Další pokráčko, tentokrát ve slovenštině. V tomhle díle jsme zase ve Volteře, snad se vám bude díleček líbit a odměníte ho komenti. Předem děkujeme.
30.12.2009 (16:15) • Adioma • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2351×
Jsem ta, kterou tají
4.kapitola
Bella
Mŕtve telo sa viezlo na zem. Vyplašene som hľadela na svoje krvou poliuate ruky. Neverila som svojim očiam. Tak strašne rada by som sa chcela zobudiť. Pred očami som mala znechutený Edwardov výraz. Zhrozila som sa. Pozrela som sa na to mŕtve telo. Som netvor! Zašla som si rukou do vlasov a padla na kolená. Nie! Nie! Rukami som si objala trup a hojdala sa z jedného miesta k druhému. Zabila som ju. Na svedomí mi plávala ťažoba v podobe viny. A ako by sa zatvárila Esme a Carlisle a Alice! Chcem byť s nimi! Oni by mi pomohli! Vzlykala som, keď sa môjho ramena dotklo niečo. Ruka! Zatriasla mi ním. No ja som nevnímala. Po chvíli niekto prehovoril.
„Choďte von!“ chvíľku bolo ticho a potom si sadol ku mne.
„Isabella, to je normálne!“ zašepkal zmierlivo Aro. Je to normálne?! To, že som práve zabila človeka? Že mohol mať sny, rodinu, kariéru, domov! a ja som jeho rodinu zbavila ich člena! Bolo to ako keby mne niekto zobral Alice! Alebo Emmetta. Možno bol aj zamilovaný, tento človek. Ako keby mne zobrali jeho. Celým mojim telom prešla vlna hnevu, zlosti, nenávisti! Ak by nebolo tohto vola tak by som sa práve teraz radovala so svojou rodinou! Mojou! Odstrčila som jeho ruku, no asi moc silno. Aro vyletel a dopadol až keď ho zastavila stena. Dnu sa nahrnuli asi dvadsiati upíry. A vrhli sa na mňa. No u mňa prevládal inštinkt. Túžba po krvi. Nie po smäde, ale túžba po jeho smrti. Chcela som ho rozdriapať ako keď môj anjel rozdriapal Jamesa. Vykľučkovala som a z tých upírov ostalo len klbko nôh a rúk. Bleskovo som pribehla k Arovi. Ale jeden upír mi podrazil nohy. Hodil ma cez celú sálu a aj som len letela vzduchom. Ako pierko! S obrovskou ranou som dopadla na zem. Diera v stene. No chrbát ma nebol. Ešteže mám svoje upírie telo! Zhodila som zo seba omietku a ja vyštartovala som znova. Ale bolo to také nezastaviteľné. Ja som to nechcela robiť! Ja nie! Bože! Veď ani muche by som neublížila! A teraz toto! V strede cesty ma niekto chytil pod krkom, ruky stiahol za chrbát a kopol ma do kolena. Automaticky som musela klesnúť na kolená. Zdvihol mi hlavu, presne ako Edwardovi vtedy. Cítila som tam menší tlak. Asi mi ju ide odtrhnúť. Aj keď som si myslela, že je to nemožné, ale bolela ma hlava. Ako keby mi išla puknúť. Aro sa predral cez zástup ochrancov a zmierlivo pokýval rukou.
„Nie, Felix, pusti ju.“
„Ale pane, veď na Vás zaútočila!“
„Nie, Felix, ja som ju vyprovokoval, bola to moja vina. Pusti ju!“
„Áno, pane.“ Ten valibuk ma pustil. Chytila som si krk. Ako tlak prestal prestala ma bolieť hlava. Zhlboka som dýchala. Práve som zaútočila na kráľa upírov a nič sa mi nestalo.
To budeš musieť skúšať častejšie!
Ozvalo sa moje druhé zlé ja
Nie, Bells! To nesmieš už nikdy spraviť! Teraz máš nádej, že Edwarda ešte uvidíš!
Moje šľachetné ja prehovorilo.
Ale! Neuvidíš ho aj tak, tak ser na to! A poďme Ara hnevať! Možno bude prvý upír, ktorý sa zbláznil!
Moje zlé ja ma stále nebezpečne presviedčalo.
„Nie, Bella! Edward na teba čaká... „
„Alec! Odveď Bellu do telocvične a poriadne ju vytrénuj, niečo z nej bude. Uvidíš!“ zasmial sa Aro a kývol na Aleca, ktorý stál neďaleko dverí. Kývol na mňa. Chcela som sa oduť a nič nerobiť. Iba sedieť a štrajkovať, no spomenula som si na slová môjho šľachetného ja. Ak budem dobrá uvidím Edwarda, síce iba možno, ale nádej tu je! Tak som sa postavila a mierila k nemu, celý čas som si opakovala svoje slová: Budem dobrá uvidím Edward. Budem dobrá uvidím Edward! Budem dobrá uvidím Edwarda!
No zmätok, bolesť, nenávisť, nádej, lásku to nezmiernilo. Cítila som sa ako balón. Plná týchto emócii, a ani jedna nemôže ísť von, lebo by ostatné odišli s ňou a aj už nechcem byť tá prázdna schránka! Budem spoločne s Edwardom! Usmiala som sa. Postavila sa do stredu telocvične a nehľadela okolo seba. A to bola chyba...
Niekto ma strhol k zemi. A zuby si predrali cestu cez moju kožu. Nepríjemne to štípalo. keď som zuby prestala cítiť, letel okolo mňa vzduch. Až neskôr som zistila, že letím. Teda až keď som vrazila rukami do steny. Nepríjemne to ruplo. Zlomené. Jasný verdikt! Ale....nebolelo to. Nepríjemne to trhalo to bolo všetko. Nič viac, nič menej. Potriasla som hlavou. Z vlasov mi vypadla omietka. Zaregistrovala som, že sa ku mne niekto blíži.
„No tak, Isabella, bojuj, zaútoč ako na Ara.“ Vrčalo to decko. Ach, tá moja schizofrénia. Moje druhé ja sa dralo na povrch. Jedným trhnutím som si ruku narovnala. A vrhla sa mu po krku. Skôr ako som k nemu prišla. Ma odhodil na bok. Jednoducho ako keby som bola pierko. Naštvala som sa. Zlosť išla ako plameň v horiacom lese, cez moje telo. Oči som mala úzke v malých štrbinkách. Skočila som mu na nechránený chrbát. Teda...ja som si myslela, že je nechránený. V sekunde sa otočil a opäť som letela k stene. Mala som pocit, že to začína byť nemožné toho chlapca poraziť. No musí byť nejaký spôsob...
Po asi troch hodinách, sme sa skoro prebúrali do druhej izba či telocvične. Bohužiaľ, to čím sa prebíjali ťažké tehly bola moja hlava alebo chrbát. Odhadzoval ma ako keby som mala asi 5 kilo. Hádzal so mnou, odstrkoval. No nijak vážne. Vždy môj úder odrazil, nezaútočil. Nuž len ten prvý krát...
Musí mať nejakú slabinu! Tak ako ja mám Edwarda a Cullenovcov, aj on musí mať niečo o čo sa bojí, alebo má z niečoho strach. Ležala som opäť na chrbte na zemi. V hlave mi brnelo. Ďalší útok na moju hlavu. Pred očami mi behal môj život. Každý bozk s Edwardom, každý ľahký dotyk, keďže k viac sme sa nedostali. Každý rozhovor. Ako keď som sa menila...
Do kelu! Prečo s ním nemôžem byť? Len pre nejaké hlúpe pravidlá! Ja s ním chcem byť! Musím! Zavrčala som sa. Postavila sa. Zlostne som sa pozrela na to decko.
„Teraz ťa roztrhnem ako hada!“ zavrčala som a hodila sa pop ňom. Čakala som, že ma opäť hodí o stenu, ale on, len zarazene na mňa pozeral a stál ako stolný stĺp, preto som do neho vrazila plnou silou a zrazila ho k zemi a konečne som ochutnala sladkú chuť víťazstva!
Shrnutí Moje
Blog ClairdeLune Blog ClairdeLune
Autor: Adioma (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Jsem ta, kterou tají 4. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!