Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Just true - 1. kapitola

12.02.2013 (15:30) • Melanie99 • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 1774×

Bella

Zapípal mi mobil a ja som sa unavene pozrela na displej. 

Chybas mi. Nestretneme sa vecer? Marc

Och, Marc. Srdce mi začalo biť ako divé a ja som okamžite odpísala.

Dobre, kedy a kde? Aj ty mi chybas, Bella.

O siestej pri parku. M.

Usmievala som sa ako idiot a začala som si vyberať oblečenie. Nevedela som sa rozhodnúť, ale skončila som pri rifliach a sivom svetri, ktorý som si kúpila minulý týždeň. Hneď ma ale rozptýlili myšlienky na Marca... Je taký sladký... Chodíme spolu dva týždne, ale stihla som sa doňho totálne zamilovať...

Po celodennej príprave som o 17:50 stála pred parkom a spod namaľovaných rias som takmer nevidela, Tammy však povedala, že je to pekné. Najlepšia priateľka má vždy pravdu... Z rozmýšľania ma vytrhli ruky, ktoré mi zakryli oči. Najprv som chcela vykríknuť, ale potom mi Marcov hlas šepkal, že som mu chýbala. Otočila som sa a pobozkala som ho.

„Chýbala si mi, maličká." Znova ma pobozkal, ale teraz akosi náruživejšie. Jemne som ho odtlačila a usmiala som sa naňho, ale on sa neusmieval. Chcela som sa ho opýtať, čo sa stalo, ale on ma znova pobozkal.

Po chvíli mi začal dochádzať dych, a tak som sa mu oprela rukami o hruď a chcela ho odtlačiť. Marc ale nereagoval, začal ma obchytkávať a pchal mi jazyk až do hrdla. Dupla som mu na nohu, ale on mi dal facku. Zhrozene som sa naňho dívala a on mi zapchal ústa a zavliekol ma do parku... Bola som taká hlúpa, prečo som sem len išla? Po tme k parku, kde nie je žiaden dom, nikto, kto by ma počul... Stále som nemohla uveriť, že by mi to Marc urobil. Čakala som, že sa zrazu zasmeje a povie, že to bol len žart. Nestalo sa to. Pustil ma a ja som spadla na zem. Netušila som, kde sme, v tme som to tu nespoznávala. Začala som plakať.

„Marc, pusti ma! Chcem ísť domov!" Usmial sa.

„Nepáčia sa ti snáď moje bozky? Nepáči sa ti, keď sa ťa dotýkam? Tak odpovedz, maličká!" Celý čas, ako to hovoril, sa ku mne približoval a ja som dostala strach. Onemela som hrôzou.

Toto nie je môj Marc, nie. Ten človek, čo predo mnou stál, mal v tvári diabolský úškrn a v očiach mal radosť... Tešil ho pohľad na mňa, ako plačem od hrôzy. V tej istej chvíli sa mi Marc vrcholne znechutil. Už som k nemu cítila len odpor, a tak, keď sa znova vrhol na moje pery, som ho z celej sily kopla do brucha, ale on mi len stlačil nohu a ja som bolestne vzlykla. 

„Neskús niečo povedať, zlatko. Nechcem ti ublížiť." Bol odporne slizký. Jeho ruky zo mňa strhávali oblečenie a ja som sa neuveriteľne bála. Môj Marc sa zmenil na násliníka, ktorý sa ma pokúšal znásilniť.

Dostala som novú dávku odvahy. Mala som na sebe len podpsenku a rifle. Začala som sa posúvať dozadu, kopala som ho všade, kam som dotiahla a uhryzla som ho do pery, keď vtom som chrbtom narazila o strom. Marc ma silno udrel do tváre a ja som vypľula krv. Chcela som utekať, ale chytil ma za nohu a strhol ma na zem. Nikdy v živote som nezažila väčšiu hrôzu.

Strhol zo mňa rifle a s úškrnom na tvári si ma vzal. Bolelo to, bolo to pre mňa prvýkrát, a on mi zvieral ruky s ohromujúcou silou. Vzlykala som a kričala, ale nikto ma nepočul. Keď skončil, schúlila som sa do klbka a plakala som. Zdrapil ma za krk a udrel ma. Potom znova. Vzlykala som stále hlasnejšie, a on mal na tvári ten otrasný úškrn. Bola som nahá uprostred parku, nikto nepočul môj krik, keď do mňa kopal a ja som si priala umrieť. 

Na hlave som mala veľkú ranu, a rozostrene som videla, ako sa ma Marc chystá kopnúť do tváre. Zavrela som oči a očakávala bolesť, ale tá sa nedostavila. Pootvorila som oči a videla som rozmazanú šmuhu... Marc ležal vedľa mňa na zemi a nad ním čupel muž, alebo ešte chlapec? Nevedela som to rozoznať. Kašľala som krv a strácala som vedomie. Posledné, čo som si pamätala, bol zvuk sirény, a potom len ticho.

Edward

Cestou z lovu som sa snažil nemyslieť na to, čo ma čaká doma. Zamilované myšlienky mojej rodiny, vášnivé pohľady... Aj ja som chcel niečo také zažiť, okúsiť lásku... ale nebolo mi to dopriate. Za celú svoju existenciu som nenašiel nikoho, s kým by som chcel stráviť večnosť. Alice má Jaspera, Emmett je s Rose, Carlisle má Esme, ale ja som sám. Môj dar ma núti dívať sa na ich šťastie bez nároku naň.

Moje pochmúrne myšlienky preťala jedna, ktorú som nemohol ignorovať. Patrila nejakému chlapovi, to som zistil podľa toho, že mal sex s nejakým dievčaťom. Chcel som sa zamerať na niečo iné, ale počul som jeho myšlienky, v ktorých ju znásilnil a videl som dievča, ktoré vzlykalo a malo dobitú tvár. Nerozmýšľal som. Vydal som sa za myšlienkami toho grázla a zrazu som zacítil krv. Aj keď som prišiel z lovu, takmer som sa jej oddal, ale rozum som si udržal vďaka utrpení tej dievčiny. Boli v parku, našiel som ich ihneď.

Ten chlap ju kopal a dievča krvácalo takmer na celom tele a bola dobitá... Rýchlo som odvrátil pohľad a vrhol som sa na útočníka. Snažil som sa ho nezabiť, ale šlo mi to len veľmi ťažko. To dievča na zemi umieralo. Udrel som ho a keď spadol na zem, zavolal som záchranku. Dievča začalo kričať, aj keď si to asi neuvedomilo. V mojej mysli navždy ostane jej obraz... Otočil som sa a chcel toho chlapa na mieste zabiť, ale prebral ma zvuk sirén. Nabrali ju na nosidlá a ja som nastúpil do sanitky s nimi.

Bella

Prebrala ma bolesť. Mala som krásny sen, ležala som na pláži a užívala som si slnko Phoenixu... Vtom moju myseľ zaplavili spomienky na včerajšok. Skrivila som tvár a vydala som vzlyk. Na svojej dlani som zacítila ľadový dotyk. Otvorila som oči a dívala som sa na to najkrajšie, čo som si dokázala predstaviť. Bol to chlapec zo spomienok, ktorý ma zachránil...

Dívala som sa do jeho zlatých očí, ktoré si ma so smútkom prezerali. Zachvela som sa od bolesti a pribehla ku mne sestra. Pichli mi nejaký liek, povedala že to je proti bolesti a utekala preč. Chcela som niečo povedať, ale hlas som mala zachípnutý a ledva som pohla hlavou. 

„Nič nehovor, už sa nemusíš báť Tvoja mama je už skoro tu." Chlapcov upokojujúci hlas ma pripútal na lôžko a vtom nemocničné dvere rozrazila moja mama. Chcela ma objať, ale pri pohľade na mňa sa zháčila a rozplakala sa. Ja som ju chcela upokojiť, ale pri pokuse sadnúť si som zacítila ostrú bolesť a unikol mi vzlyk. Ľadová ruka chlapca ma neuveriteľne jemne potlačila na lôžko a ja som si vydýchla. 

„Och, zlatko, lež, nevstávaj. Bella..." Hlas mojej mamy sa triasol a ja som sa na ňu upokojujúco pozrela. Jemne mi chytila ruku a ja som sa pokúsila usmiať. Dvere sa znova otvorili a dnu vošla žena v bielom plášti, mohla mať okolo štyridsiatky. Usmiala sa na ma s ľútosťou a potriasla si ruku s mojou mamou. Neregistrovala som, o čom sa rozprávajú. Zraz som upierala na chlapca, ktorý stále držal moju ruku.

„... kto vlastne si?" Slová mojej mamy ma prebrali. Jej oči sa upierali na chlapca vedľa mňa. 

„Ja som Edward Cullen. Ja som našiel vašu dcéru. Je mi to ľúto, pani..."

„Breucyová. Ďakujem ti, že si zachránil Bellu. Vďačím ti za jej život..." Mama sa znova rozplakala a ja som sa pokúsila prehovoriť.

„Ďak... ďakujem." Hlas sa mi lámal a bola som slabá, ale pozrela som sa na Edwarda a zachvela som sa pod mocou jeho očí.

Myslíte, že má zmysel pokračovať?

Autor: Melanie99 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Just true - 1. kapitola: