mi časovač a ja som vytiahla z rúry ďalší plech medovníkov. Položila som ho na drez, na hrubú drevenú dosku a stiahla som si kuchynské rukavice s vianočným motívom.

Dnes bol piatok a Carlisle ma prehovoril aby som zostala doma. Na mojej ulici stáli tri policajné autá, takže som si bola viac než istá, že od bývalého mi nič nehrozí. Carlisle teda šiel do práce a ja som si vzala voľno.

Počúvala som z rádia vianočné koledy, tancovala po kuchyni a vypekala rôzne druhy vianočného pečiva.

Tento rok strávim Vianoce s Carlisleom a jeho deťmi. Viem, že tam bude moje pečivo tak na dve veci, takže to chystám skôr na vianočný večierok, ktorý bude v nemocnici dvadsiateho druhého decembra.

Zrazu začala hrať koleda Santa Baby a ja som zvýšila hlasitosť rádia. Niektoré koláčiky som namáčala do čokolády a na iné som dávala lekvár. Nakoniec som zdobila medovníky všelijakými farbami.

Vôbec som si neuvedomila, ako rýchlo plynie čas. Dokonca som prepočula štrngot kľúčov v zámke, taká som bola sústredená!

„Ahoj láska,“ pozdravil ma Carlisle keď sa zrazu objavil predomnou v kuchyni a odmotal si z krku šál.

„Miláčik,“ pousmiala som sa, on ku mne podišiel a nežne ma pobozkal.

„Vonia to tu nádherne,“ povedal a rozhliadol sa po kuchyni.

„Ale no, však tebe ľudské jedlo smrdí,“ odhalila som ho a on sa uškrnul.

„Mal si ťažký deň v práci?“ opýtala som sa.

„Nie, práve naopak.“

Vrátil sa do predsiene, aby si zavesil tmavý kabát na vešiak.

„Čo budeme robiť večer? S pečením som už takmer hotová...“ zvolala som za ním.

„Môžeme skočiť niekam na večeru a potom na Times Square. Je tam nádherná vianočná výzdoba a večer bude všetko vysvietené.“

„Skvelý nápad!“ pousmiala som sa a ochutnala som jeden medovník.

Nerada sa chválim, ale boli skutočne dobré. Škoda, že Carlisle by tú chuť necítil. Sadol si do obývačky a pozeral správy, kým ja som dokončila pečenie a upratala kuchyňu.

Bolo šesť hodín, keď som prišla ku Carlisleovi do obývačky s pohárikom krvi. Sadla som si vedľa neho a on si ovinul ruku okolo mojich pliec. Potiahla som si zo slamky a on sa pousmial. Ponúkla som mu tiež a trochu si odpil. Prišlo mu to veľmi vtipné, no ja som to brala vážne. Vedela som, že naše dieťa tento druh výživy potrebuje, tak som to považovala za svoju povinnosť.

Správy skončili a Carlisle stíšil televízor.

„Pôjdeme teda von?“ opýtal sa a ja som prikývla.

„Dobre, láska, tak sa teplo obleč, je strašná zima,“ dodal.

Vypila som posledné kvapky krvi a vyhodila som plastový nepriehľadný pohárik do koša. Prešla som do svojej spálne a otvorila som dvere do šatníka. Obliekla som si legíny a na to čierne úzke rifle. Musela som sa chvíľu trápiť s gombíkom, pretože som ich takmer nezapla na páse, no po chvíli sa mi to podarilo. V poslednom čase som nosila len voľné, alebo tehotenské oblečenie.

Na vrch som si obliekla bordový svetrík s rozšírenými volánovými rukávmi. V kúpeľni som si spravila make up a doladila doplnky. Potom som sa vrátila do obývačky za Carlisleom.

„Môžeme ísť,“ pousmiala som sa.

„Vyzeráš úžasne,“ povedal a vtisol mi bozk na líce.

V predsieni sme sa obliekli, obuli a potom sme vyrazili.

Carlisle zaparkoval priamo pred reštauráciou a my sme vošli dnu. Keď sme si odložili kabáty, čašník nás uviedol k voľnému stolu pre dvoch a zapálil na ňom sviečku. Na pitie sme si objednali fľašu červeného vína.

Čašník sa po chvíli vrátil a objednali sme si aj večeru. Rozhodla som sa pre šalát, lebo som nechcela nič ťažké.

Keď sme sa najedli a Carlisle zaplatil, vyrazili sme na Times Square. Námestie bolo plné rôznych stánkov s medovníkmi, sladkosťami, vianočným punčom a inými pochúťkami. Niektorí tam predávali aj hračky, alebo rôzne vianočné ozdoby. Atmsféru dotvárali vianočné koledy, ktoré hrala živá kapela na pódiu celý večer. Carlisle si ma tisol k sebe, aby mi nebola príliš zima. Neskôr to už ale nezaberalo, tak sme si obaja dali pohár vianočného punču a Carlisle predstieral, že mu to naozaj chutí.

Mám skutočne rada čas, keď sa blížia Vianoce. Darčeky už mám nakúpené, napiecť som už všetko stihla a tak mi napadlo, že nemám žiadny program na víkend. Asi sa pustím do ďalších koláčikov, však čím viac ich na večierku bude, tým lepšie. Viem, že som síce objednala jedlo na večierok v cateringovej službe, ale čo narobím, keď ma pečenie tak baví.

Carlisle si všimol, že som zamyslená, tak som sa pousmiala a nežne som ho pobozkala na pery. Preplietol si prsty s mojimi a pomaly sme kráčali smerom k pódiu, odkiaľ hrala hudba.

Rosalie:

„Oh, Emmett, to si nemal,“ povedala som prekvapene, keď mi podával pozdĺžnu krabičku, potiahnutú tmavým zamatom s bordovou mašľou na vrchu.

Nič nevravel, iba sa na mňa prefíkane usmieval a ja som bola v rozpakoch. Pomaly som otvorila krabičku a v nej bol nádherný strieborný náhrdelník s jemným ligotavým príveskom v tvare ruže, vykladaným malými kamienkami. Krása.

„Načo si si robil takéto starosti?“ pozrela som sa na neho nešťastne.

„To nie sú starosti,“ usmial sa.

„Ani neviem, ako sa ti poďakujem, vôbec som na to nemyslela,“ povedala som úzkostlivo.

„Zapnem ti ho?“ ponúkol sa a ja som prikývla.

Emmett vybral náhrdelník z krabičky, postavil sa od stola a prešiel ku mne odzadu. Odhrnula som si vlasy na bok a on mi zapol retiazku. Jeho prsty sa nenápadne otreli o moju šiju a keby som bola človek, mala by som zimomriavky.

„Ďakujem,“ usmiala som sa na neho, keď si sadol oproti mne.

„Kedy sa vraciaš do New Yorku?“ opýtala som sa.

„Začiatkom januára,“ povedal a dopil svoje víno.

„Kde budeš oslavovať príchod nového roku?“ opýtal sa ma.

„Ešte uvidím,“ povedala som. „A ty?“ 

„Zatiaľ nemám nič na pláne,“ pokrčil plecami.

„Lilli, dúfam, že sa nenahneváš, no o chvíľu sa budem musieť vrátiť do práce,“ povedal, keď sa pozrel na hodinky.

„To je v poriadku, tiež budem musieť ísť,“ povedala som. Sľúbila som, že sa ešte zastavím v agentúre.

„Prinesiem vám ešte niečo?“ podišiel k nám zrazu čašník.

„Účet, prosím,“ povedal Emmett a siahol si po peňaženku.

Zaplatil a potom sme sa vydali na odchod.

Vychádzali sme z jedálenskej časti, keďže sme šli do šatne po kabáty. Emmett sa snažil napodobniť nejaký ázijský jazyk, keď zdravil dve hostesky pri dverách a ja som sa na tom zasmiala. Pozrela som sa do šatne a v tom som tam uvidela Alice a Jaspera.

„Ahojte,“ pozdravila som ich.

„Ahoj,“ usmiala sa Alice.

„Dlho sme sa nevideli, sestrička,“ zasmial sa Jasper.

Obaja na mňa upierali zvedavé pohľady, tak som im musela predstaviť Emmetta.

„Emmett, toto je moja kamarátka Alice a môj brat Jasper,“ povedala som milo.

„Ahoj, tuším sme sa už videli,“ povedal Emmett a podal si s Alice ruku.

„Áno, rada ťa znovu vidím,“ pousmiala sa.

„Rád ťa spoznávam, Jasper,“ povedal Emmett.

„Potešenie na mojej strane. Ako ste sa vlastne spoznali s mojou sestrou?“ opýtal sa Jasper, keď si potriasli rukou.

„Naše cesty spojil osud... sériou rôznych nehôd,“ povedal veselo Emmett a ja som sa musela usmiať. Skutočne to vystihol.

„Rád by som si s vami pokecal, ale musím sa vrátiť do práce. Bolo mi potešením,“ dodal a obaja prikývli.

„Majte sa,“ pousmiala som sa, tak trochu umelo, a pokračovali sme do šatne.

Emmett mi pomohol do kabáta a potom si obliekol tmavé sako. Vyšli sme z reštaurácie a zostali sme stáť pod malou strechou, lebo vonku snežilo. 

„Nechcem, aby sme sa rozlúčili,“ povedal a sklopil zrak. Nič som nevravela, iba som sa na neho smutne pousmiala.

Zrazu ma tuho objal a pritisol si ma úplne na seba. Ovinula som si ruky okolo jeho krku a objatie som mu opätovala. Vtisol mi bozk do vlasov a ja som sa usmiala.

„Ozvem sa ti, hneď ako prídem,“ povedal, keď sa odomňa odtiahol a ja som prikývla.

Stáli sme oproti sebe, hľadeli sme si do očí, usmievali sme sa a držali sme sa za ruky. Nechcela som si túto chvílu kaziť myšlienkou, že sme asi len kamaráti. A dúfala som, že Alice nás zvnútra nepozoruje...

„Tak...“ začala som a nevedela som, čo povedať. „Ešte raz ďakujem za darček...“

„Maličkosť,“ pousmial sa.

S jemným úsmevom som znovu sklopila zrak a Emmett si ma k sebe nečakane pritiahol. Vrhol sa na moje pery a venoval mi vášnivý bozk. Takmer sa mi podlomili kolená, ale v tej chvíli som bola tá najšťastnejšia žena na svete. Bozky som mu náruživo oplácala, no potom som sa pomaly odtiahla.

„Maj sa pekne. Šťastné a veselé,“ usmial sa a mrkol na mňa.

„Aj tebe,“ povedala som. „A šťastný let!“

„Ďakujem. Tak ahoj.“

Naposledy som mu zamávala a potom sme sa obaja vydali vlastnou cestou. Nastúpila som do svojho auta a kabelku som si položila na sedadlo spolujazdca. Skontrolovala som si mobil, či nemám neprijaté hovory, alebo správy a potom som vyrazila do agentúry.

Domov som dorazila okolo siedmej večer. Celé poobedie som strávila v obchodoch, aby som sa odreagovala. Nemohla som predsa celý čas myslieť na Emmetta. Aj keď dnešný deň vyzeral sľubne, nemôže ma to celú ovládnuť. Musím si zachovať svoju hlavu, nesmiem sa nechať úplne poblázniť.

No tie jeho bozky... Povzdychla som si a zasnene hľadela pred seba. Nie, nemôžem si od toho veľa sľubovať, aby som potom nebola sklamaná.

Čo to so mnou ten muž robí? Správam sa ako desná naivka! Potrebujem ho, chcem ho... a nie len na jednu noc, ale na celú večnosť. Sama som bola prekvapená svojimi myšlienkami, nikdy som takto o žiadnom chlapovi nerozmýšľala! Ale Emmett je iný...

V tom som sa prichytila ako zízam na poličky v garáži, na ktorých mal Edward rozložené nástroje na opravu auta. Potriasla som hlavou a prešla som z garáže do domu. V predsieni som si vyzula vysoké čižmy a nechala som tam svoj biely zimný kabát.

Potom som vybehla hore do izby a tašky som položila na koberec pred posteľ. Prezliekla som sa do legín a bieleho tielka od Victoria’s Secret, ktoré malo na chrbte anjelske krídla vykladané zlatými kamienkami.

Darčeky som ukryla v šatníku a zavrela som dvere. Lahľa som si na posteľ a vzala som si notebook. Prihlásila som sa na Twitter a iné siete a pustila som si klavírne melódie od Yirumu.

Po chvíli som sa posadila a pritiahla som si kolená pod bradu. Chýbal mi. Siahla som si na prívesok náhrdelníka a pousmiala som sa. Držala som ho pevne v dlani a na perách sa mi pohrával úsmev, no zároveň som bola smutná, lebo som túžila byť s ním, ale nemohla som.

„Neverím, piatok večer a ty si doma?! Wow, čo sa stalo?“ začula som zrazu Edwardov hlas z dverí svojej izby.

Vypadni, prebehlo mojou mysľou, no v skutočnosti som mu len venovala nepekný pohľad.

„Trápi ťa niečo, sestrička?“ opýtal sa a vošiel dnu. Sadol si vedľa mňa na posteľ a čakal, kým niečo poviem.

„Nie,“ odvrátila som sa.

„No tak,“ šepol a odhrnul mi vlasy z krku. Striasla som sa a škaredo som sa naňho pozrela.

„Vidím, že sa niečo deje,“ povedal.

„Nerieš to,“ odsekla som.

„Chcem ti len pomôcť.“

„Kašli na to,“ povedala som tichšie, lebo sa mi začal lámať hlas. Edward stále čakal. Upieral na mňa svoj zrak a mňa to pekne štvalo.

„Prečo si myslíš, že sa mi do všetkého musíš pliesť?! Je to môj život a moje problémy! Ja sa do tvojich nestarám, tak buď taký dobrý a prestaň sa mi miešať do života!“ vyletela som naňho.

„Záleží mi na tebe,“ povedal. No to je ale argument...

„Daj mi pokoj!“

„Nie, budem tu, kým sa neporozprávame.“

„Tak v tom prípade,...“ začala som a postavila som sa z postele, „Ti prajem príjemnú zábavu, pretože ja odchádzam na lov!“ Presladene som sa pousmiala a prešla som k oknu, z ktorého som vyskočila a dopadla do hlbokého snehu nad kolená.

Víkend som strávila sama doma. Edwardovi som sa snažila vyhýbať, pretože stále sa snažil zistiť, čo sa deje. Myšlienky som si strážila, takže to nevedel a to ho štvalo. Jasper bol celý čas u Alice a Carlisle trávil čas s Esme. V nedeľu sa zastavili aj u nás a Esme celú dobu rozprávala o večierku v nemocnici, na ktorý sme boli pozvaní aj ja, Edward a Jasper. Aj tak nemám iný program, kým tu nie je Emmett, tak sa tam asi zastavím.

Esme ma pozvala k sebe dvadsiatehodruhého, aby som jej pomohla s posledným pečením. Súhlasila som a preto som bola práve na ceste do jej bytu.

Šaty, topánky a doplnky na večierok som si niesla so sebou v tmavom obale. Zaparkovala som pred vysokým domom a zazvonila som. Esme mi otvorila, tak som vyšla hore a privítali sme sa.

Najprv som jej pomohla v kuchyni so všetkým, čo bolo treba. Potom sme koláčiky zabalili a Esme si vypila svoju dennú dávku krvi. Keď sme mali všetko pripravené, začali sme sa chystať. Esme si dala rýchlu sprchu a vyšla von v bielom župane. Manikúru mala urobenú, tak som jej spravila jemný make up a skvelý účes, ktoré sa budú dokonale hodiť k jemným antickým šatám krémovej farby. Zvýraznila som jej oči ceruzkou a linkou a urobila som jej púdrové pery. Vlasy som jej vyčesala do strany a natočené jej spadali vo vlnkách z vrchu až pod ramená.

Keď som dokončila svoje dielo, išla si obliecť šaty na večer. Ja som si zase urobila výraznejší make up, natočila vlasy do veľkým vĺn a obliekla som si krátke ligotavé tmavomodré šaty. Siahali mi do polky stehien a k nim som si obula strieborné lodičky na platforme. S Esme sme sa stretli v obývačke, obe pripravené na odchod, a navzájom sme sa vychválili.

Jej šaty boli stiahnuté pod prsiami a viditeľné tehotenské bruško jej zahaľovala voľná látka.

„Carlisle a Edward by pre nás mali každú chvíľu dojsť,“ povedala a ja som prikývla. Ich vôňu som už cítila, keďže autom práve vošli do ulice.

O pár minút sa ozval zvonček a ja som šla otvoriť.

„Ahojte,“ usmiala som sa na oboch vo dverách a pustila som ich do bytu.

„No teda, tebe to sekne,“ pochválil môj outfit Carlisle.

„Ako vždy,“ dodal Edward a žmurkol na mňa.

Usmiala som sa a všetci sme prešli do obývačky za Esme. Neviem prečo, ale bola som na všetkých milá. Asi to bude vplyv nového chlapa. Sakra, to je už zlé... Carlisle s Esme sa privítali nežným bozkom a potom sme vyrazili.

Dorazili sme do nemocnice hodinu a pol pred začiatkom vianočnej party, lebo Esme tam musela byť skôr ako organizátorka. Najvyššie poschodie nemocnice bolo upravené na veľkú sálu, plnú stolov, výzdoby, švédskych stolov po okrajoch miestnosti, s tanečním parketom a výhľadom z okien na vysvietený New York.

Čašníci z cateringovej služby práve ukladali jedlo na stoly, tak sme im odovzdali tácky s koláčikmi. Po chvíli k nám dobehol mladý muž v sivom obleku a predstavil sa nám ako George. Všetko to tu mal pod palcom a uistil nás, že všetko ide podľa plánu.

Rozmýšľala som, že si spravím malý výlet do krvnej banky, ale potom začali prichádzať prví hostia. Všetci pracovali v nemocnici, tak sa hneď išli privítať s Carlisleom a Esme.

Mohlo byť asi pol deviatej večer keď sme si s Edwardom sadli k prázdnemu stolu a rozhliadali sa okolo seba.

O chvíľu sa miestnosť zaplnila ľuďmi a večierok sa mohol začať. Esme, ako riaditeľka nemocnice, mala príhovor, po ktorom nasledovala večera. Upírskym sluchom som zachytila, že niektorí si o mne mysleli, že asi budem anorektička alebo bulimička, keďže som sa v jedle iba hrabala vidličkou. Vtipné...

Po večeri sa začala zábava. Hrali známe vianočné piesne a ľudia sa veselo rozprávali, smiali a ochutnávali vianočné koláčiky.

Esme bola stredobodom pozornosti, každý sa jej pýtal na priebeh tehotenstva, gratulovali jej a držali palce. Ona od radosti a šťastia doslova žiarila.

Carlisle sa rozprával so svojimi kolegami a my s Edwardom sme sa k nemu niekedy pridali.

Celý večierok sa niesol vo vianočnom duchu s vynikajúcou atmosférou. Esme práve tancovala s Carlisleom a Edward s dcérou nejakého lekára. Ja som sedela sama pri stole, tak som si vytiahla mobil a hypnotizovala displej. Tak veľmi som dúfala, že mi Emmett napíše... Čo asi teraz robí? A s kým? Myslí na mňa aspoň občas? Na jednej strane je to všetko pekné, no na druhej strane sa cítim hrozne! Nie som zvyknutá na nič takéto!

Na večierku sme ostali takmer do rána, keďže sme sa skvele bavili, ale keď bol čas odchodu, s Edwardom sme si zavolali taxík. Carlisle odviezol Esme domov a zostal u nej na noc.

Deň pred Vianocami som naposledy prebehla obchody a potom som vybehla na kávu s Alice. Podľa všetkého budeme Vianoce tráviť spolu, tak som sa potešila. Cez noc som zbehla na lov do lesa. Nie, nemala som chuť na ľudskú krv... Ulovila som si dve srnky a potom som sa vrátila domov. Zapla som si televízor, v ktorom išli vianočné rozprávky, ako každý rok na Štedrý deň.

Celé doobedie som strávila v saténovom župane pozeraním filmov. Neskôr som zišla dole a zistila, že u nás v kuchyni sa niečo deje. Pokusy o prichystanie dnešnej slávnostnej večere. Najprv mi to prišlo smiešne, ale potom som sa pridala k Edwardovi a Carlisleovi a skúsila som urobiť zemiakový šalát. Dúfam, že Esme a Alice z toho nebude zle...

Poobede odišiel Carlisle po Esme a akurát sa minul s Jasperom, ktorý k nám priviezol Alice. Práve kvôli nej sme dnes museli predstierať, že sme ľudia. Esme už o nás vedela.

S Alice sme sa pustili do stavania vianočného stromčeka a pritom sme sa veselo rozprávali. Keď sme ho celý ozdobili, sadli sme si na sedačku a vzali sme si k sebe misu koláčikov.

Carlisle s Esme k nám dorazili pred šiestou. Stôl už bol slávnostne prestretý, ale museli sme doladiť ešte nejaké detaily, takže večerať sme začali až okolo ôsmej. Carlisle sedel za vrchom stola a po jeho pravej ruke sedela Esme. Na ľavej strane bol Edward, vedľa neho ja, a oproti nám Alice a Jasper.

Carlisle predniesol prípitok a povedal na úvod pár slov. Potom sme si začali naberať jedlo. My, upíri, sme to ale nijak nepreháňali...

Po slávnostnej večeri sme sa z jedálne presunuli do obývačky a užívali sme si tieto chvíle. Vládla medzi nami naozaj skvelá atmosféra. Alice a Esme ochutnávali koláčiky a my ostatní sme sa z toho vyvliekli. Všetci sme si užívali náš vianočný večer a tešili sa z toho, že sme spolu. Čas letel a tak sme sa ani nenazdali a už bolo pol druhej ráno. Esme bola naozaj vyčerpaná, tak si išla ľahnúť a Carlisle, samozrejme, šiel s ňou. Po chvíli išli aj Alice a Jasper a v obývačke sme zostali len Edward a ja. Nastalo trápne ticho. Nevedela som, o čom sa s ním mám rozprávať. V poslednom čase sa ma vždy pýtal na Emmetta a ja som mu nechcela ublížiť, keďže viem, že ku mne stále niečo cíti. Nakoniec som ale navrhla, aby sme si spolu pozreli film, tak sme vybehli hore do mojej izby.

***

Ráno sme sa všetci zišli pri vianočnom stromčeku obkolesenom kopou darčekov.

Boli sme naozaj nedočkaví, tak sme sa na ne hneď vrhli.

Carlisle a Esme začínali a od nich som dostala šperky a oblečenie. Ja som zas mala pre Carlislea parfum, košelu a kravaty. Esme som kúpila kabelku, kozmetiku a značkové topánky. Obaja sa tvárili nadšene. Edwardovi a Jasperovi som kúpila hodinky od Armaniho a Alice kabelku a šaty od Chanel. Oni mi darovali tiež oblečenie, parfémy a nový iPod, keďže starý mi odišiel tragickou smrťou.

Esme bola dojatá, keď dostala prvé oblečenie pre bábätko. Keďže sme nevedeli, či to bude dievčatko alebo chlapček, zvolili sme neutrálnu, bielu farbu.

„To je nádherné,“ usmiala sa so slzami na krajíčku. „Ďakujem.“

Carlisle ju objal okolo ramien a nežne ju pobozkal. Vtedy Esme ale netušila, že to nie je všetko, čo sa na ňu dnes chystá. Alice sa najviac tešila asi darčeku od Jaspera, náramku z bieleho zlata a letenkám do Milána.

Ja som ostala zarazená, keď mi Edward daroval podobný náhrdelník, aký som dostala od Emmetta.

„Je krásny, ďakujem Edward,“ pousmiala som sa a objala som ho.

„Za málo, sestrička,“ usmial sa.

Keď sme si rozbalili všetky darčeky, veselo sme sa medzi sebou rozprávali. Alice a ja sme rozmýšľali, k čomu si vezmeme nové kabelky a topánky. Napadlo mi, že tie nové lodičky od Jaspera by sa hodili k mojim tmavým flitrovaným minišatám. Edward, Jasper, Carlisle a Esme sa rozprávali o možnom výlete na Aljašku cez sviatky. Denaliovcov som už dlho nevidela, určite by som za nimi zbehla na víkend, pomyslela som si. Tanya, Kate a Irina boli moje kamarátky, s podobnými záľubami ako ja.

Bavili sme sa s Alice a Edwardom, keď v tom sa zrazu Carlisle postavil a príborom jemne ťukol do spodnej časti pohára.

„Poprosil by som vás o chvíľu pozornosti,“ predniesol a všetci sme stíchli.

Pohľadom prebehol po nás všetkých a zastavil sa na Esme.

„Už dlho som to plánoval, ale nedokázal som nájsť tú správnu chvíľu,“ povedal a z vrecka na nohaviciach vytiahol malú štvorcovú krabičku, potiahnutú bordovým zamatom.

Esme na neho unesene hľadela s pootvorenými ústami. Carlisle si pred ňu kľakol na jedno koleno a my sme si venovali významný pohľad.

„Esme, drahá, si to najlepšie, čo ma v živote stretlo. Milujem ťa viac ako svoj život a som ochotný pre teba a naše dieťa urobiť čokoľvek. Sľubujem ti lásku a vernosť naveky. Preukážeš mi tú česť a staneš sa mojou manželkou?“ opýtal sa a s láskou v hlase.

Esme prikývla a z očí jej začali tiecť slzy šťastia.

„Áno,“ povedala a usmiala sa cez slzy.

Carlisle ju vášnivo pobozkal a navliekol jej na prst snubný prsteň. My ostatní sme začali tlieskať a obom im gratulovať. Bola som naozaj veľmi šťastná, pretože môj otec bol práve ten najšťastnejší muž na svete. Našiel svojho anjela a lásku na celú večnosť.

Autor: SissaVampire (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 29. kapitola: