Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Je diabol alebo anjel? Prológ.

13.05.2010 (17:00) • Tralala • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1678×

Prológ

Sám... Sám deň za dňom, noc za nocou. Sám. Som sám a pritom nikdy nie som sám. V hlave mi znejú hlasy, niekedy hovoria aj  na mňa, ale väčšinou som len nedobrovoľným svedkom toho čo nepatrí mne.
Cítim... počujem... viem a nechcem. Krútim hlavou a smejem sa sám sebe. Ležím, stojím, dívam sa von. Slnko zapadá, klesá k mojim nohám, môj mučiteľ odchádza a strieda ho druhý, nie tak prísny, no zato viac krutý. Dáva mi na výber. Môžem ísť, môžem utekať, ďaleko od všetkých a byť sám. Môžem na tých pár hodiť utiecť do mesta plného ľudí a túlať sa tam v svite mesiaca. Môžem sa krčiť v tme a striehnuť a môžem zostať tu.
Posledné lúče sa chvejú, tiché kroky znejú.

Cítim... vidím... počujem... Ruku v ruke, láskam... hladím... Tie očí rozžiarené, túžbou nasiaknuté. Zrýchlený dych, vzdychy, stony. Cítim... vidím... počujem... a nechcem. Nič nepatrí mne. Som sám. Krútim hlavou, smejem sa. Neujde ani úder srdca a sedím. Na líci... perách, prisahám... cítim slzu, ktorá tam nie je. Cítim... ľahký dotyk pier. Zavriem oči,  no aj tak vidím. Biele svetlo a v ňom prach tancuje balet. Počujem tiché, ,,ach prosím... ach." Nemo kričím: ,,Nie!"

Biele svetlo, bledá ruka, čierny klavír. Cítim, vidím, počujem. Biele svetlo, bledá ruka, čierny klavír. A ja hrám. Prach tancuje. Šepot znie z mojich mŕtvych pier, srdce tvrdé a ľadové. Zrak zastretý slzami, ktorých niet. Som sám... viem a nechcem. Tak len hrám. Prekričím to všetko. To tiché ,,ach", tempo sa zrýchľuje. Môžem utiecť... ale kam? Snažím sa pozerať inam... ale ako keď to nejde. Prisahám, že hrám, no v rukách cítim niečo iné. Je to zvrhlé, cítim sa ako voayer. Tak čo mám robiť?
Hudba znie celým domom. A ja hrám za súzvuku nahých tiel. Tak kdesi? Prisahám keď prídeš, tak ťa nájdem a budem milovať. Tak, ako nikto nikdy nikoho. Dám ti všetko, dám ti čo budeš len chcieť, srdce z kameňa a dušu čiernu. Tak len príď... prines svetlo do mojich temných dní.

,,Edward..." zašepkala Alice s očami dokorán. Jasper, ktorý sa ešte pred chvíľkou venoval jej krku zmeravel.
,,Čo sa stalo?"
Alice mu len prstom naznačila aby mlčal. Oči sa jej striedavo rozostrovali a zaostrovali. Z ničoho nič zasyčala, potom sa zas usmiala.
,,Alice čo sa deje?" z trápene sa  spýtal jej milenec. Žiadna odpoveď, len Alicina drobná tvár sa zamračila.
,,Alice..."
,,Alice... Alice!" Jemne s ňou zatriasol.
,,Pšššt..."
,,Alice... Alice, prosím, čo sa deje?"
,,Pšššt... nestíham," šepla. Znelo to skoro ako ston. Ešte niekoľko minút, jej striedavo behali rozhorčené a šťastné pocity po tvári. Nakoniec zažmurkala.

,,Hmm..." To bola jej jediná reakcia na toto všetko. Jasper len sedel. Znepokojene sa na ňu pozeral, ale mlčal a čakal. Keď už to nevydržal, natiahol ruku smerom k nej. Nežne ju pohladil po líci a jemne kopíroval tvar jej kľúčnej kosti.
,,Alice?"
Drobná osôbka sa vytrhla zo zamyslenia. Šibalsky sa usmiala a vrhla sa na Jasperové pery.
,,Alice?"
Opäť ho pobozkala na pery. ,,Kde sme to skočili?"
,,Alice!" zamračil sa Jasper a jej meno vyslovil tak, ako keď učiteľ v škole napomína neposlušného žiaka.
,,Čo?" opýtala sa úplne nevinne.
,,Čo sa deje? Je Edward v poriadku? Kde je? V dome ho necítim. Čo si videla?" vychrlil zo seba otázky.
,,Óoo Edward je absolútnom poriadku," šibalsky sa usmiala. ,,Len, zase špehoval. Teda niežeby mal na výber, ale ako každý, kto počúva za dverami, počuje niečo, čo sa mu nepáči," zasmiala sa a z ľahka pobozkala Jaspera na pery. ,,Šiel si zabehať, nemusíš sa báť," šepkala, keď sa nosom otierala o ten jeho.
,,Čo si videla? Mali by sme sa báť?"

Alice vybuchla smiechom. ,,Nie, nie. Jediný kto by sa mal báť, keď už to tak mám povedať, je Edward." Keď videla Jasperov výraz, tak rýchlo dodala: ,,Človek by si mal dávať veľký pozor nato, čo si praje." A zase sa začala otriasať smiechom.
,,Viac mi k tomu nepovieš?" Alice našpúlila pery, ako to robí, keď nad niečím premýšľa.

,,Hmm... nie, myslím, že nie." A pobozkala ho na čelo.
,,Potrestáš neposlušné dievča?"
Jasper sa zasmial. ,,Presne vieš, ako ťa potrestám. Ty, ty jedna malá potvora."

Φ « ∞moje zhrnutie∞ › ďalšia kapitola » posledná kapitola

Autor: Tralala (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Je diabol alebo anjel? Prológ.: