Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Je to sen

21.03.2009 (14:58) • Pitrska • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1885×

Je to sen?

  1.kapitola-Dohoda

Už znova. Zobudila som sa celá spotená uprostred noci. Až potom som si uvedomila, že som dokonca vykríkla. Nočná mora mi stále doznievala v ušiach. Tento týždeň je to už po tretíkrát a čím ďalej je to častejšie. Je to na zbláznenie. Ale ako je možné, že je to stále ten istý sen? Má mať nejaký zmysel? Ak aj áno, ja v ňom nijakú spojitosť nevidím.

Sen

  Vidím sa na obrovskej čistinke niekde pri lesoch. Pofúkava celkom silný vietor, ktorý je však mne príjemný. Predo mnou stojí garda neznámych postáv v tmavých šedo zafarbených plášťoch. Na tvárach im zračím úsmevy. Nechápem, čo sa to tu deje. Aby som si v tom urobila jasno, poobzerám sa okolo. A v tom uvidím za sebou siedmych ľudí zvíjajúcich sa na zemi od bolesti. Sú taký krásny, ale zároveň plný bolesti. A prečo sú taký bledý? Všetci sú tu nejaký bledý. Do prdele, čo sa to tu deje? V tom môj zrak skočil na jedného nádherného, predtým nepovšimnutého chlapca. Bol z nich najkrajší. Bol taký pôvabný, celkom dobre stavaný s krásnymi jasne hnedými vlasmi.,, Ale kašli teraz na jeho vlasy! Veď sa tu zvíja v bolesti. Pomôž mu!" Kričala som na seba v duchu. Všetkým im musím pomôcť! Ale ako? Vidím ich ubolené tváre, ale neviem im pomôcť. Snažím sa, ale čo sama zmôžem? Veď ani nevie,m ako im pomôcť. Ale ako to, že ja necítim bolesť? V tom sa vždy zobudím.

Bola som vystresovaná. Chcela som sa upokojiť, a tak som si zapla mp3. Počúvala som moje obľúbené piesne a dúfala, že ma nakoniec únava zmohne. Síce som zaspala, ale až o piatej ráno. Keďže ale bola sobota, nemusela som  sa nikam ponáhľať. Znova som sa prebudila okolo jedenástej. Zišla som dolu po schodoch a pri jedálnom stole som uvidela  sedieť mamu. Na tvári však mala utrápený výraz. ,,Dobré ráno mami. Deje sa niečo?" ,,Bella." Ani sa mi nepozdravila. Tak to nezačína dobre. ,, Vieš, že som nastúpila do novej práce a keďže si na nejaký čas moje miesto musím strážiť, mala by som si ho aj nejako poistiť. Vieš, v práci nám ponúkli jeden zájazd kvôli firemným povinnostiam a kto tam pôjde, získa u šéfa nejaké body." ,, A ty chceš ísť, však?" ,, No... ale len ak ti to nebude vadiť, veď aj tak to hádam nie je také dôležité. Poradia si aj bezo mňa. Tak prepáč, že..." ,, Mami, mami...!" skočila som jej do reči:,, Mne to nevadí. Len mi povedz na ako dlho a ja sa už nejako zariadim." Musela som ju chápať. S otcom (Charliem) sa rozišla a nemala to teraz najľahšie. Nemala by som jej to sťažovať ešte aj ja. Síce je to už nejakú dobu, ale nevie sa z toho celkom dostať. Ak by si bola kvôli tomu zájazdu istejšia, tak prečo nie? ,,No, je to na pol roka. Viem, že je to na príliš dlho, ale keď tam v New Yorku sa začína výstavba nejakej novej budovy a ja tam mám isť zariadiť dizajn kancelárií, chodieb a potom na to musím dohliadať počas výstavby, takže je to na dlhšie ako som si myslela." Preboha. Na pol roka?? A tomu hovorí zájazd? Ukľudni sa Bella, dýchaj! Nahovárala som si. Pol roka,... pol roka. Vydržím to pol roka? Hmmm... Stála som tam úplne oťapená a nebola som schopná jediného slova. Pár minút bolo ticho. Asi mama pochopila, že to potrebujem rozdýchať. Potom som sa odhodlala a povedala:,, Dobre mami, ale mám jednu podmienku." ,, Tebe by to vážne nevadilo? Naozaj? Bože, zlatko, som taká rada, že si to pochopila." ,, Haló! Počúvaš ma? Povedala som, že mám podmienku a neviem či ju splníš, takže v tom musím mať jasno." ,, Dobre, hovor zlatko. Akú?" ,, No, po tom pol roku už budem dosť dospelá a tak som sa ťa chcela spýtať, či by som nemohla mať vlastný byt."           ,, Vlastný čo?? B.... by..byt? A to ako načo??" ,, No mami, tam by som bývala, vieš? Akože spala, občas sa najedla a tak." ,, Ale Bella, mať vlastný byt je veľká zodpovednosť." ,, No práve. Ja si to uvedomujem. A myslím, že je čas na ďalší krok. Vieš, že som samostatná. Som taká jednotka individuality. Ja to zvládnem, sľubujem. A ak nie, vrátim sa k tebe? Čo zlé by sa mohlo stať?" ,, No... vlastne,.. možno,... hmmm,...tak asi máš pravdu. Ale prisahaj, že hneď ako sa niečo stane, vrátiš sa."   ,, Áno, mami. Sľubujem." ,,Hmm, to nestačí, opakuj po mne!" Na! Už zase tie jej detinské somariny. Niekedy mám pocit, že mama som ja a nie ona. ,, Mami, nezačínaj zase s tými blbosťami!" ,, Fajn, ak nechceš ten svoj byt." ,, Nie, nie vrav. Budem opakovať ako papagáj." ,,Takže, ja, Bella Swanová, prisahám, že budem svoj byt opatrovať a udržovať v čistote. V prípade nebezpečenstva opustím daný objekt a vrátim svoj veľký puberťácky zadok naspäť do domu svojej matky, Reneé. Budem slušná a nebudem odvrávať ohľadom tejto zmluvy. Na svoj byt už nikdy nepomyslím." Ako blbec som všetko zopakovala, ale bola som aj celkom spokojná. Budem mať svoj vlastný byt. Vlastne som na seba bola hrdá. Bol to úspech, presvedčiť moju mamu k niečomu, najmä keď je taká tvrdohlavá. Povedala mi, že budem bývať u svojho otca vo Forkse. Je to malé upršané mesto s mizivou populáciou, ale nijak mi to nevadilo. Chodila som k nemu na prázdniny, takže by to nemala byť taká pohroma. Síce to bolo už dosť dávno, čo som u neho bola naposledy. Vlastne to bolo  pár rokov. Ďalej som na to radšej nemyslela. Našťastie ma  stále povzbudzovala myšlienka na môj novučičký bytík. Už som sa naň tešila.

 Mala som odchádzať už v nedeľu, aby som už v pondelok išla do ich miestnej školy, a tak som si pobalila tých pár kusov môjho oblečenia a nejaké hygienické potreby. Ráno som sa na letisku rozlúčila s Reneé a nastúpila do lietadla. Smer Seatlle. Tam ma mal vyzdvihnúť Charlie. Mimochodom, Charlie bol ich policajt či šerif, či čo. Let bol pomerne kľudný. Po celý čas som počúvala hudbu v mp3. Až na jednu chvíľu, v ktorej som skoro odpadla.

Autor: Pitrska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Je to sen: